Evanjelický › Matúš › 13

Matúš

Evanjelium podľa Matúša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28

Ježiš učí v podobenstvách1 V ten is­tý deň od­išiel Ježiš z domu a po­sadil sa pri mori. 2 A zhromaždili sa k Nemu veľké zá­stupy, takže vstúpil na loď, po­sadil sa a celý zá­stup stál na po­breží. 3 A hovoril im mnoho v podoben­stvách. Aj­hľa, roz­sievač vy­šiel roz­sievať. O rozsievačovi a štvorakej pôde4 A keď roz­sieval, nie­ktoré zrná pad­li kraj ces­ty, i prileteli vtáci a po­zobali ich. 5 Iné pad­li na skal­natú pôdu, kde ne­mali mnoho zeme, rých­lo vzišli, pre­tože ne­mali hl­bokej zeme. 6 Ale keď vy­šlo sln­ko, spálilo ich; a keďže ne­mali koreňa, uschli. 7 Iné zase pad­li do tŕnia, tŕnie vy­rást­lo a udusilo ich. 8 A iné pad­li do dob­rej zeme a vy­dali úrodu: jed­no stonásob­nú, iné šesťdesiat­násob­nú, iné trid­saťnásob­nú. 9 Kto má uši, nech počuje! 10 Pri­stúpili k Nemu učeníci a po­vedali: Prečo im hovoríš v podoben­stvách? 11 Od­povedal im: Pre­tože vám je dané po­znať tajom­stvá kráľov­stva nebes­kého, ale im nie je to dané. 12 Lebo tomu, kto má, bude dané a bude mať nad­bytok; tomu však, kto ne­má, bude odňaté aj to, čo má. 13 V podoben­stvách im hovorím pre­to, že po­zerajú, ale ne­vidia; a počúvajú, ale ne­počujú ani nerozumejú. 14 A pl­ní sa na nich proroc­tvo Izai­ášovo: Ušami budete počúvať, ale nebudete roz­umieť, a očami budete po­zerať, ale nebudete vidieť. 15 Lebo otupelo srd­ce tomuto ľudu a ťažko počúvajú ušami, a zažmúrili oči, aby ne­videli očami a ne­počuli ušami a nechápali srd­com a ne­ob­rátili sa, aby som ich ne­u­zdravil. 16 Ale blaho­slavené sú vaše oči, že vidia, a vaše uši, že počujú. 17 Lebo veru vám hovorím, že mnohí proroci a spravod­liví žiadali si vidieť, čo vy vidíte, ale ne­videli, a počuť, čo vy počujete, ale ne­počuli. 18 Počuj­te teda podoben­stvo o roz­sievačovi! 19 Ku každému, kto počúva slovo o kráľov­stve, a nerozumie mu, pri­chádza ten zlý a uchytí, čo mu bolo za­siate do srd­ca; toto je zrno, ktoré bolo za­siate kraj ces­ty. 20 A ktoré bolo za­siate do skal­natej pôdy, to je ten, čo počúva slovo a hneď ho s radosťou prijíma; 21 ne­má však koreňa v sebe, je len chvíľkový; len čo príde súženie alebo prena­sledovanie pre to slovo, hneď sa po­horší. 22 A ktoré bolo za­siate do tŕnia, to je ten, čo počúva slovo, ale staros­ti sveta a klam bohat­stva udusia to slovo, takže zo­stáva bez úžit­ku. 23 A ktoré bolo za­siate do dob­rej zeme, to je ten, čo počúva slovo a roz­umie mu; ten prináša úžitok, a jeden prináša stonásob­ný, iný šesťdesiat­násob­ný a iný trid­saťnásob­ný. O kúkoli medzi pšenicou24 Pred­ložil im iné podoben­stvo: Podob­né je kráľov­stvo nebes­ké človeku, ktorý za­sial dob­ré semeno na svojom poli. 25 Ale keď ľudia spali, prišiel jeho ne­priateľ, na­sial kúkoľ medzi pšenicu a od­išiel. 26 Keď siatina vy­rá­stla a vy­klasila sa, ukázal sa aj kúkoľ. 27 Sluhovia prišli k hos­podárovi a po­vedali mu: Pane, či si ty nezasial dob­ré semeno na svojom poli? Kde sa teda vzal kúkoľ? 28 Od­povedal im: Človek ne­priateľ to urobil. Opýtali sa sluhovia: Či teda chceš, aby sme ho šli po­vytŕhať? 29 On od­povedal: Nie! Aby ste pri vy­tr­hávaní kúkoľa ne­vy­tr­hali s ním nejako aj pšenicu. 30 Nechaj­te, nech oboje ras­tie spolu až do žat­vy, a keď príde žat­va, po­viem žen­com: Po­vyberaj­te najprv kúkoľ a zviažte ho do viazaníc na spálenie, ale pšenicu mi zhromaždite do stodoly. O horčičnom zrne a o kvase31 Pred­ložil im iné podoben­stvo: Podob­né je kráľov­stvo nebes­ké horčičnému zrnu, ktoré vzal človek a za­sial na svojom poli; 32 je síce naj­menšie medzi všet­kými semenami, ale keď vy­ras­tie, je väčšie ako zeliny, býva z neho strom, takže nebes­kí vtáci prilietajú a hniez­dia na jeho ratoles­tiach. 33 Po­vedal im ešte iné podoben­stvo: Podob­né je kráľov­stvo nebes­ké kvasu, ktorý vzala žena a za­robila do troch štvr­tiek múky, takže všet­ko na­kys­lo. Vysvetlenie podobenstva o kúkoli34 To všet­ko hovoril Ježiš zá­stupom v podoben­stvách, a bez podoben­stva im nič nehovoril. 35 Aby sa na­pl­nilo prorokovo slovo: Ot­vorím ús­ta v podoben­stvách, vy­slovím, čo bolo skryté od stvorenia. 36 Po­tom roz­pus­til zá­stupy a šiel domov. I prišli k Nemu učeníci a po­vedali: Vy­lož nám podoben­stvo o kúkoli na poli. 37 Od­povedal: Roz­sievač dob­rého semena je Syn človeka; 38 pole je svet a dob­ré semeno sú synovia kráľov­stva, kúkoľ však sú synovia toho zlého; 39 ne­priateľ, ktorý ho za­sial, je diabol; žat­va je koniec sveta a žen­ci sú an­jeli. 40 Ako teda vy­berajú kúkoľ a pália v oh­ni, tak bude na kon­ci sveta: 41 Syn človeka pošle svojich an­jelov a vy­berú z Jeho kráľov­stva všet­ko, čo po­horšuje, i tých, čo páchajú ne­právosť, 42 a hodia ich do oh­nivej pece; tam bude plač a šk­rípanie zubov. 43 Vtedy sa spravod­liví za­skvejú sťa sln­ko v kráľov­stve svoj­ho Ot­ca. Kto má uši, nech počuje! O poklade a o perle44 Podob­né je kráľov­stvo nebes­ké po­kladu skrytému na poli, ktorý človek našiel a skryl; od rados­ti nad ním ide, predá, čo má, a kúpi to pole. 45 Ďalej podob­né je kráľov­stvo nebes­ké kup­covi, ktorý hľadá vzác­ne per­ly; 46 keď našiel drahocen­nú per­lu, od­išiel, predal všet­ko, čo mal, a kúpil ju. O sieti47 Zase podob­né je nebes­ké kráľov­stvo sieti, ktorá - spus­tená do mora - za­chytila ryby každého druhu. 48 Keď sa na­pl­nila, vy­tiah­li ju na breh, po­sadali si, dob­ré po­vyberali do nádob a zlé vy­hodili. 49 Tak bude na kon­ci sveta : vy­j­dú an­jeli, od­delia zlých od spravod­livých 50 a hodia ich do oh­nivej pece; tam bude plač a šk­rípanie zubov. Dokončenie podobenstiev51 Či ste to všet­ko po­chopili? Od­povedali Mu: Áno. 52 A On im po­vedal: Pre­to každý učiteľ, vy­učený kráľov­stvu nebes­kému, je podob­ný hos­podárovi, ktorý zo svojej komory vy­náša nové i staré. Ježiš vo svojej otčine53 Len čo Ježiš do­končil tieto podoben­stvá, od­išiel od­tiaľ. 54 Keď prišiel do svojej otčiny, učil v ich synagóge, tak že sa veľmi čudovali a hovorili: Od­kiaľ je u Neho taká múd­rosť a divy? 55 Či nie je synom toho tesára? Či sa Mu mat­ka ne­volá Mária a bratia Jakub, Jozef, Šimon a Júda? 56 A či Jeho ses­try nežijú všet­ky medzi na­mi? Od­kiaľ teda má všet­ko toto? 57 I po­horšovali sa na Ňom. Ježiš im však riekol: Ni­kde nie je prorok bezo cti, iba ak vo svojej otčine a vo svojom dome. 58 A pre ich ne­veru ne­urobil tam mnoho divov.