Evanjelický › Matúš › 26

Matúš

Evanjelium podľa Matúša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28

Porada kňazov1 Keď Ježiš skončil všet­ky tieto reči, po­vedal svojim učeníkom: 2 Viete, že o dva dni bude Veľká noc a Syn človeka je vy­daný, aby bol ukrižovaný. 3 Vtedy sa zišli veľkňazi [zákon­níci] a starší ľudu vo dvorane veľkňaza, ktorý sa volal Kai­fáš, 4 a uznies­li sa, že Ježiša ľs­tivo chytia a za­bijú. 5 Ale po­vedali: Nie vo sviatok, aby ne­vznik­la vzbura medzi ľudom. Pomazanie Ježiša v Betánii6 Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomoc­ného, 7 prišla k Nemu žena s alabas­trovou nádobou drahocen­nej mas­ti a vy­liala Mu ju na hlavu, keď sedel za stolom. 8 Keď to videli učeníci, na­mr­zeli sa a po­vedali si: Načo táto strata? 9 Veď sa moh­lo toto draho predať a dať chudob­ným! 10 Keď to spozoroval Ježiš, riekol im: Čo za­rmucujete túto ženu? Veď mi pre­ukázala dob­rý skutok; 11 lebo chudob­ných vždy máte so sebou, ale mňa ne­máte vždy. 12 Ona totiž, keď mi túto masť vy­liala na telo, urobila mi to na poh­reb. 13 Veru vám hovorím: kdekoľvek po šírom svete bude sa kázať toto evan­jelium, na jej pamiat­ku bude sa hovoriť aj o tom, čo urobila. Judášova zrada14 Nato jeden z dvanás­tich, Judáš Iškari­ot­ský, od­išiel k veľkňazom 15 a spýtal sa: Čo mi chcete dať, a ja vám Ho zradím? A vy­platili mu trid­sať striebor­ných. 16 Od­vtedy hľadal vhod­nú príležitosť, aby Ho zradil. Posledná večera17 V pr­vý deň nek­vasených chlebov prišli učeníci k Ježišovi a po­vedali: Kde chceš, aby sme Ti pri­pravili hod veľkonočného barán­ka? 18 Od­povedal: Choďte do mes­ta k tomu a tomu a po­vedz­te mu: Maj­ster od­kazuje: Čas môj je blíz­ko, u teba za­svätím hod veľkonočného barán­ka so svojimi učeník­mi. 19 Učeníci urobili, ako im Ježiš roz­kázal, a pri­pravili hod barán­ka. 20 Keď sa zvečerilo, sadol si za stôl s dvanás­timi učeník­mi. 21 A keď jed­li, riekol: Veru vám hovorím, že jeden z vás ma zradí. 22 Za­rmútili sa veľmi a začali sa Ho rad-radom spytovať. Či som to ja, Pane? 23 Od­povedal: Kto omočil so mnou ruku v mise, ten ma zradí. 24 Syn človeka ide, ako je na­písané o Ňom, ale beda človeku, ktorý zrádza Syna človeka; lepšie by mu bolo, keby sa ten človek nebol narodil. 25 Aj Judáš, ktorý Ho zrádzal, po­vedal: Či som to ja, Maj­stre? Od­vetil mu: Ty si po­vedal. 26 Keď jed­li, vzal Ježiš chlieb, dob­rorečil, lámal a dával učeníkom hovoriac: Vez­mite, jedz­te! Toto je moje telo. 27 Po­tom vzal kalich, dob­rorečil, dal im a riekol: Pite všet­ci z neho! 28 Lebo toto je moja krv [novej] zmluvy, ktorá sa vy­lieva za mnohých na od­pus­tenie hriechov. 29 Hovorím vám, že od­dnes nebudem piť z toh­to vín­neho plodu až do dňa, keď ho budem piť s vami nový v kráľov­stve svoj­ho Ot­ca. 30 Po­tom za­spievali pieseň a vy­šli na vrch Olivový. Výstraha Petrovi31 Vtedy im po­vedal Ježiš: Vy všet­ci sa po­horšíte na mne tej­to noci, lebo je na­písané: Budem biť pas­tiera a roz­pŕch­nu sa ovce stáda. 32 Ale po svojom vzkriesení predídem vás do Galiley. 33 Od­povedal Mu Peter: Ak sa všet­ci po­horšia na Tebe, ja sa ni­kdy ne­pohorším. 34 Ježiš mu riekol: Veru, ti hovorím, že tej­to noci, skôr, ako kohút za­spieva, tri razy ma za­prieš. 35 Od­povedal Mu Peter: A čo by som aj umrieť mal s Tebou, ni­kdy Ťa nezap­riem. Podob­ne hovorili aj všet­ci učeníci. Ježiš v Getsemane36 Po­tom prišiel Ježiš s nimi na mies­to, ktoré sa volalo Get­semane, a riekol učeníkom: Sad­nite si tuto, kým odídem a po­mod­lím sa tam­to. 37 Vzal so sebou Pet­ra a oboch synov Zebede­ových, začal sa rmútiť a cítiť úz­kosť. 38 I riekol im: Veľmi smut­ná je mi duša až na sm­rť. Zo­staňte tu a bdej­te so mnou! 39 Nato po­odišiel trochu, padol na tvár a mod­lil sa tak­to: Otče môj, ak je možné, nech ma minie ten­to kalich. Avšak nie ako ja chcem, ale ako Ty. 40 Príduc k učeníkom, našiel ich spať; i riekol Pet­rovi: Či ste ne­moh­li bdieť so mnou ani hodin­ku? 41 Bdej­te a mod­lite sa, aby ste ne­prišli do po­kušenia; duch je síce hotový, ale telo slabé. 42 A zase od­išiel a druhý raz mod­lil sa tak­to: Otče môj, ak ma toto ne­môže minúť, a musím ho vy­piť, nech sa stane Tvoja vôľa. 43 A keď prišiel, zase ich našiel spať, lebo ich oči boli unavené. 44 Nechal ich teda, opäť od­išiel a mod­lil sa tretí raz tými is­tými slovami. 45 Po­tom prišiel k učeníkom a po­vedal im: A vy len spíte a od­počívate? Aj­hľa, pri­blížila sa hodina! Syn človeka je vy­daný hriešnikom do rúk. 46 Vstaňte, poďme! Aj­hľa, pri­blížil sa môj zrad­ca! Zajatie Ježiša47 Ešte hovoril, a hľa, prišiel Judáš, jeden z dvanás­tich, a s ním veľký zá­stup od veľkňazov a starších ľudu s mečmi a kyj­mi. 48 Jeho zrad­ca dal im znamenie a po­vedal: Ktorého po­boz­kám, ten je; toho chyťte! 49 A hneď pri­stúpil k Ježišovi a po­vedal: Buď po­zdravený, Maj­stre! A po­boz­kal Ho. 50 Ježiš mu riekol: Priateľ môj, čo si prišiel? Vtedy pri­stúpili, položili ruky na Ježiša a zlapali Ho. 51 A hľa, jeden z tých, čo boli s Ježišom, vy­strel ruku, tasil meč, ud­rel veľkňazov­ho sluhu a odťal mu ucho. 52 Ježiš mu riekol: Vlož svoj meč na jeho mies­to! Lebo všet­ci, ktorí berú meč, mečom za­hynú. 53 Či sa naz­dáš, že by som ne­mohol prosiť Ot­ca, a po­stavil by mi hneď viac ako dvanásť plukov an­jelov? 54 Ale ako by sa po­tom na­pl­nili Pís­ma, že sa to musí tak stať? 55 V tú hodinu riekol Ježiš zá­stupom: Ako na lot­ra vy­šli ste s mečmi a kyj­mi, aby ste ma zajali. Deň čo deň som sedával v chráme a učil, a ne­zlapali ste ma. 56 Ale toto všet­ko sa stalo, aby sa na­pl­nili proroc­ké Pís­ma. Vtedy Ho všet­ci učeníci opus­tili a utiek­li. Ježiš pred Kaifášom57 Tí však, čo zlapali Ježiša, od­vied­li Ho ku veľkňazovi Kai­fášovi, kde boli zhromaždení zákon­níci a starší. 58 Peter Ho na­sledoval zďaleka až po dvor veľkňazov, vošiel dnu a sadol si medzi sluhov, aby videl koniec. 59 Veľkňazi však a celá rada hľadali falošné svedec­tvo proti Ježišovi, ako Ho usmr­tiť. 60 Ale nenašli, ani keď prišlo mnoho falošných sved­kov. Konečne prišli dvaja 61 a po­vedali: Ten­to riekol: Môžem zboriť chrám Boží a za tri dni ho vy­budovať. 62 Tu vstal veľkňaz a po­vedal Mu: Nič ne­od­povedáš na to, čo títo svedčia proti Tebe? 63 Ale Ježiš mlčal. Po­vedal Mu veľkňaz: Za­prisahávam Ťa na živého Boha, aby si nám po­vedal, či si Ty Kris­tus, Syn Boží. 64 Ježiš mu od­vetil: Ty si to po­vedal! Ale hovorím vám: Od­teraz uvidíte Syna človeka sedieť na pravici Moci a pri­chádzať na nebes­kých ob­lakoch. 65 Vtedy si veľkňaz roz­tr­hol rúcho a po­vedal: Rúhal sa! Či po­trebujeme ešte sved­kov? Aj­hľa, teraz ste počuli Jeho rúhanie! 66 Čo o tom súdite? Od­povedali: Hoden je smr­ti. 67 Po­tom Mu pľuvali do tváre, bili Ho po hlave, nie­ktorí Ho palicovali 68 hovoriac: Prorokuj nám, Kris­te, kto Ťa ud­rel! Peter zapiera Ježiša69 Peter však sedel von na dvore; i prišla k nemu služob­ná diev­ka a po­vedala: I ty si bol s Ježišom Galilej­ským! 70 On však za­prel pred všet­kými a od­povedal: Ne­viem, čo hovoríš. 71 Keď vy­chádzal bránou, uzrela ho iná a po­vedala tým, čo tam boli: Ten­to bol s Ježišom Nazaret­ským! 72 A zase za­prel s prísahou: Ne­poz­nám toho človeka! 73 One­dl­ho pri­stúpili tí, čo tam stáli, a po­vedali Pet­rovi: Veru, aj ty si z nich, veď i tvoje nárečie ťa pre­zrádza. 74 Vtedy začal sa za­klínať a pri­sahať: Ne­poz­nám toho človeka! A hneď kohút za­spieval. 75 Tu sa Peter roz­pomenul, čo mu po­vedal Ježiš: Skôr, ako kohút za­spieva, tri razy ma za­prieš. I vy­šiel a žalost­ne za­plakal.