Evanjelický › 1. Mojžišova › 45

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Jozef sa dáva poznať bratom1 Tu sa už Jozef ne­mohol zdržať pred všet­kými, čo stáli okolo neho, a za­volal: Pošlite všet­kých von odo mňa. A tak ni­kto ne­stál pri Jozefovi, keď sa dal po­znať svojim bratom. 2 Dal sa do hlasitého plaču, takže to počuli aj Egypťania; i do­počul sa o tom aj dom faraónov. 3 Vtedy po­vedal Jozef svojim bratom: Ja som Jozef. Či ešte žije môj otec? Ale bratia mu ne­moh­li od­povedať, lebo boli zmätení jeho prítom­nosťou. 4 Po­tom Jozef po­vedal svojim bratom: Pri­stúp­te bližšie ku mne! Keď pri­stúpili bližšie, po­vedal: Ja som Jozef, váš brat, ktorého ste predali do Egyp­ta. 5 Teraz sa však ne­tráp­te, a nech vás to ne­mr­zí, že ste ma predali, lebo Boh ma po­slal pred vami, aby som vás za­choval nažive. 6 Lebo už dva roky tr­vá hlad v krajine, a ešte päť rokov nebude ani orby ani žat­vy. 7 Boh ma po­slal za­chovať vás ako zvyšok na zemi a ud­ržať vás nažive pre veľké vy­slobodenie. 8 Teda nie vy ste ma sem po­slali, ale Boh; On ma urobil faraónovi ot­com a pánom jeho celého domu i panov­níkom nad celým Egyp­tom. 9 Chyt­ro choďte domov k môj­mu ot­covi a po­vedz­te mu: Tak hovorí tvoj syn Jozef: Boh ma urobil pánom nad celým Egyp­tom; poď ku mne a ne­meškaj! 10 Budeš bývať v krajine Góšen a budeš blíz­ko mňa, ty aj tvoji synovia, aj synovia tvojich synov, tvoje ovce i tvoj dobytok, i všet­ko, čo máš. 11 Budem ťa živiť - lebo ešte päť rokov po­tr­vá hlad - aby si ne­vyšiel na mizinu ani ty, ani tvoja domác­nosť so všet­kým, čo máš. 12 Hľa, na vlast­né oči vidíte, i môj brat Ben­jamín vidí, že sám osob­ne hovorím s vami. 13 Daj­te správu môj­mu ot­covi o celej mojej sláve v Egyp­te i o všet­kom, čo ste videli, a po­tom rých­lo pri­veďte sem môj­ho ot­ca. 14 Nato padol okolo krku svoj­mu bratovi Ben­jamínovi a plakal; aj Ben­jamín plakal na jeho pleciach. 15 I po­boz­kal všet­kých svojich bratov a plakal v ich ob­jatí. Po­tom sa bratia rozp­rávali s ním. 16 Po faraónovom dome sa roz­nies­la zvesť: Prišli Jozefovi bratia. Za­páčilo sa to faraónovi aj jeho sluhom. 17 Tu po­vedal faraón Jozefovi: Po­vedz svojim bratom: Tak­to urob­te: Naložte ná­klad na svoje zvieratá a choďte domov do Kanaánu. 18 Po­tom vez­mite svoj­ho otca i svoje rodiny a príďte ku mne; dám vám naj­lepšiu časť Egyp­ta, aby ste jedávali z naj­lepších plodín krajiny. 19 A ty im vy­daj roz­kaz: Toto urob­te: Vez­mite si z Egyp­ta vozy pre svoje deti a ženy, naložte na ne aj otca a príďte! 20 Nebanuj­te za svojím za­riadením, lebo naj­lepšia časť celého Egyp­ta bude vaša. 21 A Iz­raelovi synovi tak urobili. Jozef im dal vozy podľa faraónov­ho príkazu a dal im stravu na ces­tu. 22 Každému z nich dal sviatočné šaty, Ben­jamínovi však dal 300 šekelov strieb­ra a pätoro sviatočných šiat. 23 Svoj­mu ot­covi po­slal toto: desať oslov, ktoré nies­li naj­lepšie veci z Egyp­ta, desať os­líc, čo nies­li obilie, chlieb a jed­lo pre otca na ces­tu. 24 Tak pre­pus­til svojich bratov; keď od­chádzali, po­vedal im: Ne­vaďte sa po ces­te! 25 Bratia od­išli z Egyp­ta a prišli do Kanaánu k svoj­mu ot­covi Jákobovi. 26 A oznámili mu: Jozef ešte žije, ba panuje nad celým Egyp­tom. No ot­covo srd­ce os­talo chlad­né, lebo im ne­veril. 27 Keď mu však vy­rozp­rávali všet­ko, čo im hovoril Jozef, a keď videl vozy, ktoré Jozef po­slal, aby ho od­viez­li, ich otec Jákob po­ok­rial na duchu. 28 Vtedy po­vedal Iz­rael: Stačí mi, že môj syn Jozef ešte žije! Pôj­dem a uvidím ho skôr, ako umriem.