Evanjelický › 1. Mojžišova › 42

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Prvá cesta Jozefových bratov do Egypta1 Keď Jákob videl, že v Egyp­te je obilie, po­vedal svojim synom: Prečo hľadíte jeden na druhého? 2 A do­dal: Aj­hľa, počul som, že v Egyp­te je obilie. Choďte a na­kúp­te tam pre nás obilie, aby sme os­tali nažive a ne­museli po­mrieť. 3 Tak od­išli desiati Jozefovi bratia na­kúpiť obilie v Egyp­te. 4 Ale Jozefov­ho brata, Ben­jamína Jákob ne­pus­til s brat­mi, lebo si po­mys­lel: Moh­la by ho za­stih­núť nehoda. 5 Iz­raelovi synovia prišli na­kúpiť obilia spolu s inými, čo tam pri­chádzali; v Kanaáne bol totiž hlad. 6 Vtedy bol Jozef vlád­com v krajine; predával obilie všet­kému ľudu v krajine. Keď prišli Jozefovi bratia, po­klonili sa mu tvárou až po zem. 7 Keď Jozef uzrel svojich bratov, po­znal ich, ale správal sa voči nim ako cudzí; hovoril s nimi prís­ne a opýtal sa ich: Od­kiaľ pri­chádzate? Oni od­povedali: Z Kanaánu na­kúpiť po­travín. 8 Jozef po­znal svojich bratov, ale oni ho ne­poz­nali. 9 Vtedy sa roz­pomenul na sny, ktoré mal o nich, a po­vedal im: Vy­zvedači ste, prišli ste si ob­zrieť nech­ránené mies­ta krajiny. 10 Oni mu však od­vetili: Nie, pane, tvoji sluhovia si prišli na­kúpiť po­travín. 11 Všet­ci sme synovia jed­ného ot­ca; sme statoční; tvoji sluhovia nie sú vy­zvedačmi. 12 Ale on im po­vedal: Nie, veru ste si prišli ob­zrieť nech­ránené mies­ta krajiny. 13 Vtedy po­vedali: My, tvoji sluhovia sme dvanás­ti bratia, synovia jed­ného muža v Kanaáne; najm­ladší je teraz pri ot­covi a jed­ného už niet. 14 Ale Jozef im po­vedal: Tak je, ako som vám po­vedal: Vy­zvedači ste. 15 Tak­to si vás vy­skúšam - na faraónov život - ne­odídete od­tiaľto, iba ak príde sem váš najm­ladší brat. 16 Pošlite jed­ného spomedzi seba, aby pri­viedol vášho brata, ale vy zo­stanete uväz­není; tak budú pre­skúšané vaše reči, či vravíte prav­du. Ale ak nie - na faraónov život - ste vy­zvedači. 17 A dal ich na tri dni do väzenia. 18 Na tretí deň im Jozef po­vedal: Urob­te toto a ostanete nažive. Ja sa totiž bojím Boha. 19 Ak ste statoční, jeden váš brat nech ostane sput­naný vo vašom doterajšom väzení, vy však choďte a zanes­te obilie svojim domácim na utíšenie hladu. 20 Po­tom mi do­vediete svoj­ho najm­ladšieho brata, aby sa tak po­tvr­dili vaše reči a aby ste ne­museli zo­mrieť. I urobili tak. 21 Po­tom si po­vedali: Veru, pre­vinili sme sa proti svoj­mu bratovi. Lebo hoci sme videli úz­kosť jeho duše, keď nás úpen­livo prosil, ne­počúvali sme ho; pre­to prišlo na nás toto súženie. 22 Nato im po­vedal Rúben: Ne­povedal som vám: Ne­preh­rešte sa proti chlap­covi! ? Ale ne­pos­lúch­li ste. Teraz nás berú na zod­poved­nosť za jeho krv. 23 Oni však ne­vedeli, že im Jozef roz­umie, lebo sa dorozumievali po­mocou tl­močníka. 24 Vtedy sa od­vrátil od nich a za­plakal. Po­tom sa ob­rátil k nim a zhováral sa s nimi; nato vzal spomedzi nich Šimeóna a dal ho pred ich očami sput­nať. 25 Nato Jozef roz­kázal, aby im na­pl­nili vrecia obilím, peniaze aby vrátili každému do jeho vreca a aby im dali stravu na ces­tu. A urobili tak. 26 Naložili si obilie na osly a od­išli od­tiaľ. 27 Keď si však jeden z nich ot­voril vrece, aby na mies­te nocľahu dal ob­rok oslovi, za­zrel svoje peniaze na vr­chu vo vreci, 28 a po­vedal bratom: Peniaze sa mi vrátili, tu hľa, mám ich vo vreci. I stratili od­vahu; s rozo­chvením hľadeli jeden na druhého a hovorili: Čo nám to Boh urobil? 29 Keď prišli k svoj­mu ot­covi Jákobovi do Kanaánu, roz­povedali mu všet­ko, čo sa im pri­hodilo: 30 Prís­ne hovoril s nami ten muž, pán krajiny, dal nás do väzenia, akoby sme chceli vy­zvedať v krajine. 31 Po­vedali sme mu: Sme statoční; my nie sme vy­zvedači; 32 sme dvanás­ti bratia, synovia svoj­ho ot­ca; jed­ného niet a najm­ladší je teraz u nášho otca v Kanaáne. 33 A ten muž, čo je pánom krajiny, nám po­vedal: Podľa toh­to po­znám, či ste statoční: jed­ného zo svojich bratov nechaj­te u mňa, na­ber­te si obilia svojim domácim na utíšenie hladu a choďte! 34 Ale pri­veďte mi svoj­ho najm­ladšieho brata; tak po­znám, že nie ste vy­zvedači, ale že ste statoční; vy­dám vám vášho brata a môžete voľne chodiť po krajine. 35 Keď vy­práz­dňovali vrecia, hľa, každý mal svoj mešec peňazí vo svojom vreci. Keď aj s ot­com za­zreli svoje mešce peňazí, zľak­li sa. 36 Vtedy im po­vedal ich otec Jákob: Pri­pravíte ma o deti; Jozefa niet, ani Šimeóna niet a Ben­jamína mi chcete vziať. To všet­ko dolieha na mňa. 37 Vtedy po­vedal Rúben svoj­mu ot­covi: Môžeš usmr­tiť mojich dvoch synov, ak ti Ben­jamína ne­privediem späť. Zver ho mne a ja ti ho pri­vediem späť. 38 Ale on od­povedal: Môj syn s vami ne­pôj­de, lebo jeho brat zo­mrel a on os­tal sám. Keby ho na ces­te, ktorou pôj­dete, za­stih­la nehoda, znies­li by ste moje šediny so žiaľom do zá­hrobia.