Evanjelický › Matúš › 15

Matúš

Evanjelium podľa Matúša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28

Umývanie rúk1 Vtedy prišli k Ježišovi farizeji a zákon­níci z Jeruzalema a spýtali sa Ho: 2 Prečo Tvoji učeníci pre­stupujú podanie starších? Veď si ne­umývajú ruky, keď jedia chlieb. 3 Od­vetil im: A prečo vy pre­stupujete pri­kázanie Božie pre svoje podanie? 4 Veď Boh pri­kázal: Cti otca i mat­ku! a: Kto by zlorečil ot­covi alebo mat­ke, nech umrie sm­rťou. 5 Ale vy hovoríte: Kto by po­vedal ot­covi alebo mat­ke: Čo by som ti bol po­vin­ný dávať, je darom (sľúbeným Bohu), 6 ten si, vraj, ne­musí ctiť otca alebo mat­ku. Tak­to ste kvôli svojej tradícii zbavili plat­nos­ti Božie slovo. 7 Po­kryt­ci! Dob­re prorokoval o vás Izai­áš: 8 Ten­to ľud ctí ma perami, ale jeho srd­ce je ďaleko odo mňa; 9 Dar­mo ma však uc­tievajú, keď ľud­ským príkazom učia ako učeniam (Božím). 10 Nato po­volal k sebe zá­stup a po­vedal im: Počuj­te a roz­umej­te! 11 Nie čo vchádza do úst, poškv­rňuje človeka, ale čo z úst vy­chádza, to poškv­rňuje človeka. 12 Vtedy pri­stúpili učeníci a po­vedali Mu: Či vieš, že sa farizeji po­horšili, keď počuli, čo si po­vedal? 13 Od­povedal im: Každá rast­lina, ktorú ne­sadil môj Otec, bude vy­korenená. 14 Nechaj­te ich! Slepí vedú slepých; a ak slepý vedie slepého, obaja pad­nú do jamy. 15 Od­vetil Mu Peter a požiadal Ho: Vy­svet­li nám toto podoben­stvo. 16 Ježiš od­povedal: Či aj vy ste ešte vždy takí nerozum­ní? 17 Či nechápete, že všet­ko, čo vchádza do úst, ide do brucha a vy­hadzuje sa do stoky? 18 Ale čo vy­chádza z úst, po­chádza zo srd­ca, a to poškv­rňuje človeka. 19 Lebo zo srd­ca po­chádzajú zlé myšlien­ky, vraždy, cudzoložs­tvá, smils­tvá, krádeže, krivé svedec­tvá, rúhania. 20 Toto je, čo poškv­rňuje človeka; ale s ne­umytými rukami jesť, to človeka ne­poškv­rňuje. Kanaánka21 Po­tom od­išiel Ježiš a utiahol sa do krajov Týru a Sidonu. 22 A hľa, kanaán­ska žena prišla z oných končín a kričala: Zmiluj sa nado mnou, Pane, Syn Dávidov! Dcéra sa mi strašne trápi, po­sad­nutá démonom. 23 On jej však ne­od­povedal ani slovo. I pri­stúpili učeníci a prosili Ho: Od­bav ju, lebo kričí za na­mi. 24 Od­vetil: Ja som po­slaný len k strateným ov­ciam domu iz­rael­ského. 25 Ale ona prišla, pad­la Mu k nohám a prosila: Pane, po­môž mi! 26 On však od­vetil: Nie je dob­ré vziať deťom chlieb a hodiť šteňatám. 27 Od­povedala Mu: Áno, Pane, ale veď aj šteňatá jedávajú z omr­viniek, ktoré padajú zo stola ich pánov. 28 Na to jej po­vedal Ježiš: Ó, žena, veľká je tvoja viera. Nech sa ti stane, ako chceš! A ozdravela jej dcéra v tú hodinu. Uzdravenia29 Od­tiaľ od­išiel Ježiš, išiel pop­ri jazere Galilej­skom, vy­stúpil na vrch a tam si sadol. 30 Tu prišli k Nemu veľké zá­stupy, ktoré mali so sebou chromých, mr­zákov, slepých, ne­mých a mnohých inakších; klád­li Mu ich k nohám a On ich uzdravoval, 31 takže sa zá­stupy čudovali, keď videli, že ne­mí hovoria, chorí sú zdraví, chromí chodia a slepí vidia; i oslavovali Boha iz­rael­ského. Ježiš nasýtil štyritisíc ľudí32 Po­tom si Ježiš za­volal učeníkov a riekol: Ľúto mi toh­to zá­stupu, lebo už tri dni zo­tr­vávajú so mnou a ne­majú čo jesť; a nech­cem ich pre­pus­tiť hlad­ných, aby nejako ne­po­omd­lievali na ces­te. 33 Po­vedali Mu učeníci: Kde vez­meme v tom­to pus­tom kraji toľko chleba, aby sme na­sýtili toľký zá­stup? 34 Ježiš sa ich opýtal: Koľko máte chlebov? Od­povedali: Sedem a nie­koľko rybičiek. 35 Nato kázal zá­stupu po­sadiť sa na zem, 36 vzal tých sedem chlebov a tie ryby, dob­rorečil, lámal a dával učeníkom a učeníci zá­stupom. 37 I jed­li všet­ci, na­sýtili sa a naz­bierali zvyškov pl­ných sedem košov. 38 Tých však, ktorí jed­li, bolo štyritisíc mužov ok­rem žien a detí. 39 Po­tom roz­pus­til zá­stupy, vstúpil na loď a pre­plavil sa do končín Mag­daly.