Evanjelický1. Mojžišova32

1. Mojžišova

Genesis

1 Včas­ráno Lábán po­boz­kal svojich vnukov aj dcéry a požeh­nal ich. Po­tom sa Lábán po­bral domov. Boží anjeli v Machanajime2 Keď Jákob šiel svojou ces­tou, stret­li ho Boží an­jeli. 3 Keď ich Jákob uzrel, po­vedal: To je Boží tábor. A dal tomu mies­tu meno Machanajim . Jákobovo posolstvo a modlitba4 Po­tom Jákob po­slal pred sebou po­slov k svoj­mu bratovi Ézavovi do krajiny Séír, na územie Edómu. 5 A roz­kázal im: Toto po­vedz­te môj­mu pánovi Ézavovi: Tak­to vraví tvoj sluha Jákob: U Lábána som býval ako cudzinec a zo­stal som tam až doteraz. 6 Nadobudol som si tam voly, os­ly, ov­ce, sluhov i slúžky a po­sielam po­sols­tvo svoj­mu pánovi, aby som našiel milosť v tvojich očiach. 7 Po­tom sa po­slovia vrátili k Jákobovi a po­vedali: Došli sme k tvoj­mu bratovi Ézavovi, ktorý ti ide oproti, a s ním 400 mužov. 8 Vtedy sa Jákoba zmoc­nil veľký strach a úz­kosť. Nato roz­delil ľudí, čo boli s ním, ov­ce, rožný statok i ťavy na dva tábory 9 a po­vedal: Ak Ézav príde k pr­vému táboru a porazí ho, druhý tábor môže unik­núť. 10 Po­tom Jákob po­vedal: Bože môj­ho otca Ab­raháma, Bože môj­ho otca Izáka, Hos­podine, ktorý si mi riekol: Vráť sa do svojej krajiny i do svoj­ho rodis­ka a dob­re naložím s tebou: 11 Nie som hoden všet­kej milos­ti a všet­kej ver­nos­ti, ktorú si pre­ukázal svoj­mu sluhovi, lebo len s palicou som pre­brodil ten­to Jor­dán, a teraz mám dva tábory. 12 Vy­sloboď ma, prosím, z rúk môj­ho brata, z rúk Ézava, lebo sa ho bojím, že príde a za­bije mňa i mat­ky s deťmi. 13 Ale Ty si za­sľúbil: Len dob­re naložím s tebou a roz­hoj­ním tvoje po­tom­stvo ako mor­ský piesok, že sa nebude dať pre množs­tvo spočítať. 14 I prenocoval tej noci tam, a z toho, čo mu prišlo pod ruku, vzal dar pre svoj­ho brata Ézava: 15 dve­sto kôz a dvad­sať koz­lov, dve­sto bah­níc a dvad­sať baranov, 16 trid­sať plekajúcich tiav a ich mladé, štyrid­sať kráv a desať jun­cov, dvad­sať os­líc a desať os­liat. 17 Zveril ich svojim sluhom, každú čriedu osobit­ne. Po­tom po­vedal sluhom: Choďte predo mnou, ale za­chovávaj­te od­stup medzi jed­not­livými čriedami. 18 Pr­vému roz­kázal: Ak ťa stret­ne môj brat Ézav a opýta sa ťa, čí si a kam ideš a čie sú tieto zvieratá pred tebou, 19 od­povedz: Pat­ria tvoj­mu sluhovi Jákobovi; je to dar, ktorý po­siela môj­mu pánovi Ézavovi, a on sám je už za na­mi. 20 Tak roz­kázal aj druhému, aj tretiemu, aj všet­kým, ktorí hnali čriedy: Podob­ne hovor­te Ézavovi, keď ho stret­nete, 21 a po­vedz­te: Hľa, aj tvoj sluha Jákob ide za na­mi. Po­mys­lel si totiž: Udob­rím si ho darom, ktorý ide predo mnou, a len po­tom sa mu ukážem na oči; azda ma prívetivo prij­me. 22 Tak dar išiel pop­red­ku a on os­tal tej noci v tábore. Jákobov boj23 Ešte tej noci vstal, vzal svoje obi­dve ženy i obe slúžky aj svojich jedenásť synov a pre­kročil brod na Jab­boku. 24 Vzal ich a pre­pravil cez po­tok; pre­pravil aj všet­ko, čo mal. 25 Jákob však zo­stal sám, a nejaký muž s ním zápasil, kým ne­vyšla ran­ná zora. 26 Keď videl, že ho ne­premôže, ud­rel ho po beder­nom kĺbe. Jákobovi sa vy­tkol beder­ný kĺb, keď s ním zápasil. 27 A onen mu po­vedal: Pusť ma, lebo vy­chádza ran­ná zora! Jákob však od­povedal: Ne­pus­tím ťa, iba ak ma požeh­náš. 28 Ten sa ho opýtal: Ako sa voláš? On od­povedal: Jákob. 29 Vtedy onen riekol: Nebudeš sa už volať Jákobom, ale Iz­raelom , lebo si bojoval s Bohom aj s ľuďmi a zvíťazil si. 30 Vtedy Jákob prosil: Oznám mi, prosím, svoje meno! Onen mu však od­povedal: Prečo sa pýtaš na moje meno? A tam ho požeh­nal. 31 Jákob dal tomu mies­tu meno Peníél , lebo - tak hovoril - videl som Boha tvárou v tvár a os­tal som nažive. 32 Keď pre­chádzal cez Penúél, vy­šlo nad ním sln­ko, ale on kríval pre svoje bed­ro. 33 Pre­to až po dnes Iz­rael­ci nejedia šľachy z beder­ného kĺbu, lebo onen sa dot­kol šľachy na beder­nom kĺbe Jákobovom.