Evanjelický › 1. Mojžišova › 50

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

1 Vtedy sa Jozef hodil ot­covi na tvár, za­plakal nad ním a po­boz­kal ho. 2 Po­tom pri­kázal svojim sluhom­lekárom za­bal­zamovať ot­ca. Lekári bal­zamovali Iz­raela. 3 Pri­tom uplynulo štyrid­sať dní, lebo toľko dní tr­vá bal­zamovanie. Egypťania ho však oplakávali sedem­desiat dní. 4 Keď sa minuli dni oplakávania, po­vedal Jozef domu faraónov­mu: Ak som našiel priazeň vo vašich očiach, po­vedz­te faraónovi: 5 Môj otec ma za­viazal touto prísahou: Aj­hľa, ja umieram, po­chovaj ma do môj­ho hrobu, čo som si vy­kopal v Kanaáne! Rád by som teraz od­išiel po­chovať ot­ca; po­tom sa vrátim. 6 Nato po­vedal faraón: Choď, po­chovaj ot­ca, ako ťa za­viazal prísahou. 7 Jozef teda od­išiel po­chovať otca a šli s ním aj všet­ci sluhovia faraónovi, starší jeho domu a všet­ci starší Egyp­ta, 8 celý dom Jozefov a jeho bratia i domác­nosť jeho ot­ca; len deti, ovce a dobytok si zanechali v krajine Góšen. 9 Tiah­li s ním aj vozy a jazd­ci; bol to veľmi počet­ný sprievod. 10 Keď došli do Góren-Átádu za Jor­dánom, za­spievali tam veľmi veľký a žalost­ný trúch­lo­spev; Jozef po sedem dní od­bavoval svoj­mu ot­covi trúch­los­lužbu. 11 Keď obyvatelia krajiny, Kanaán­ci, videli trúch­los­lužbu v Góren-Átáde, po­vedali: Pre Egypťanov je to žalost­ná trúch­los­lužba. Pre­to sa to mies­to volá Ábél-Mic­rajim , čo leží za Jor­dánom. 12 Jeho synovia urobili s ním tak, ako im pri­kázal. 13 Od­nies­li ho jeho synovia do Kanaánu a po­chovali ho na­proti Mam­ré v jas­kyni na poli Mach­péla, ktorú aj s poľom kúpil Ab­rahám od Chetej­ca Ef­róna na dedičné poh­rebis­ko. 14 Keď Jozef po­choval ot­ca, vrátil sa do Egyp­ta, on i jeho bratia a vôbec všet­ci, ktorí šli s ním po­chovať jeho ot­ca. Jozefova veľkodušnosť15 Keď Jozefovi bratia videli, že im otec umrel, po­vedali: Možno, že Jozef bude teraz ne­priateľs­ky vy­stupovať proti nám a od­platí nám všet­ko zlo, ktoré sme mu vy­konali. 16 Pre­to od­kázali Jozefovi: Tvoj otec pred svojou sm­rťou pri­kázal: 17 Tak­to po­vedz­te Jozefovi: Ach, od­pusť, prosím, svojim bratom ich prie­stupok a ich hriech, že ti ub­lížili. Od­pusť teraz, prosíme, svojim bratom ich prie­stupok a ich hriech, že ti ub­lížili. Od­pusť teraz, prosíme, pre­vinenie služob­níkom Boha tvoj­ho ot­ca. Jozef plakal, keď mu to hovorili. 18 Po­tom jeho bratia pri­stúpili, pad­li pred ním a po­vedali: Hľa, sme tvojimi sluhami. 19 Ale Jozef im od­povedal: Neboj­te sa! Či ja tu stojím na­mies­to Boha? 20 Vy ste, prav­da, za­mýšľali proti mne zlé, ale Boh to ob­rátil na dob­ré, aby tak učinil, čo je dnes zjav­né: totiž, aby mnohých ľudí za­choval nažive. 21 Teraz sa však neboj­te, ja budem živiť vás aj vaše deti. Tak ich po­tešoval a vľúd­ne hovoril s nimi. Jozefova smrť22 Tak os­tal Jozef bývať v Egyp­te, on i dom jeho ot­ca; Jozef žil 110 rokov. 23 Jozef videl tri po­kolenia Ef­rajimových synov; ba aj synovia Menaššeho, syna Máchíra sa narodili na Jozefových kolenách. 24 Po­tom po­vedal Jozef svojim bratom: Ja umieram, ale Boh sa vás ujme a vy­vedie vás z tej­to krajiny do zeme, o ktorej pri­sahal Ab­rahámovi, Izákovi a Jákobovi. 25 A Jozef za­viazal Iz­raelových synov takouto prísahou: Keď sa vás Boh uj­me, od­nes­te moje kos­ti od­tiaľto! 26 Po­tom Jozef umrel stodesaťročný; za­bal­zamovali ho a položili do rak­vy v Egyp­te.