Evanjelický › 1. Mojžišova › 31

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Jákobov odchod od Lábána1 Tu počul Lábánových synov, ako si vraveli: Jákob po­bral všet­ko, čo mal náš otec, a všet­ko naše bohat­stvo zís­kal z toho, čo pat­rilo nášmu ot­covi. 2 A Jákob zbadal na Lábánovej tvári, že už nie je k nemu taký ako pred­tým. 3 Vtedy Hos­podin riekol Jákobovi: Vráť sa do krajiny svojich ot­cov, do svoj­ho rodis­ka, a ja budem s tebou. 4 Nato dal Jákob za­volať Ráchel a Leu na pole ku svoj­mu stádu 5 a po­vedal im: Vášmu ot­covi vidím na tvári, že nie je voči mne taký, ako býval pred­tým; ale Boh mojich ot­cov bol so mnou. 6 Samy viete, že som z celej sily slúžil vášmu ot­covi; 7 váš otec ma však oklamal a desať ráz mi zmenil od­menu, ale Boh mu nedovolil ub­lížiť mi. 8 Ak po­vedal: Fľakaté budú ti od­menou, celé stádo donášalo fľakaté, ale ak po­vedal: Pruhované ti budú od­menou, celé stádo donášalo pruhované. 9 Tak Boh odňal stádo vášmu ot­covi a dal ho mne. 10 V čase ruje stáda po­z­dvihol som oči a vo sne som videl, že barany, čo vy­skakovali na bah­nice, boli pruhované, fľakaté a strakaté. 11 Vtedy ma an­jel Boží vo sne oslovil: Jákob! Ja som od­povedal: Tu som. 12 A riekol mi: Po­z­dvih­ni oči a po­zri: Všet­ky barany, čo vy­skakujú na bah­nice, sú pruhované, fľakaté a strakaté, lebo som videl všet­ko, čo ti Lábán robí. 13 Ja som Boh Bételu, kde si po­mazal po­svät­ný stĺp a kde si mi dal sľub. Teraz sa po­ber, odíď z tej­to krajiny a vráť sa do svojej rod­nej zeme. 14 Po­tom Ráchel a Lea mu od­povedali: Máme my ešte podiel a dedičs­tvo v dome svoj­ho ot­ca? 15 Či nás ne­po­kladá za cudzin­ky? Veď nás predal a aj peniaze za nás ú­pl­ne strovil. 16 Veď všet­ko bohat­stvo, ktoré Boh odňal nášmu ot­covi, pat­rí nám a našim synom. Teraz teda urob všet­ko, čo ti Boh po­vedal. 17 Vtedy sa Jákob po­bral, vy­sadil svojich synov a svoje ženy na ťavy 18 a od­viedol všetok svoj statok i všet­ko, čo mal, čo si nadobudol, totiž svoj vlast­ný statok nadobud­nutý v Pad­dán-Arame, aby sa do­stal k svoj­mu ot­covi Izákovi do Kanaánu. 19 Lábán od­išiel strihať svoje ov­ce; za­tiaľ Ráchel ukrad­la teráfim , ktoré pat­rili jej ot­covi. 20 Tak Jákob oklamal Sýrčana Lábána, keďže mu ne­oz­námil, že chce utiecť. 21 A utiekol so všet­kým, čo mal. Vzchopil sa, pre­brodil Euf­rat a ob­rátil sa smerom ku Gileád­skemu po­horiu. Lábán prenasleduje Jákoba22 Keď na tretí deň po­vedali Lábánovi, že Jákob ušiel, 23 vzal so sebou svojich príbuz­ných, prena­sledoval ho sedem dní ces­ty a do­honil ho na Gileád­skom po­horí. 24 V noci však Boh prišiel vo sne k Lábánovi a riekol mu: Chráň sa akokoľvek do­hovárať Jákobovi. 25 Keď Lábán do­stihol Jákoba, Jákob si práve roz­ložil stan na vr­chu. Lábán sa roz­ložil so svojimi príbuz­nými na Gileád­skom po­horí. 26 Vtedy Lábán po­vedal Jákobovi: Čo si to urobil? Veď si ma oklamal a dcéry si mi od­viedol ako voj­nové zajat­kyne. 27 Prečo si mi za­tajil, že hod­láš uj­sť, a prečo si ma okradol? Ne­oz­námil si mi to, aby som ťa mohol s radosťou vy­praviť so spev­mi, s bub­nami a har­fami, 28 a nedovolil si mi po­boz­kať vnukov a dcéry. To si urobil nerozum­ne. 29 Mal by som do­sť moci urobiť vám zle, ale minulej noci mi Boh vašich ot­cov hovoril tak­to: Chráň sa akokoľvek do­hovárať Jákobovi! 30 Ale keď si už nadob­ro od­išiel, lebo si veľmi túžil po ot­cov­skom dome, prečo si ukradol mojich bôžikov? 31 Tu Jákob od­povedal a riekol Lábánovi: Nuž, bál som sa, lebo som si mys­lel, že by si mi mohol na­silu odňať svoje dcéry. 32 U koho však náj­deš svojich bôžikov, ten nech ne­os­tane nažive; v prítom­nos­ti našich príbuz­ných si pop­rezeraj, čo je u mňa, a vez­mi si, čo je tvoje. Jákob totiž ne­vedel, že ich Ráchel ukrad­la. 33 Lábán vošiel do Jákobov­ho stanu, do stanu Lein­ho i do stanu oboch dievok, ale nenašiel nič. Po­tom vy­šiel zo stanu Lein­ho a vošiel do stanu Ráchelin­ho. 34 Ráchel však vzala teráfim a položila ich do ťavieho sed­la a po­sadila sa na ne. Lábán pre­kutal celý stan, ale nenašiel nič. 35 Ona však po­vedala ot­covi: Ne­hnevaj sa, pane môj, že ne­môžem vstať pred tebou, lebo mám to, čo mávajú ženy. Hľadal teda, ale teráfim nenašiel. 36 Tu sa Jákob na­hneval a po­vadil s Lábánom. A Jákob v od­povedi po­vedal Lábánovi: V čom je môj prie­stupok a môj hriech, že si ma tak zúrivo prena­sledoval? 37 Veď si mi pre­kutal všet­ky veci. Čože si našiel zo všet­kých vecí svoj­ho domu? Polož to sem pred mojich a tvojich príbuz­ných, nech oni roz­hod­nú medzi nami dvoma. 38 Už je tomu dvad­sať rokov, čo som u teba: tvoje bah­nice a kozy ni­kdy ne­zvr­h­li a z baranov tvoj­ho stáda som nejedával. 39 Nedonášal som ti, čo zver roz­tr­hala, sám som na­hrádzal škodu; odo mňa si požadoval, čo mi ukrad­li vo dne, i to, čo mi ukrad­li v noci. 40 Stávalo sa, že ma vo dne morila horúčosť a v noci mráz, a spánok unikal mojim očiam. 41 Toto som mával v tvojom dome po dvad­sať rokov; š­tr­násť rokov som ti slúžil za tvoje dve dcéry a šesť rokov za stádo od teba. Pri­tom si mi desať razy zmenil od­menu. 42 Keby nebol so mnou Boh môj­ho ot­ca, Boh Ab­rahámov, a Ten, ktorého sa bál Izák, veru by si ma bol pre­pus­til na­práz­dno. Ale Boh videl moje trápenie i lopotu mojich rúk, pre­to ťa minulej noci na­pomenul. Lábánovo zmierenie s Jákobom43 Po­tom Lábán od­vetil Jákobovi: Tieto dcéry sú moje dcéry a títo synovia sú moji synovia, i stádo je moje stádo; moje je všet­ko, čo tu vidíš. Čo však môžem urobiť dnes s týmito svojimi dcérami a so syn­mi, ktorých ony zrodili? 44 Poď teda, uzav­rieme zmluvu, ja i ty; nech ona bude svedec­tvom medzi mnou a tebou. 45 Vtedy Jákob vzal kameň a vztýčil ho ako po­svät­ný stĺp. 46 Jákob po­vedal svojim príbuz­ným: Naz­bieraj­te kamenia! I na­brali kamenia, urobili hromadu a tam na tej hromade jed­li. 47 Lábán ju po­tom po­menoval Jegar Sahadútá a Jákob ju po­menoval Gal-Ed . 48 Nato Lábán po­vedal: Táto hromada je dnes sved­kom medzi mnou a tebou; pre­to sa volá Gal-Ed 49 a Mic­pá , lebo po­vedal: Nech Hos­podin do­zerá na mňa a na teba, keď sa rozídeme. 50 Keby si zle za­ob­chádzal s mojimi dcérami, alebo by si pri­bral iné ženy k mojim dcéram, pamätaj, že Boh je sved­kom medzi mnou a tebou, aj keď nieto ni­koho z ľudí pri nás. 51 Po­tom Lábán po­vedal Jákobovi: Hľa, tu je hromada, a hľa, tu je po­svät­ný stĺp, ktorý som vztýčil medzi mnou a tebou; 52 táto hromada bude sved­kom, sved­kom bude i ten­to po­svät­ný stĺp, že ne­prej­dem za túto hromadu k tebe, ani ty ne­prej­deš za túto hromadu a za ten­to po­svät­ný stĺp ku mne so zlým úmys­lom. 53 Boh Ab­rahámov a Boh Náchórov, Boh ich ot­cov, nech súdi medzi na­mi. A Jákob pri­sahal na Toho, ktorého sa bál jeho otec Izák. 54 Jákob priniesol aj obeť na vr­chu a po­zval svojich príbuz­ných, aby hodovali s ním. Po­tom hodovali aj prenocovali na vr­chu.