Evanjelický › Matúš › 10

Matúš

Evanjelium podľa Matúša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28

Vyvolenie dvanástich1 I zvolal si dvanás­tich učeníkov, dal im moc vy­háňať nečis­tých duchov a uzdravovať všet­ky neduhy a všet­ky choroby. 2 Mená dvanás­tich apoštolov sú: pr­vý Šimon, ktorý sa volal Peter, jeho brat On­drej; Jakub, syn Zebede­ov, a jeho brat Ján; 3 Filip a Bar­tolomej, Tomáš a col­ník Matúš, Jakub, syn Al­fe­ov, a Tade­us, 4 Šimon Kanaán­sky a Judáš Iškari­ot­ský, ktorý Ho aj zradil. Vyslanie apoštolov5 Tých­to dvanás­tich vy­slal Ježiš a pri­kázal im: Na ces­tu po­hanov nechoďte a do samaritán­skeho mes­ta ne­vchádzaj­te. 6 Ale radšej choďte k ov­ciam strateným z domu iz­rael­ského. 7 Choďte a kážte: Pri­blížilo sa kráľov­stvo nebes­ké. 8 Ne­moc­ných uzdravuj­te, mŕt­vych kries­te; malomoc­ných očisťuj­te, démonov vy­háňaj­te; zdar­ma ste prijali, zdar­ma dávaj­te. 9 Neber­te si do opas­kov ani zlata, ani strieb­ra, ani medených peňazí, 10 ani len kap­su na ces­tu, ani dve košele, ani obuv, ani palicu, veď robot­ník si za­slúži svoj po­krm. 11 A do ktoréhokoľvek mes­ta alebo dediny prídete, pre­zveďte sa, kto v nich je hoden, a zo­staňte u neho, do­kiaľ ne­pôj­dete ďalej. 12 A keď budete vchádzať do domu, po­zdrav­te ho [a po­vedz­te: Po­koj domu tomuto! ]; 13 a ak ten dom bude hoden toho, nech spočinie na ňom váš po­koj; ak však nebude toho hoden, nech sa váš po­koj na­vráti k vám. 14 Kde by vás ne­prijali a ne­pos­lúchali ani vaše slová, vy­j­dite z toho domu alebo z toho mes­ta a stras­te si prach z nôh. 15 Veru hovorím vám: Ľahšie bude v súd­ny deň Sodome a Gomore ako tomu mes­tu. 16 Aj­hľa, po­sielam vás ako ovce medzi vl­kov. Buďte teda opatr­ní ako hady a bez falše ako holubice. 17 Maj­te sa na po­zore pred ľuďmi, lebo vás budú vy­dávať súdom, budú vás bičovať vo svojich synagógach; 18 aj pred vladárov a pred kráľov budú vás vodiť pre mňa, aby ste im aj po­hanom vy­dávali svedec­tvo. 19 Keď vás vy­dajú, ne­tráp­te sa, ako a čo hovoriť, lebo v tej chvíli bude vám dané, čo máte hovoriť; 20 veď nie vy budete hovoriť, ale Duch vášho Otca bude hovoriť vo vás. 21 A brat vy­dá brata na sm­rť a otec dieťa a deti po­vs­tanú proti rodičom a usmr­tia ich. 22 A všet­ci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale kto vy­tr­vá do kon­ca, bude spasený. 23 Keď vás budú prena­sledovať v jed­nom mes­te, utekaj­te do iného, lebo veru vám hovorím, že ne­pochodíte mes­tá iz­rael­ské, kým ne­príde Syn človeka. 24 Nie je učeník nad učiteľa, ani sluha nad svoj­ho pána. 25 Do­sť, keď je učeník ako jeho učiteľ a sluha ako jeho pán. Keď pána domu nazývali Bel­zebubom, o čo skôr jeho domácich! 26 Pre­to neboj­te sa ich, veď nieto skryté, čo by ne­vyšlo najavo; a nieto taj­né, čo by sa ne­vyz­vedelo. 27 Čo vám hovorím po­tme, hovor­te na svet­le, a čo pošep­ky, roz­hlasuj­te zo striech. 28 A neboj­te sa tých, ktorí za­bíjajú telo, ale dušu ne­môžu za­biť; boj­te sa skôr Toho, ktorý aj dušu aj telo môže za­hubiť v pek­le. 29 Či ne­predávajú dvoch vrabčekov za groš? A ani jeden z nich ne­spad­ne na zem bez vôle vášho Ot­ca. 30 A vám aj všet­ky vlasy spočítal na hlave. 31 Pre­to neboj­te sa, vy ste viac ako mnoho vrab­cov! 32 Pre­to, ktokoľvek vy­zná ma pred ľuďmi, toho vy­znám aj ja pred svojím Ot­com, ktorý je v nebesiach; 33 kto by ma však za­prel pred ľuďmi, toho za­priem aj ja pred svojím Ot­com, ktorý je v nebesiach. 34 Nenaz­dávaj­te sa, že som priniesol mier na zem; ne­priniesol som mier, ale meč. 35 Lebo prišiel som ro­z­dvojiť syna s ot­com, dcéru s materou, ne­ves­tou so svok­rou. 36 A ne­priateľmi človeku budú vlast­ní domáci. 37 Kto miluje otca alebo mat­ku väčšmi ako mňa, nie je ma hoden, a kto miluje syna alebo dcéru väčšmi ako mňa, nie je ma hoden. 38 A kto neberie svoj kríž a ne­na­sleduje ma, nie je ma hoden. 39 Kto náj­de svoj život , stratí ho, a kto stratí život pre mňa, náj­de ho. 40 Kto vás prijíma, mňa prijíma, a kto mňa prijíma, prijíma Toho, ktorý ma po­slal. 41 Kto prijíma proroka, pre­tože je prorok, vez­me od­menu proroka; kto prijíma spravod­livého, pre­tože je spravod­livý, vez­me od­menu spravod­livého. 42 A kto by čo aj len čašou čer­stvej vody na­pojil jed­ného z tých­to maličkých, pre­tože je učeníkom, veru, hovorím vám, že ho ne­minie od­mena.