Evanjelický › 1. Mojžišova › 8

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Koniec potopy1 Vtedy sa Boh roz­pomenul na Nóacha, na všet­ky živočíchy i na dobytok, ktoré boli s ním v korábe; Boh po­slal vietor na zem a vody opad­li. 2 Za­vreli sa žried­la pra­hl­biny aj ok­ná nebies a dážď z neba ustal. 3 Vody sa viac a viac vracali do zeme a po stopäťdesiatich dňoch začalo vôd ubúdať. 4 V sied­mom mesiaci, sedem­nás­teho dňa toho mesiaca spočinul koráb na Araráte. 5 Vôd stále ubúdalo až do desiateho mesiaca; pr­vý deň desiateho mesiaca ukázali sa končiare vr­chov. 6 Po­tom, po štyrid­siatich dňoch, Nóach ot­voril okno korábu, ktoré urobil, 7 a vy­pus­til kr­kav­ca. Ten vy­letel a poletoval sem i tam, kým na zemi ne­vysch­li vody. 8 Po­tom vy­pus­til holubicu, aby videl, či sa vody na po­vr­chu zeme umenšili. 9 Keď však holubica nenašla mies­to, kde by jej noha spočinula, vrátila sa k nemu do korábu, lebo vody boli na celom po­vr­chu zeme. Vy­strel ruku, chytil ju a vtiahol k sebe do korábu. 10 Po­tom čakal ešte ďalších sedem dní a znova vy­pus­til holubicu z korábu. 11 K večeru sa holubica vrátila k ne­mu, a hľa, v zo­báku mala čer­stvý olivový list. Z toho Nóach po­znal, že sa vody na zemi umenšili. 12 Po­tom počkal ďalších sedem dní a vy­pus­til holubicu, ale tá sa už ne­vrátila k ne­mu. 13 Šesťs­to pr­vého roku Nóachov­ho života, pr­vého dňa pr­vého mesiaca vy­sch­li vody na zemi. Vtedy Nóach od­stránil z korábu po­krov, a hľa, po­vrch zeme už ob­schol. 14 Dvad­siateho sied­meho dňa druhého mesiaca bola zem ú­pl­ne suchá. 15 Tu riekol Boh Nóachovi: 16 Vy­j­di z korábu a s tebou tvoja žena, tvoji synovia i ženy tvojich synov. 17 Vy­veď všet­ky živočíchy, ktoré sú z každého tvora s tebou, a to vtác­tvo, dobytok i všet­ky plazy, čo sa plazia po zemi, nech sa hýbu na zemi, nech sa plodia a množia na zemi. 18 Nato vy­šiel Nóach a s ním jeho synovia, jeho žena a ženy jeho synov. 19 Všet­ky živočíchy, plazy, vtác­tvo a všet­ko, čo sa hýbalo na zemi, vy­šlo z korábu po čeľadiach. 20 Vtedy Nóach po­stavil ol­tár Hos­podinovi a vzal zo všet­kých čis­tých zvierat, zo všet­kých čis­tých vtákov a obetoval spaľované obete na ol­tári. 21 Keď Hos­podin za­cítil príjem­nú vôňu, riekol si: Nebudem už pre človeka pre­klínať zem, lebo jeho zmýšľanie je zlé od mlados­ti, a nebudem už biť všet­ko živé, ako som to urobil. 22 Do­kiaľ však zem tr­vať bude, sej­ba ani žat­va, chlad ani horúčosť, leto ani zima, deň ani noc ni­kdy ne­pres­tanú.