Evanjelický › 1. Mojžišova › 19

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Zánik Sodomy a Gomory. Zachránenie Lóta1 Keď dvaja an­jeli prišli večer do Sodomy, Lót sedel v bráne Sodomy. Keď ich Lót uzrel, vstal a šiel im v ús­trety; po­klonil sa tvárou k zemi 2 a po­vedal: Prosím vás, páni moji, uchýľte sa do domu svoj­ho služob­níka a prenocuj­te tam; umyte si nohy a včas ráno pôj­dete svojou ces­tou. Oni však riek­li: Nie, prenocujeme von­ku. 3 Keď však na nich naliehal, uchýlili sa k ne­mu, vošli do jeho domu a on im vy­strojil hos­tinu; na­piekol nek­vasených chlebov a najed­li sa. 4 Ešte si však ani ne­políhali, keď mužovia mes­ta, totiž Sodomy, od chlap­ca až po star­ca, všetok ľud až do po­sled­ného chlapa, ob­kolesili dom. 5 Za­volali na Lóta a po­vedali: Kde sú mužovia, ktorí tej­to noci vošli k tebe? Vy­veď nám ich, aby sme ich po­znali. 6 Nato vy­šiel k nim Lót do brány, dvere za sebou za­vrel 7 a po­vedal: Bratia moji, nože nerob­te nič zlého. 8 Aj­hľa, mám dve dcéry, ktoré ne­poz­nali muža, vy­vediem vám ich a urob­te s nimi, ako sa vám páči; len tým­to mužom nerob­te nič, lebo vošli do tône môj­ho prís­trešia. 9 Tí však zvolali: Ber sa preč! a do­dali: Sám prišiel sem bývať ako cudzinec, a chcel by súdiť. Teraz tebe spravíme horšie ako im. A veľmi dorážali na muža Lóta a tis­li sa bližšie, aby vy­lámali dvere. 10 Vtedy mužovia načiah­li ruky, vtiah­li Lóta k sebe do domu a za­vreli dvere, 11 ale mužov, ktorí boli pri vchode do domu, malých i veľkých, ranili slepotou, takže ne­moh­li náj­sť vchod. 12 Po­tom mužovia po­vedali: Koho tu ešte máš: zaťa, synov, dcéry? Kohokoľvek máš v mes­te, vy­veď ho z toh­to mies­ta, 13 lebo zničíme toto mies­to, pre­tože je naň pri­veľká ponosa pred Hos­podinom a Hos­podin nás po­slal zničiť ho. 14 Vtedy Lót vy­šiel, hovoril so svojimi zaťmi, ktorí si mali vziať jeho dcéry, a po­vedal: Vstaňte, vy­j­dite z toh­to mies­ta, lebo Hos­podin zničí mes­to. Ale jeho zaťom sa zdalo, že žar­tuje. 15 Keď vy­šla ran­ná zora, an­jeli naliehali na Lóta a vraveli: Vstaň, vez­mi ženu a obe dcéry, ktoré sú tu, aby si nezahynul pre vinu mes­ta. 16 Ale on váhal; vtedy mužovia chytili za ruku jeho i jeho ženu a obe jeho dcéry, lebo Hos­podin ho chcel ušet­riť. Vy­vied­li ho a nechali za mes­tom. 17 Keď ich vied­li, an­jel riekol: Za­chráň sa, ide ti o život! Ne­ob­zeraj sa a neza­stavuj sa v Okolí jor­dán­skom, uteč na po­horie, aby si nezahynul. 18 Ale Lót im od­povedal: Ach nie, Pane! 19 Aj­hľa, tvoj služob­ník našiel priazeň v tvojich očiach, a veľká je tvoja milosť, ktorú si mi pre­ukázal, keď si ma za­choval nažive. Ale na po­horie ne­vládzem uj­sť. Moh­la by ma do­stih­núť po­hroma. A ja by som zo­mrel. 20 Tu hľa, je blíz­ke mes­to, tam by som mohol uj­sť; je malé. Tam sa chcem za­chrániť. Vskut­ku je malé; tak by som os­tal nažive. 21 Vtedy mu riekol: Hľa, i v tej­to veci beriem ohľad na teba a ne­zničím mes­to, o ktorom si hovoril. 22 Rých­lo tam uteč, lebo kým tam nedôj­deš, ne­môžem nič urobiť. Pre­to sa to mes­to menuje Cóar . 23 Sln­ko práve vy­šlo nad zemou, keď Lót došiel do Cóaru. 24 Vtedy Hos­podin spus­til na Sodomu a Gomoru sírový a oh­nivý dážď z neba 25 a zničil tie mes­tá, celé Okolie, aj všet­kých obyvateľov miest, aj poľné rast­lin­stvo. 26 Keď sa jeho žena ob­zrela, pre­menila sa na soľný stĺp. 27 Ab­rahám vy­šiel včas­ráno na mies­to, kde stál pred Hos­podinom, 28 a keď po­zrel dolu na Sodomu a Gomoru i na celý kraj Okolia, videl, že zo zeme vy­stupuje dym ako z huty. 29 Keď Boh ničil mes­tá Okolia, roz­pomenul sa Boh na Ab­raháma a vy­viedol Lóta z po­hromy, keď vy­vrátil mes­tá, v ktorých Lót býval. Lótove dcéry30 Po­tom vy­šiel Lót z Cóaru a usadil sa aj so svojimi dvoma dcérami v hor­skom kraji, lebo sa bál bývať v Cóare. Býval s oboma dcérami v jas­kyni. 31 Raz po­vedala staršia mladšej: Náš otec je starý a v krajine nieto muža, ktorý by vošiel k nám, ako je to zvykom na celom svete. 32 Poď, daj­me sa ot­covi na­piť vína a ľah­nime si k ne­mu; tak po našom ot­covi za­chováme po­tom­stvo. 33 V tú noc sa dali ot­covi na­piť vína. Po­tom vošla staršia a ľah­la si k ot­covi; on však ne­vedel, ani kedy si ľah­la, ani kedy vstala. 34 Na druhý deň po­vedala staršia mladšej: Hľa, minulej noci som ležala so svojím ot­com. Daj­me sa mu aj tej­to noci na­piť vína; po­tom voj­di, ľah­ni si k ne­mu, a tak za­chováme po­tom­stvo po našom ot­covi. 35 Dali sa teda na­piť ot­covi vína aj tej noci, po­tom mladšia vstala a ľah­la si k ne­mu; on však ne­vedel, ani kedy si ľah­la, ani kedy vstala. 36 Tak obe Lótove dcéry počali od svoj­ho ot­ca. 37 Staršia porodila syna a dala mu meno Móáb , on je pra­ot­com Moáb­cov až pod­nes. 38 A mladšia tiež porodila syna a dala mu meno Ben Am­mí . On je pra­ot­com Am­món­cov až pod­nes.