Roháček › Izaiáš › 63

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Kristus v deň pomsty.1 Ktože to ide z Edoma, v za­brotenom rúchu z Boc­ry? Ten nád­her­ný vo svojom rúchu, ktorý tak hrdo kráča vo množs­tve svojej sily? Ja som, ktorý hovorím v spraved­livos­ti, hoj­ný za­chrániť. 2 Prečo je tvoje rúcho čer­vené a p­rečo tvoj odev ako odev toho, ktorý šliape v lise? 3 Čereň som šliapal, sám, a nebolo ni­koho so mnou z národov; pošliapal som ich vo svojom hneve a zdep­tal som ich vo svojej prch­livos­ti, až ich krv striekala na môj odev, a za­pľuhavil som všet­ko svoje rúcho. 4 Pre­tože bol deň po­msty v mojom srd­ci, a rok mojich vy­kúpených prišiel. 5 Hľadel som, ale nebolo spomoc­níka; desil som sa, ale nebolo ni­koho, kto by bol podop­rel. A tak mi po­moh­lo moje rameno a zachránilo, a moja prch­livosť, tá ma podop­rela. 6 A zašliapal som národy vo svojom hneve, opojil som ich vo svojej prch­livos­ti a vy­lial som ich krv na zem. Milosrdenstvo Hospodinovo.7 Pri­pomínať budem rôz­nu milosť Hos­podinovu, chvály Hos­podinove, podľa všet­kého toho, čo nám učinil Hos­podin, a to mnoho dob­rého domu Iz­raelov­mu, ktoré im učinil podľa svoj­ho m­nohého zľutovania a podľa množs­tva svojej rôz­nej milos­ti. 8 A po­vedal: Veď sú mojím ľudom, synovia sú, ne­o­klamú, a bol im spasiteľom. 9 V každom ich súžení mal aj on súženie, a an­jel jeho tvári ich ochraňoval. Vo svojej lás­ke a vo svojej ľútos­ti ich on vy­kúpil a pes­toval ich a nosil ich po všetky dni veku. 10 Ale oni sa staväli na od­por a za­rmucovali Ducha jeho svätos­ti, a pre­to sa im ob­rátil v ne­priateľa a sám bojoval proti nim. 11 Po­tom sa roz­pamätal na dni dáv­neho veku, na Mojžiša a na svoj ľud, a povedal: Kde je ten, ktorý ich vy­viedol hore z mora s pas­tierom svoj­ho stáda? Kde je ten, ktorý položil do jeho stredu Ducha svojej svätos­ti? 12 Ktorý dal, aby išlo rameno jeho veličen­stva po pravici Mojžišovej? Ktorý roz­delil vody pred nimi, aby si učinil večné meno? 13 Ktorý ich viedol cez hl­biny jako koňa po púšti, a neklesli? 14 Jako keď schádza hoviad­ko do údolia, tak ho viedol Duch Hos­podinov do po­koja. Tak si viedol svoj ľud p­red sebou, aby si si učinil sláv­ne meno. Vyznávanie hriechov s prosbou o milosť.15 Po­hliad­ni z nebies a vidz z príbyt­ku svojej svätos­ti a svojej slávy! Kde je tvoja hor­livosť a tvoja hr­din­ská sila? Množs­tvo tvojich milo­sr­dens­tiev a tvojich zľutovaní, k­toré sa na­silu zdŕžajú proti mne? 16 Lebo veď ty si náš Otec, lebo Ab­rahám ne­vie o nás, a Iz­rael nás ne­zná. Ty, ó, Hos­podine, si naším Ot­com; náš vy­kupiteľ je od veku tvoje meno. 17 Prečo si nám dal za­blúdiť, Hos­podine, od svojich ciest, za­tvr­dil si naše srd­ce, aby sme sa ťa nebáli? Na­vráť sa pre svojich služob­níkov, p­re pokolenia svoj­ho dedičs­tva! 18 Len malý čas vládol ním ľud tvojej svätos­ti; naši protiv­níci pošliapali tvoju svätyňu. 19 Sme jako tí, nad ktorými si ne­panoval nik­dy od veku, nad ktorými nebolo vzývané tvoje meno.