Evanjelický › Matúš › 25

Matúš

Evanjelium podľa Matúša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28

Podobenstvo o desiatich pannách1 Vtedy bude kráľov­stvo nebes­ké podob­né desiatim pan­nám, ktoré si vzali lam­py a vy­šli na­proti ženíchovi. 2 Päť z nich bolo po­chabých a päť roz­um­ných. 3 Tie po­chabé si totiž vzali lam­py, ale ne­vzali si olej; 4 tie roz­um­né si však vzali s lam­pami aj olej v nádobách. 5 Keď ženích meškal, zdriem­li všet­ky a za­spali. 6 O pol­noci na­stal krik: Aj­hľa, ženích, vy­j­dite mu na­proti! 7 Vtedy pre­budili sa všet­ky pan­ny a pri­pravovali si lam­py. 8 Tu po­chabé po­vedali roz­um­ným: Daj­te nám zo svoj­ho oleja, lebo naše lam­py has­nú! 9 Ale roz­um­né po­vedali: Aby po­tom ne­stačilo ani nám, ani vám? Choďte radšej k predavačom a kúp­te si. 10 Keď však od­išli kupovať, prišiel ženích; pri­pravené vošli s ním na svad­bu a dvere sa za­tvorili. 11 Ne­skoršie prišli aj os­tat­né pan­ny a hovorili: Pane, pane, ot­vor nám! 12 Ale on od­vetil: Veru vám hovorím, ne­poz­nám vás! 13 Pre­to bdej­te, lebo ne­poz­náte dňa ani hodiny, [kedy príde Syn človeka]. Podobenstvo o hrivnách14 Bude to tak, ako keď si človek pred od­chodom na ces­ty za­volal sluhov a odo­vzdal im svoj majetok. 15 Jed­nému dal päť talen­tov, inému dva a inému zas jeden; každému podľa jeho schop­nos­tí. A od­ces­toval. 16 Ten, čo do­stal päť talen­tov, hneď od­išiel, ob­chodoval s nimi a zís­kal iných päť; 17 podob­ne ten, čo do­stal dva, zís­kal iné dva. 18 Ale ten, čo do­stal jeden, od­išiel, vy­kopal jamu a skryl v nej peniaze svoj­ho pána. 19 Po dl­hom čase pri­chádza pán tých sluhov a účtuje s nimi. 20 I prišiel ten, čo do­stal päť talen­tov, priniesol iných päť a po­vedal: Pane, päť talen­tov si mi odo­vzdal, aj­hľa, zís­kal som iných päť! 21 Po­vedal mu pán: Správ­ne, dob­rý a ver­ný sluha, nad málom si bol ver­ný, nad mnohým ťa ustanovím; voj­di v radosť svoj­ho pána! 22 Podob­ne prišiel ten, čo prijal dva talen­ty, a po­vedal: Pane, dva talen­ty si mi odo­vzdal, aj­hľa, zís­kal som iné dva! 23 Po­vedal mu pán: Správ­ne, dob­rý a ver­ný sluha, nad málom si bol ver­ný, nad mnohým ťa ustanovím; voj­di v radosť svoj­ho pána! 24 Prišiel aj ten, čo do­stal jeden talent, a po­vedal: Pane, vedel som, že si tvr­dý človek, ktorý žneš, kde si ne­sial, a zbieraš, kde si neroz­sýpal. 25 Bál som sa, pre­to som išiel a skryl som tvoj talent do zeme. Aj­hľa, tu máš, čo je tvoje! 26 Od­vetil mu pán: Ty zlý a lenivý sluha, vedel si, že žnem, kde som ne­sial, a zbieram, kde som neroz­sýpal. 27 Mal si teda peňažníkom odo­vzdať moje peniaze, a ja pri svojom ná­vrate aj s úrok­mi by som si bol vzal, čo je moje. 28 Pre­to mu vez­mite ten talent a daj­te tomu, ktorý má desať talen­tov! 29 Lebo každému, kto má, bude dané a bude mať hoj­ne; ale tomu, kto ne­má, aj čo má, bude odňaté. 30 Onoho ne­užitočného sluhu však vy­hoďte do von­kajšej tmy; tam bude plač a šk­rípanie zubov. O poslednom súde31 Keď Syn človeka príde vo svojej sláve a všet­ci an­jeli s Ním, po­sadí sa vtedy na trón svojej slávy. 32 I zhromaždia sa pred Neho všet­ky národy; a od­delí ich, ako pas­tier od­deľuje ovce od koz­lov, 33 a po­staví si ovce sprava, koz­lov však zľava. 34 Vtedy po­vie Kráľ tým na pravici: Poďte, požeh­naní môj­ho Ot­ca, prij­mite ako dedičs­tvo kráľov­stvo, ktoré vám je pri­pravené od stvorenia sveta. 35 Lebo hlad­ný som bol, a dali ste mi jesť; bol som smäd­ný, a dali ste mi piť; prišiel som ako cudzinec, a prijali ste ma; 36 bol som na­hý, a za­odeli ste ma; bol som ne­moc­ný, a navštívili ste ma; bol som vo väzení, a prišli ste ku mne. 37 Od­povedia Mu spravod­liví: Pane, kedy sme Ťa videli hlad­ného, a na­sýtili sme Ťa, alebo smäd­ného, a na­pojili sme Ťa? 38 a kedy sme Ťa videli ako cudzin­ca, a prijali sme Ťa? Alebo na­hého, a za­odeli sme Ťa? 39 A kedy sme Ťa videli chorého alebo vo väzení, a prišli sme k Tebe? 40 Od­povie im Kráľ: Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jed­nému z tých­to mojich naj­menších bratov, mne ste urobili. 41 Po­tom po­vie aj tým na ľavici: Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, pri­praveného diab­lovi a jeho an­jelom. 42 Lebo hlad­ný som bol, a nedali ste mi jesť; bol som smäd­ný, a nedali ste mi piť; 43 prišiel som ako cudzinec, a ne­prijali ste ma; bol som ne­moc­ný a vo väzení, a nenavštívili ste ma. 44 Vtedy od­vetia aj títo: Pane, kedy sme Ťa videli hlad­ného alebo smäd­ného, alebo ako cudzin­ca alebo na­hého, alebo ne­moc­ného alebo vo väzení, a ne­pos­lúžili sme Ti? 45 Vtedy od­povie im: Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste ne­urobili jed­nému z tých­to naj­menších, mne ste ne­urobili! 46 I pôj­du títo do večného trápenia, ale spravod­liví do večného života.