Evanjelický › Matúš › 9

Matúš

Evanjelium podľa Matúša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28

Uzdravenie ochrnutého1 I vstúpil na loď, pre­plavil sa a prišiel do svoj­ho mes­ta . 2 A hľa, prinies­li k Nemu ochr­nutého, ktorý ležal na nosid­lách. Keď Ježiš videl ich vieru, po­vedal ochr­nutému: Dúfaj, synu, od­púšťajú sa ti hriechy. 3 A hľa, nie­ktorí so zákon­níkov hovorili si sami pre seba: Ten­to sa rúha. 4 Ježiš po­znal ich zmýšľanie, a riekol: Prečo zmýšľate zle v srd­ciach? 5 Čo je ľahšie po­vedať: Od­púšťajú sa ti hriechy? alebo po­vedať: Vstaň a choď! 6 Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc od­púšťať hriechy na zemi - hovorí ochr­nutému: - Vstaň, vez­mi si lôžko a choď domov! 7 I vstal a od­išiel domov. 8 Keď to zá­stupy videli, preľak­li sa a zvelebovali Boha, že takúto moc dal ľuďom. Ježiš v dome Matúšovom9 Keď Ježiš od­chádzal od­tiaľ, videl človeka menom Matúš sedieť na col­nici, a po­vedal mu: Na­sleduj ma! A on vstal a na­sledoval Ho. 10 Po­tom sedel v jeho dome za stolom, a aj­hľa, prišli mnohí col­níci a hriešnici, stolovali s Ježišom a s Jeho učeník­mi. 11 Keď to videli farizeji, po­vedali Jeho učeníkom: Prečo váš maj­ster je s col­ník­mi a hriešnik­mi? 12 Ježiš to počul a od­povedal: Ne­pot­rebujú lekára zdraví, ale chorí. 13 Choďte teda a na­učte sa, čo znamenajú slová: Milo­sr­den­stvo chcem, a nie obeť; lebo ne­prišiel som volať spravod­livých, ale hriešnikov. 14 Vtedy prišli k Nemu Jánovi učeníci a hovorili: Prečo sa po­stíme my a farizeji, a Tvoji učeníci sa ne­pos­tia? 15 Od­povedal im Ježiš: Či ženíchovi družbovia môžu smútiť, do­kiaľ je ženích s nimi? Ale prídu dni, keď im ženích bude odňatý, a po­tom sa budú pos­tiť. 16 Ni­kto ne­pláta staré rúcho zá­platou z nového súk­na; veď taká zá­plata vy­drapí aj z rúcha a diera bude ešte väčšia. 17 Ani nové víno ne­vlievajú do starých nádob , lebo sa roz­trh­nú nádoby, víno sa roz­leje a nádoby sa po­kazia; ale nové víno vlievajú do nových nádob, a oboje sa za­chová. Jairova dcéra a chorá žena18 Keď im toto hovoril, aj­hľa, prišiel pred­stavený synagógy, po­klonil sa Mu a po­vedal: Práve mi dcéra do­konala, ale poď, polož ruku na ňu a ožije. 19 Ježiš vstal, išiel s ním i so svojimi učeník­mi. 20 A tu žena, ktorá dvanásť rokov tr­pela na kr­votok, prišla od­zadu a dot­kla sa lemu Jeho plášťa; 21 po­vedala si totiž: Keď sa Mu len plášťa dot­knem, ozdraviem. 22 Ježiš sa ob­rátil, a keď ju videl, riekol: Dúfaj, dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. I ozdravela žena v tú hodinu. 23 Keď Ježiš prišiel do domu pred­staveného synagógy a videl tých, čo pís­kali, a hučiaci zá­stup, 24 po­vedal: Odíďte, lebo ne­um­relo dievča, ale spí. A vy­smiali Ho. 25 Keď vy­hnali zá­stup, vošiel dnu, chytil dievča za ruku a ono vstalo. 26 I roz­nies­la sa po­vesť o tom po celej tej krajine. Uzdravenie dvoch slepcov27 Keď Ježiš od­chádzal od­tiaľ, na­sledovali Ho dvaja slep­ci, kričali a volali: Zmiluj sa nad na­mi, Syn Dávidov! 28 A keď vošiel do domu, prišli k Nemu tí slep­ci. Ježiš im po­vedal: Či veríte, že to môžem učiniť? Od­povedali Mu: Áno, Pane. 29 Nato sa im dot­kol očí a po­vedal: Staň sa vám podľa vašej viery! 30 I ot­vorili sa im oči a Ježiš im po­hrozil a po­vedal: Hľaďte, aby sa ni­kto nedoz­vedel o tom! 31 Ale oni vy­šli a roz­nies­li po­vesť o Ňom po celej tej krajine. Uzdravenie nemého32 Keď vy­chádzali, prinies­li k Nemu ne­mého, po­sad­nutého démonom. 33 Keď Ježiš vy­hnal z neho démona, ne­mý pre­hovoril. Zá­stupy sa divili a hovorili: Ni­kdy nič podob­ného sa ne­ob­javilo v Iz­raeli. 34 Ale farizeji po­vedali: Kniežaťom démonov vy­háňa démonov. Žatvy je mnoho35 Po­tom chodil Ježiš po všet­kých mes­tách a dedinách, učil v ich synagógach, kázal evan­jelium o kráľov­stve a uzdravoval všet­ky neduhy a všet­ky choroby. 36 Keď uzrel zá­stupy, bolo Mu ich ľúto, že boli zmorené a bez­moc­né ako ov­ce, ktoré ne­majú pas­tiera. 37 Vtedy po­vedal učeníkom: Žat­vy je síce mnoho, ale pracov­níkov málo, 38 pre­to pros­te Pána žat­vy, aby vy­slal pracov­níkov na svoju žat­vu.