Evanjelický1. Mojžišova28

1. Mojžišova

Genesis

1 Vtedy si Izák za­volal Jákoba, požeh­nal ho a pri­kázal mu: Neber si ženu spomedzi Kanaánok. 2 Vy­ber sa, choď do Pad­dán-Aramu, do domu Betúéla, otca tvojej mat­ky, a vez­mi si od­tiaľ ženu z dcér Lábána, brata tvojej mat­ky. 3 Nech ťa všemohúci Boh požeh­ná, urobí ťa plod­ným a rozm­noží ťa, aby si sa stal spoločen­stvom národov. 4 Nech ti dá požeh­nanie Ab­rahámovo, tebe i tvoj­mu po­tom­stvu, aby si zau­jal krajinu, v ktorej bývaš ako cudzinec, a ktorú Boh dal Ab­rahámovi. 5 Tak Izák vy­pravil Jákoba a ten od­išiel do Pad­dán-Aramu k Lábánovi, synovi Aramej­ca Betúéla a bratovi Rebeky, mat­ky Jákoba a Ézava. 6 Ézav videl, že Izák požeh­nal Jákoba a po­slal ho do Pad­dán-Aramu, aby si od­tiaľ vzal ženu, a že pri požeh­naní mu dal príkaz: Neber si ženu spomedzi Kanaánok, 7 a že Jákob po­slúchol otca i mat­ku a od­išiel do Pad­dán-Aramu. 8 Keď teda Ézav videl, že sa jeho ot­covi Izákovi Kanaán­ky ne­poz­dávali, 9 od­išiel Ézav k Iz­maelovi a vzal si ku svojim ženám za ženu ešte Machalatu, dcéru Ab­rahámov­ho syna Iz­maela, ses­tru Nebájótovu. Jákobov sen v Bételi10 Jákob od­išiel z Beér-Šeby a šiel do Cháránu. 11 Došiel na po­svät­né mies­to a prenocoval tam, lebo sln­ko už za­padalo. Vzal jeden z kameňov onoho po­svät­ného mies­ta, položil si ho pod hlavu a ľahol si na tom mies­te. 12 Snívalo sa mu, že na zemi stál reb­rík, ktorý vr­ch­ným kon­com siahal po nebo, a Boží an­jeli vy­stupovali a zo­stupovali po ňom. 13 A hľa, Hos­podin stál nad ním a hovoril: Ja som Hos­podin Boh tvoj­ho otca Ab­raháma a Boh Izákov; zem, na ktorej ležíš, dám tebe a tvojim po­tom­kom. 14 Tvoj­ho po­tom­stva bude ako prachu zeme; roz­môžeš sa na západ a na východ, na sever i na juh, a v tebe i v tvojom po­tom­stve budú požeh­nané všet­ky čeľade zeme. 15 Aj­hľa, ja som s tebou a budem ťa ochraňovať všade, kadiaľ pôj­deš, do­vediem ťa späť do tej­to krajiny, lebo ja ťa ne­opus­tím, kým ne­spl­ním, čo som ti za­sľúbil. 16 Keď sa Jákob pre­budil zo spán­ku, po­vedal: Na­ozaj Hos­podin je na tom­to mies­te, a ja som o tom ne­vedel. 17 Do­stal strach a po­vedal: Aké hroz­né je toto mies­to! Nie je tu nič iné ako Boží dom a tu je nebes­ká brána. 18 Včas­ráno vzal Jákob kameň, ktorý si položil pod hlavu, vztýčil ho ako po­svät­ný stĺp a zvr­chu ho polial olejom. 19 To mies­to po­menoval Bételom ; pred­tým meno toho mes­ta bolo Lúz. 20 Vtedy Jákob urobil takýto sľub: Ak Boh bude so mnou a bude ma chrániť na ces­te, ktorú práve konám, ak mi dá chleba na jedenie a šaty na ob­lečenie, 21 a ak sa šťast­ne vrátim do svoj­ho ot­cov­ského domu, tak Hos­podin bude mojím Bohom. 22 Ten­to kameň, čo som po­stavil ako po­svät­ný stĺp, bude Božím domom, a zo všet­kého, čo mi dáš, budem ti pres­ne od­vádzať desiat­ky.