Evanjelický › 1. Mojžišova › 22

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Boh skúša a požehnáva Abraháma1 Po tých­to udalos­tiach Boh skúšal Ab­raháma. I riekol mu: Ab­rahám! Od­povedal: Tu som. 2 Vtedy On riekol: Vez­mi svoj­ho syna, svoj­ho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, choď do krajiny Mórija a obetuj ho tam ako spaľovanú obeť na vr­chu, o ktorom ti po­viem. 3 Nato Ab­rahám včas­ráno osed­lal osla a vzal so sebou svojich dvoch sluhov aj syna Izáka. Keď na štiepal drevo na spaľovanú obeť, vstal a šiel na mies­to, o ktorom mu Hos­podin po­vedal. 4 Na tretí deň Ab­rahám po­z­dvihol oči a zďaleka uzrel to mies­to. 5 Vtedy Ab­rahám po­vedal svojim sluhom: Zo­staňte tu i s oslom, za­tiaľ ja a chlapec pôj­deme až ta, po­kloníme sa Bohu a vrátime sa k vám. 6 Po­tom Ab­rahám vzal drevo na spaľovanú obeť, naložil ho na syna Izáka, sám však vzal do ruky oheň a meč, a tak šli ved­no obaja. 7 Tu oslovil Izák otca Ab­raháma: Otče môj! Ten po­vedal: Čo chceš, syn môj! A on od­vetil: Hľa, tu je oheň i drevo, kde je však baránok na spaľovanú obeť? 8 Nato po­vedal Ab­rahám: Boh si vy­hliad­ne barán­ka na spaľovanú obeť, syn môj. Tak išli ved­no obaja. 9 Keď však došli na mies­to, o ktorom mu po­vedal Hos­podin, Ab­rahám tam po­stavil ol­tár, na­u­kladal drevo, zviazal syna Izáka a položil ho na ol­tár na­vrch dreva. 10 Keď Ab­rahám vy­strel ruku a vzal nôž, aby za­rezal syna, 11 za­volal na neho z neba an­jel Hos­podinov: Ab­rahám, Ab­rahám! A ten od­povedal: Tu som. 12 Tu mu on riekol: Ne­vys­tieraj ruku na chlap­ca a ne­ub­ližuj mu, lebo teraz som spoz­nal, že sa bojíš Boha, a ne­odop­rel si mi ani svoj­ho syna, svoj­ho jediného syna. 13 Vtedy Ab­rahám po­z­dvihol oči a zbadal, že v húšti je baran za­chytený za rohy. Ab­rahám šiel, vzal barana a na­mies­to svoj­ho syna ho obetoval ako spaľovanú obeť. 14 Vtedy Ab­rahám po­menoval to mies­to: Hos­podin si vy­hliad­ne, ako sa pod­nes hovorí: Na vr­chu si Hos­podin vy­hliad­ne. 15 Po­tom an­jel Hos­podinov za­volal z neba na Ab­raháma druhý raz 16 a riekol: Pri­sahám na seba - znie výrok Hos­podinov: Pre­tože si to urobil a ne­odop­rel si mi svoj­ho jediného syna, 17 veľmi ťa požeh­nám, a tak veľmi rozm­nožím tvoje po­tom­stvo, že ho bude ako hviezd na nebi a ako pies­ku na brehu mor­skom, tvoje po­tom­stvo zauj­me mes­tá svojich ne­priateľov. 18 A v tvojom po­tom­stve požeh­nané budú všet­ky národy zeme, pre­tože si po­slúchol môj hlas. 19 Nato sa Ab­rahám vrátil ku svojim sluhom. Po­tom vstali a spolu šli do Beér-Šeby; a Ab­rahám býval v Beér-Šebe. Náchórovo potomstvo20 Po tých­to udalos­tiach oznámili Ab­rahámovi: Aj Mil­ká porodila synov tvoj­mu bratovi Náchórovi: 21 pr­vorodeného Úca a jeho brata Búza a Kemúéla, otca Arámov­ho; 22 i Keseda, Chazóa, Pil­dáša, Jid­láfa a Betúéla. 23 Betúél splodil Rebeku. Tých­to ôs­mich porodila Mil­ká Ab­rahámov­mu bratovi Náchórovi. 24 A jeho vedľajšia žena menom Reúmá porodila Tebacha, Gachama, Tachaša a Maachu.