Evanjelický › 1. Mojžišova › 30

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

1 Keď Ráchel videla, že Jákobovi nerodí, žiar­lila na svoju ses­tru a po­vedala Jákobovi: Daj mi deti; ak nie, zo­mriem. 2 Tu Jákob vzbĺkol hnevom proti Ráchel a po­vedal: Či som ja na­mies­to Boha, ktorý ti odo­prel plod života? 3 Ona od­povedala: Tu, hľa, je moja slúžka Bil­ha, voj­di k nej; nech porodí na mojich kolenách, a tak sa aj ja dožijem z nej synov. 4 Dala mu svoju slúžku Bil­hu za ženu a Jákob vošiel k nej. 5 Bil­ha počala a porodila Jákobovi syna. 6 Ráchel po­vedala: Boh usúdil, vy­slyšal môj hlas a dal mi syna. Pre­to ho po­menovala Dánom . 7 Ráchelina slúžka Bil­ha znova počala a porodila Jákobovi druhého syna. 8 Vtedy Ráchel po­vedala: Boží boj som so svojou ses­trou bojovala a aj som zvíťazila. Tak ho po­menovala Naf­tálím. 9 Keď však Lea videla, že pre­stala rodiť, vzala svoju slúžku Zil­pu a dala ju Jákobovi za ženu. 10 A Leina slúžka Zil­pa porodila Jákobovi syna. 11 Vtedy Lea po­vedala: Prišlo šťas­tie; a po­menovala ho Gádom . 12 Po­tom Leina slúžka Zil­pa porodila Jákobovi druhého syna. 13 Tu Lea po­vedala: Som blažená, lebo ženy ma budú volať blaženou. Tak ho po­menovala Ašérom . 14 Keď raz Rúben išiel na pole v čase žat­vy pšenice, našiel na poli jabĺčka man­dragory a priniesol ich svojej mat­ke Lei. Vtedy Ráchel po­vedala Lei: Daj mi z man­dragorových jabĺčok svoj­ho syna. 15 Ona jej však od­povedala: Máli sa ti, že si mi vzala muža, chceš mi vziať i man­dragorové jabĺčka môj­ho syna? Nato Ráchel po­vedala: Nech si teda Jákob ľah­ne k tebe tej­to noci za man­dragorové jabĺčka tvoj­ho syna. 16 Keď večer Jákob prišiel z poľa, Lea mu vy­šla na­proti a riek­la mu: Voj­di ku mne, lebo som si ťa najala za man­dragorové jabĺčka môj­ho syna. Tak ležal s ňou tej noci. 17 A Boh vy­slyšal Leu: počala a porodila Jákobovi piateho syna. 18 Vtedy Lea po­vedala: Boh mi dal od­menu za to, že som svoj­mu mužovi dala svoju slúžku. Tak ho po­menovala Jis­sáchárom . 19 Lea znova počala a porodila Jákobovi šies­teho syna. 20 Vtedy Lea po­vedala: Boh ma ob­daril výbor­ným darom. Teraz sa už môj muž znesie so mnou, lebo som mu porodila šesť synov. A po­menovala ho Zebulúnom. 21 Po­tom porodila dcéru a po­menovala ju Dínou. 22 Vtedy sa Boh roz­pomenul na Ráchel. Boh ju vy­slyšal a ot­voril jej život. 23 Ona počala, porodila syna a po­vedala: Boh odňal moju po­tupu. 24 A po­menovala ho Jozefom hovoriac: Kiežby mi tak Hos­podin pri­dal i druhého syna. Jákobovo bohatstvo25 Keď Ráchel porodila Jozefa, po­vedal Jákob Lábánovi: Pre­pusť ma, rád by som od­išiel domov do svojej krajiny. 26 Daj mi moje ženy, za ktoré som ti slúžil, i moje deti, aby som mohol ísť; veď ty vieš, ako som ti slúžil. 27 Lábán mu však po­vedal: Kiežby som tak našiel priazeň v tvojich očiach! Vešt­bou som sa do­pát­ral, že Hos­podin ma požeh­náva pre teba. 28 Urči si od­menu a dám ti ju. 29 On však od­vetil: Ty vieš, ako som ti slúžil a čo sa stalo z tvoj­ho stáda pri mne; 30 lebo to málo, čo si mal pred mojím príchodom, sa hoj­ne zveľadilo, a pri každom mojom kroku teba Hos­podin požeh­nal. Kedy budem môcť už teraz pracovať pre vlast­nú domác­nosť? 31 On sa ho opýtal: Čo ti mám dať? Jákob od­povedal: Nič mi nedávaj! Znova ti budem pásť a strážiť ov­ce, ak mi spl­níš túto pod­mien­ku: 32 Dnes prej­dem celým tvojím stádom; vy­lúč od­tiaľ každý fľakatý a strakatý kus, každý čer­nas­tý kus spomedzi jah­niat i strakatú a fľakatú spomedzi kôz, a to mi bude od­menou. 33 Keď pôj­de o moju mzdu, pred tebou bude za mňa hovoriť moja statočnosť. Všet­ko, čo nie je fľakaté alebo strakaté medzi mojimi kozami, a čo nie je čer­nas­té medzi jahňat­mi, po­kladaj za krádež. 34 Lábán po­vedal: Dob­re, nech sa stane podľa tvoj­ho slova. 35 Vtedy, toho dňa vy­lúčil pruhovaných a strakatých koz­lov a všet­ky fľakaté a strakaté kozy, všet­ko, na čom bolo niečo biele, i všet­ko, čo bolo čer­nas­té medzi jahňat­mi, a dal ich svojim synom do opatery. 36 Po­tom do­hodol medzi sebou a Jákobom vzdialenosť na tri dni ces­ty; a Jákob pásol os­tat­né stádo Lábánovo. 37 Jákob si však vzal čer­stvé prúty z topoľa, man­dľov­níka a platana; vy­režuc na nich biele prúžky, ob­nažil bielu dreň na prútoch; 38 tak ich kládol pred stádo do válovov a do vod­ných žľabov, kam stáda pri­chádzali piť; a párili sa, keď pri­chádzali piť. 39 Tak sa stáda párili pred prút­mi a donášali pruhované, fľakaté a strakaté mláďatá. 40 Jahňatá však Jákob od­lúčil a ovce ob­racal smerom k pruhovaným a ku všet­kým čer­nas­tým v Lábánovom stáde; tak si utvoril svoje osobit­né čriedy, ktoré ne­pripojil k Lábánov­mu stádu. 41 A vždy, keď sa párili sil­né ov­ce, Jákob kládol prúty do válovov stádu pred oči, aby sa párili pri prútoch. 42 Keď však ovce boli slabé, nek­ládol nič, tak že sa slabé ovce do­stali Lábánovi a sil­né Jákobovi. 43 Tak sa ten­to muž ne­smier­ne vzmohol, mal veľké stáda, slúžky aj sluhov, ťavy aj os­ly.