Evanjelický › Matúš › 22

Matúš

Evanjelium podľa Matúša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28

Podobenstvo o svadbe kráľovského syna1 Ježiš hovoril im zase v podoben­stvách: 2 Kráľov­stvo nebes­ké je podob­né človeku-kráľovi, ktorý vy­strojil svad­bu svoj­mu synovi: 3 I po­slal sluhov, aby po­volali po­zvaných na svad­bu; ale nech­celi prísť. 4 Po­slal zase iných sluhov s od­kazom: Po­vedz­te po­zvaným: Aj­hľa, pri­pravil som hos­tinu, voly a kŕm­ny dobytok som po­bil a všet­ko je hotové; poďte na svad­bu! 5 Ale oni ned­bali a od­išli: jeden na svoje pole, iný za svojím ob­chodom 6 a os­tat­ní po­chytali jeho sluhov, zhanobili ich a po­bili. 7 Kráľ sa roz­hneval, po­slal voj­ská, za­hubil vrahov a ich mes­to pod­pálil. 8 Po­tom po­vedal sluhom: Svad­ba je pri­pravená, ale po­zvaní neboli jej hod­ní; 9 pre­to choďte na ráz­ces­tia a koho len náj­dete, za­volaj­te na svad­bu! 10 A sluhovia vy­šli na ces­ty a po­zháňali všet­kých, ktorých našli, zlých aj dob­rých. I na­pl­nila sa svadob­ná sieň hodov­ník­mi. 11 Keď po­tom kráľ vošiel po­zrieť sa na hodov­níkov a uzrel tam človeka ne­ob­lečeného do svadob­ného rúcha, 12 po­vedal mu: Priateľu, ako si sem vošiel, keď ne­máš svadob­né rúcho? A on zanemel. 13 Vtedy po­vedal kráľ sluhom: Zviažte mu nohy i ruky a vy­hoďte ho do von­kajšej tmy; tam bude plač a šk­rípanie zubov. 14 Lebo mnoho je po­volaných, ale málo vy­volených. O dani15 Vtedy prišli farizeji a radili sa, ako by Ho pod­chytili v reči. 16 Po­slali k Nemu svojich učeníkov a herodiánov, a tí po­vedali: Maj­stre, vieme, že si prav­divý a ces­te Božej podľa prav­dy učíš a ned­báš na ni­koho, lebo nehľadíš na osobu človeka. 17 Po­vedz nám teda, čo si mys­líš: slobod­no platiť cisárovi daň, a či nie? 18 Ježiš pre­zrel ich zlomyseľnosť a riekol: Čo ma po­kúšate, po­kryt­ci? 19 Ukážte mi peniaz, ktorým sa platieva daň. A oni Mu prinies­li denár. 20 Spýtal sa ich: Čí je to ob­raz a nápis? 21 Od­povedali Mu: Cisárov. Tu im riekol: Dávaj­te teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božieho, Bohu. 22 Keď to počuli, za­divili sa, opus­tili Ho a od­išli. O zmŕtvychvstaní23 V ten deň prišli k Nemu sadukaji, ktorí hovorili, že nieto zmŕt­vychvs­tania, a spýtali sa Ho: 24 Maj­stre, Mojžiš po­vedal: Keby nie­kto umrel bez­det­ný, jeho brat sa prižení k jeho manžel­ke a splodí po­tom­stvo bratovi. 25 Bolo u nás sedem bratov. Pr­vý sa oženil a umrel, a pre­tože ne­mal po­tom­stvo, zanechal ženu bratovi; 26 podob­ne aj druhý aj tretí až do sied­meho. 27 A konečne po všet­kých umrela aj žena. 28 A tak pri zmŕt­vychvs­taní ktorému z tých sied­mich bude ženou? Veď všet­ci ju mali. 29 Od­povedal im Ježiš: Blúdite, pre­tože ne­poz­náte Pís­mo ani moc Božiu. 30 Lebo pri zmŕt­vychvs­taní sa ani neženia ani ne­vydávajú, ale sú ako an­jeli Boží v nebi. 31 O zmŕt­vychvs­taní či ste nečítali, čo vám po­vedal Boh, ktorý hovorí: 32 Ja som Boh Ab­rahámov, Boh Izákov a Boh Jákobov. Boh nie je Bohom mŕt­vych, ale živých. 33 Keď to zá­stupy počuli, veľmi sa divili Jeho učeniu. Suma zákona34 Keď farizeji počuli, že umlčal sadukajov, zišli sa 35 a jeden z nich, znalý zákona, po­kúšal Ho touto otáz­kou: 36 Maj­stre, ktoré je veľké pri­kázanie v zákone? 37 Od­povedal mu: Milovať budeš Pána, svoj­ho Boha, celým srd­com, celou dušou a celou mysľou. 38 To je veľké a pr­vé pri­kázanie. 39 A druhé je mu podob­né: Milovať budeš blížneho ako seba samého. 40 Na tých­to dvoch pri­kázaniach sa za­kladá celý zákon aj proroci. Čí syn je Kristus41 A keď sa farizeji zhromaždili, spýtal sa ich Ježiš: 42 Čo si mys­líte o Kris­tovi? Čí je syn? Po­vedali Mu: Dávidov. 43 Riekol im: Akože Ho teda Dávid môže nazývať v duchu svojím Pánom, keď hovorí: 44 Po­vedal Pán môj­mu Pánovi: Po­saď sa mi na pravici, do­kiaľ Ti ne­položím pod nohy Tvojich ne­priateľov? 45 Keď Ho teda Dávid Pánom nazýva, akože mu je synom? 46 A ni­kto Mu ne­vedel od­povedať ani slovo, ani sa Ho od toho dňa ni­kto ne­opovážil viac spytovať.