Evanjelický › 1. Mojžišova › 39

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Jozef u Pótifara1 Keď Jozefa od­vied­li do Egyp­ta, kúpil ho Egypťan Pótifar, dvoran faraónov, veliteľ teles­nej stráže, od Iz­mael­cov, ktorí ho tam do­vied­li. 2 Ale Hos­podin bol s Jozefom, takže sa mu všet­ko darilo; býval v dome svoj­ho egypt­ského pána. 3 Jeho pán videl, že Hos­podin je s ním; čokoľvek robil, Hos­podin všet­ko korunoval ús­pechom v jeho rukách. 4 Tak Jozef našiel priazeň v jeho očiach a slúžil mu; ten ho ustanovil za do­zor­cu nad svojím domom a do rúk mu zveril všet­ko, čo mal. 5 Od­vtedy však, ako ho ustanovil za do­zor­cu nad svojím domom a nad všet­kým, čo mal, Hos­podin kvôli Jozefovi požeh­nal dom Egypťanov a Hos­podinovo požeh­nanie spočívalo na všet­kom, čo mal v dome i na poli. 6 Tak ponechal Jozefovi v rukách všet­ko, čo mal, a pop­ri ňom sa ne­staral o nič, iba ak o chlieb, ktorý jedol. Jozef bol pek­nej po­stavy a krás­ny na po­hľad. Jozef vo väzení7 Po tých­to udalos­tiach však žena jeho pána začala upierať oči na Jozefa, až mu po­vedala: Ľah­ni si ku mne! 8 On sa však zdráhal a po­vedal žene svoj­ho pána: Hľa, môj pán sa pop­ri mne ne­stará o nič, čo je v dome, a všet­ko, čo má, zveril mne do rúk, 9 ani on sám nie je väčší v tom­to dome ako ja; nič mi ne­odop­rel ok­rem teba, keďže si jeho ženou; ako by som teda mohol spáchať takú veľkú nešľachet­nosť a zhrešiť proti Bohu? 10 Aj keď Jozefa deň čo deň na­hovárala, ne­pos­lúchol ju, neľahol si k nej a ne­stýkal sa s ňou. 11 Is­tého dňa však, keď vošiel do domu, aby si vy­konal prácu - a z domácich ni­kto nebol v dome - 12 chytila ho za šaty a po­vedala: Ľah­ni si ku mne! On jej však nechal šaty v rukách, ušiel a vy­behol von. 13 Keď videla, že svoje šaty nechal v jej rukách a ušiel von, 14 zvolala svojich domácich a po­vedala im: Po­zrite, pri­viedol nám heb­rej­ského muža, aby si z nás robil po­smech. Prišiel si ku mne ľah­núť, ale ja som hlas­no kričala. 15 Keď počul, že hlas­no kričím, ušiel a vy­behol von. 16 A nechala jeho šaty ležať pri sebe, kým jeho pán ne­prišiel domov; 17 i vy­rozp­rávala mu celý prípad týmito slovami: Heb­rej­ský sluha, ktorého si nám pri­viedol, prišiel si zo mňa robiť po­smech. 18 Keď som však hlas­no kričala, nechal svoje šaty pri mne a ušiel von. 19 Keď jeho pán počul slová svojej ženy, ktorá mu hovorila: Toto mi urobil tvoj sluha, vzbĺkol hnevom. 20 Nato ho jeho pán dal uvrh­núť do žalára, na mies­to, kde boli väz­není kráľov­skí väz­ni. Bol tam vo väzení. 21 Ale Hos­podin bol s Jozefom, prejavil mu milosť a po­staral sa, aby mal priazeň u správ­cu. 22 Správ­ca žalára zveril Jozefovi do rúk všet­kých väzňov, ktorí boli v žalári. On vy­konával všet­ko, čo sa tam malo robiť. 23 Správ­ca žalára nedo­hliadal na nič, čo on mal v rukách, lebo Hos­podin bol s ním; a Hos­podin korunoval ús­pechom všet­ko, čo robil.