Evanjelický › 1. Mojžišova › 17

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Obriezka znamením Božej zmluvy1 Keď mal Ab­rám deväťdesiat rokov, zjavil sa mu Hos­podin a riekol mu: Ja som Boh všemohúci, kráčaj pod mojím do­hľadom a buď bez­úhon­ný, 2 urobím zmluvu medzi sebou a tebou a pre­veľmi ťa rozm­nožím. 3 Vtedy Ab­rám padol na tvár a Boh hovoril s ním tak­to: 4 Hľa, toto je moja zmluva s tebou: Staneš sa ot­com mnohých národov. 5 Pre­to sa už nebudeš volať Ab­rám, ale Ab­rahám bude tvoje meno, lebo som ťa urobil ot­com mnohých národov. 6 Urobím ťa nad­mieru plod­ným a vy­tvorím z teba národy; i králi vy­j­dú z teba. 7 Ustanovím svoju zmluvu medzi sebou a tebou aj tvojim po­tom­stvom, a to cez po­kolenia - ako večnú zmluvu, že budem Bohom tebe i tvoj­mu po­tom­stvu. 8 A tebe i tvoj­mu po­tom­stvu dám do večného vlast­níc­tva celý Kanaán, krajinu, v ktorej žiješ ako cudzinec; a budem im Bohom. 9 Ďalej riekol Boh Ab­rahámovi: Ty však za­chovávaj moju zmluvu, ty aj tvoje po­tom­stvo po všet­ky po­kolenia. 10 Toto bude moja zmluva medzi mnou a vami aj medzi tvojím po­tom­stvom, ktorú máte za­chovávať: Všet­ci mužovia medzi vami nech sú ob­rezaní. 11 Daj­te si ob­rezať mäso svojej pred­kožky; to bude znamením zmluvy medzi mnou a vami. 12 Nech je ob­rezaný každý, kto má osem dní medzi vami: každý muž z po­kolenia na po­kolenie. A to sluha narodený v dome, aj sluha za peniaze od cudzin­cov kúpený, ktorý nie je z tvoj­ho po­tom­stva. 13 Ob­rezaný má byť každý v dome narodený i za peniaze kúpený. Moja zmluva bude na vašom tele večné znamenie. 14 Každý muž, ktorý si nedá ob­rezať mäso svojej pred­kožky, nech je vy­kynožený spomedzi svoj­ho ľudu, pre­tože porušil moju zmluvu. Zasľúbenie o Izákovi15 Po­tom riekol Boh Ab­rahámovi; Svoju ženu Sáraj nebudeš už volať Sáraj, lebo jej meno bude Sára . 16 Požeh­nám ju a dám ti z nej syna; požeh­nám ju a stane sa mat­kou národov; z nej vy­j­dú králi národov. 17 Vtedy Ab­rahám padol na tvár, usmial sa a po­mys­lel si: Či sa storočnému môže niečo narodiť a či deväťdesiat­ročná Sára môže ešte rodiť? 18 Nato Ab­rahám po­vedal Bohu: Kiežby Iz­mael žil pod tvojím do­hľadom. 19 Boh však riekol: Nie. Ale tvoja žena Sára ti porodí syna; dáš mu meno Izák a ja ustanovím svoju zmluvu s ním ako večnú zmluvu pre jeho po­tom­stvo. 20 Ale aj ohľadom Iz­maela som ťa vy­počul. Požeh­nal som ho, urobím ho plod­ným a pre­veľmi ho rozm­nožím; splodí dvanásť kniežat; vy­tvorím z neho veľký národ. 21 Ustanovím svoju zmluvu s Izákom, ktorého ti o rok o tom­to čase porodí Sára. 22 Keď s ním Boh do­hovoril, vzniesol sa od Ab­raháma. 23 Po­tom vzal Ab­rahám svoj­ho syna Iz­maela a všet­kých narodených v jeho dome, i ním za peniaze kúpených sluhov, všet­kých mužov zo svojej domác­nos­ti a ob­rezal im pred­kožku hneď v deň, keď s ním Boh hovoril. 24 Ab­rahám bol deväťdesiat­ročný, keď si dal ob­rezať pred­kožku. 25 A jeho syn Iz­mael bol trinásťročný, keď si dal ob­rezať pred­kožku. 26 V ten is­tý deň sa dali ob­rezať Ab­rahám i jeho syn Iz­mael; 27 a s ním sa dali ob­rezať aj všet­ci mužovia jeho domác­nos­ti, v jeho dome narodení i od cudzozem­cov kúpení za peniaze.