Evanjelický › 1. Mojžišova › 34

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Pomsta nad Síchemom za Dínu1 Keď sa Dína, Jákobova dcéra od Lei, išla zo­známiť s tamojšími dievčat­mi, 2 uzrel ju Síchem, syn Chivij­ca Chamóra, kniežaťa krajiny; chytil ju, ležal s ňou a zne­uc­til ju. 3 Ale po­tom k Jákobovej dcére Díne priľnul dušou, zaľúbil sa do dievčaťa a nežne sa mu pri­hováral. 4 Po­tom Síchem po­vedal svoj­mu ot­covi Chamórovi: Vez­mi mi to dievča za ženu! 5 Jákob sa síce do­počul, že poškvr­nil jeho dcéru Dínu, ale keďže jeho synovia boli práve na poli so stádom, Jákob mlčal, kým sa ne­vrátili. 6 Vtedy Síchemov otec Chamór zašiel k Jákobovi, aby sa s ním po­zhováral. 7 Synovia Jákobovi došli z poľa, a keď sa o tom do­počuli, trápilo ich to; veľmi sa roz­hnevali, lebo sa do­pus­til nehaneb­nos­ti v Iz­raeli tým, že ležal s Jákobovou dcérou, čo sa ne­malo stať. 8 Chamór hovoril s nimi tak­to: Môj syn Síchem priľnul celou dušou k vašej dcére, daj­te mu ju teda za ženu 9 a utvor­te s nami príbuzen­stvo. Dávaj­te nám svoje dcéry a ber­te si naše dcéry; 10 os­taňte bývať s nami a krajina vám bude ot­vorená. Os­taňte, voľne sa v nej po­hybuj­te a usaďte sa v nej. 11 Po­tom Síchem hovoril jej ot­covi a jej bratom: Nech náj­dem milosť vo vašich očiach a dám vám, čo po­viete. 12 Určte si akúkoľvek cenu za ne­ves­tu, i dar, a dám vám, čo si po­viete, len mi daj­te dievča za ženu. 13 Jákobovi synovia však od­povedali Síchemovi a jeho ot­covi Chamórovi ľs­tivo; hovorili tak pre­to, lebo poškvr­nil ich ses­tru Dínu. 14 Po­vedali im totiž: Ne­môžeme urobiť niečo také, že by sme ne­ob­rezanému mužovi dali svoju ses­tru, lebo by to bola han­ba pre nás. 15 Iba vtedy vám na to pri­staneme, ak budete ako my, keď sa všet­ci mužovia medzi vami dajú ob­rezať. 16 Po­tom budeme svoje dcéry vy­dávať za vás a budeme si brať vaše dcéry; tak budeme bývať s vami a bude z nás jeden ľud. 17 Ak nás však ne­pos­lúch­nete a nedáte sa ob­rezať, dcéru si vez­meme a odídeme. 18 Tieto slová sa páčili Chamórovi aj Chamórov­mu synovi Síchemovi. 19 A mladík ne­meškal urobiť tak, lebo si obľúbil Jákobovu dcéru; on bol totiž naj­váženejší v celom dome svoj­ho ot­ca. 20 Vtedy od­išiel Chamór a jeho syn Síchem ku bráne svoj­ho mes­ta a tak­to hovoril mužom svoj­ho mes­ta: 21 Tam­tí mužovia chcú žiť s nami v po­koji, nech teda bývajú v krajine a voľne sa v nej po­hybujú, zem, hľa, je pre nich do­sť široká na všet­ky strany. Ich dcéry si budeme brať za ženy a svoje dcéry budeme vy­dávať za nich. 22 Títo mužovia však iba vtedy pri­stanú bývať s na­mi, aby z nás bol jeden ľud, ak dáme ob­rezať medzi sebou všet­kých mužov, ako sú oni ob­rezaní. 23 Ich stáda, ich imanie aj ich dobytok budú na­ozaj naše. Len im pri­staňme na to, a budú bývať s na­mi. 24 Chamóra a jeho syna Síchema po­slúch­li všet­ci, ktorí vy­chádzali bránou jeho mes­ta, a dali sa ob­rezať všet­ci muži; totiž všet­ci, ktorí vy­chádzali bránou jeho mes­ta. 25 Avšak na tretí deň, keď mali boles­ti, dvaja synovia Jákobovi, Šimeón a Lévi, bratia Díny, chopili sa každý svoj­ho meča, vnik­li do mes­ta, ktoré sa cítilo v bez­pečí, a po­bili všet­kých mužov. 26 Aj Chamóra a jeho syna Síchema za­bili os­trím meča, po­tom vzali z domu Síchemov­ho aj Dínu a od­išli. 27 Jákobovi synovia sa vr­h­li na po­bitých a vy­plienili mes­to, lebo im poškvr­nili ses­tru. 28 Ich ovce a hovädzí dobytok, ich osly a čo bolo v mes­te i na poli, po­brali, 29 všet­ko imanie, všet­ky deti a ženy im od­vied­li a všet­ko, čo bolo po domoch, vy­plienili. 30 Vtedy Jákob po­vedal Šimeónovi a Lévimu: Do nešťas­tia ste ma do­vied­li tým, že ste ma zošk­livili obyvateľom krajiny, Kanaán­com a Perizej­com; ja mám len málo ľudí; ak sa zjed­notia proti mne, porazia ma a od­stránia aj s mojím domom. 31 Oni však od­povedali: Vari mal s našou ses­trou za­ob­chodiť ako s ne­vies­t­kou?