Evanjelický › 1. Mojžišova › 21

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Izákovo narodenie1 Hos­podin navštívil Sáru, ako sľúbil, a spl­nil, čo bol Sáre za­sľúbil. 2 Sára počala a porodila Ab­rahámovi v jeho starobe syna v určenom čase, o ktorom mu Boh hovoril. 3 Ab­rahám dal svoj­mu synovi, ktorý sa mu narodil, a ktorého mu porodila Sára, meno Izák. 4 Ab­rahám ob­rezal svoj­ho syna Izáka, keď mal osem dní, ako mu Boh pri­kázal. 5 Ab­rahám mal sto rokov, keď sa mu narodil syn Izák. 6 Vtedy Sára po­vedala: Boh ma urobil pred­metom smiechu; každý, kto o tom počuje, bude sa mi smiať. 7 A do­dala: Kto by bol po­vedal Ab­rahámovi, že Sára bude kojiť deti? A pred­sa som mu v jeho starobe porodila syna. 8 Chlapec rás­tol a od­lúčila ho od pŕs. V ten deň, keď bol Izák od­lúčený, Ab­rahám vy­strojil veľkú hos­tinu. Odohnanie Hagary a Izmaela9 Keď Sára videla, že sa syn Egypťan­ky Hagary, ktorého porodila Ab­rahámovi, vy­smieva z jej syna Izáka, 10 po­vedala Ab­rahámovi: Zažeň túto diev­ku i jej syna, lebo syn tej­to diev­ky ne­smie dediť s mojím synom Izákom. 11 Ab­raháma však táto reč o jeho synovi veľmi za­mr­zela. 12 Boh riekol Ab­rahámovi: Nebuď na­mr­zený pre chlap­ca a pre svoju diev­ku! Po­slúch­ni Sáru vo všet­kom, čo ti po­vie, lebo tvoje po­tom­stvo sa bude volať po Izákovi. 13 Ale aj zo syna diev­ky učiním národ, lebo je tvojím po­tom­kom. 14 Nato Ab­rahám včas ráno vzal chlieb a kožený mech s vodou, dal to Hagare, naložil jej chlap­ca na chr­bát a po­slal ju preč. Ona od­išla a blúdila po púšti Beér-Šeba. 15 Keď sa jej minula voda z mecha, po­hodila dieťa pod jeden z kríkov, 16 od­išla a sad­la si opodiaľ na­proti, asi na do­strel z luku. Lebo po­vedala: Ne­môžem sa dívať na sm­rť dieťaťa. Sad­la si na­proti nemu a dieťa začalo na­hlas plakať. 17 Boh však začul chlap­cov hlas; an­jel Boží za­volal z neba na Hagaru a riekol jej: Čo ti je, Hagar? Neboj sa, lebo Boh začul chlap­cov hlas tam, kde bol. 18 Vstaň, vez­mi chlap­ca a drž ho pev­nou rukou, lebo z neho utvorím veľký národ. 19 Tu jej Boh ot­voril oči a ona za­zrela prameň vody. Vstala, na­pl­nila mech vodou a na­pojila chlap­ca. 20 A Boh bol s chlap­com; ten rás­tol, býval na púšti a stal sa z neho luko­strelec. 21 Býval na púšti Párán a mat­ka mu vy­brala ženu z Egyp­ta. Abrahámova zmluva s Abímelechom v Beér-Šebe22 V tom čase po­vedal Abímelech a jeho voj­vod­ca Píchól Ab­rahámovi: Boh je s tebou vo všet­kom, čo konáš. 23 Tak mi teraz pri­sahaj na Boha, že ne­o­klameš ani mňa, ani moje deti, ani mojich vnukov, ale ako som ja pre­ukazoval priazeň tebe, tak ju pre­ukazuj aj ty mne i krajine, v ktorej sa zdržuješ ako cudzinec. 24 Ab­rahám od­povedal: Pri­sahám. 25 Po­tom Ab­rahám do­hováral Abímelechovi pre studňu, ktorej sa Abímelechovi sluhovia násil­ne zmoc­nili. 26 Nato Abímelech od­povedal: Ne­viem, kto to urobil; ani ty si mi o tom nedal vedieť, ani som o tom do­dnes ne­počul. 27 Vtedy Ab­rahám vzal ovce aj dobytok a dal ich Abímelechovi; tak títo dvaja uzav­reli zmluvu. 28 Ab­rahám však po­stavil na­bok sedem jah­niat zo stáda. 29 Abímelech sa opýtal Ab­raháma: Čo s tými sied­mimi jahňatami, ktoré si po­stavil na­bok? 30 A ten od­povedal: Prij­mi odo mňa tých­to sedem jah­niat, aby mi to bolo na svedec­tvo, že som vy­kopal túto studňu. 31 Pre­to do­stalo to mies­to meno Beér-Šeba , lebo tam obaja pri­sahali. 32 Tak uzav­reli zmluvu v Beér-Šebe. Po­tom vstal Abímelech a jeho voj­vod­ca Píchól a vrátili sa do krajiny Filištín­cov. 33 Ab­rahám za­sadil v Beér-Šebe tamarišku a vzýval tam meno Hos­podina, večného Boha. 34 Ab­rahám býval dl­hý čas ako cudzinec v krajine Filištín­cov.