EvanjelickýMatúš5

Matúš

Evanjelium podľa Matúša

Ježišove reči na vrchu1 Keď (Ježiš) videl zá­stupy, vy­stúpil na vrch, a keď si sadol, pri­stúpili k Nemu Jeho učeníci. 2 Ot­voril ús­ta a učil ich: Blahoslavenstvá3 Blaho­slavení chudob­ní v duchu , lebo ich je kráľov­stvo nebes­ké. 4 Blaho­slavení žalos­tiaci, lebo oni po­tešenia dôj­du. 5 Blaho­slavení krot­kí, lebo oni dedičmi zeme budú. 6 Blaho­slavení, ktorí lačnia a žíz­nia po spravod­livos­ti, lebo oni na­sýtení budú. 7 Blaho­slavení milo­sr­d­ní, lebo oni milo­sr­den­stva dôj­du. 8 Blaho­slavení čis­tého srd­ca, lebo oni Boha uvidia. 9 Blaho­slavení, ktorí tvoria po­koj, lebo syn­mi Božími oni budú sa volať. 10 Blaho­slavení prena­sledovaní pre spravod­livosť, lebo ich je kráľov­stvo nebes­ké. 11 Blaho­slavení ste, keď vás pre mňa hanobia a prena­sledujú a hovoria o vás všet­ko zlé; 12 raduj­te a veseľte sa, pre­tože vaša od­mena hoj­ná je v nebesiach; veď tak prena­sledovali prorokov, ktorí boli pred vami. O soli zeme a o svetle sveta13 Vy ste soľ zeme. Ak však soľ stratí chuť, čím bude osolená? Na nič nie je už súca, len ju vy­hodiť, aby ju ľudia pošliapali. 14 Vy ste svet­lo sveta. Mes­to, ktoré leží na vr­chu, ne­môže byť skryté. 15 Ani sviecu nazažíhajú a ne­stavajú pod nádobu, ale na sviet­nik, a svieti všet­kým v dome. 16 Tak svieť vaše svet­lo pred ľuďmi, aby videli dob­ré skut­ky a velebili vášho Ot­ca, ktorý je v nebesiach. Ježiš a zákon17 Ne­mys­lite si, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov; ne­prišiel som zrušiť, ale na­pl­niť; 18 lebo veru vám hovorím: Do­kiaľ sa nebo a zem ne­pominú, ne­pominie sa ani jediné pís­men­ko, ani jediná čiaročka zo zákona, kým sa všet­ko ne­stane. 19 Kto by teda zrušil čo aj len jed­no z tých­to naj­menších pri­kázaní, a tak učil ľudí, bude po­menovaný naj­menším v kráľov­stve nebes­kom; ale kto by konal a učil (podľa nich), bude po­menovaný veľkým v kráľov­stve nebes­kom. 20 Lebo hovorím vám: Ak vaša spravod­livosť nebude do­konalejšia ako zákon­níkov a farizejov, ni­kdy ne­voj­dete do kráľov­stva nebes­kého. 21 Počuli ste, že ot­com bolo po­vedané: Nezabiješ; kto by však za­bil, pre­pad­ne súdu. 22 Ale ja vám hovorím: Každý, kto sa hnevá na brata, pre­pad­ne súdu, a kto by bratovi po­vedal: Hlupák! - pre­pad­ne naj­vyššiemu súdu; kto by mu však po­vedal: Blázon! - pre­pad­ne oh­nivému pek­lu. 23 Keby si teda prinášal dar na ol­tár, a tam by ti prišlo na um, že tvoj brat má niečo proti tebe, 24 nechaj svoj dar tam pred ol­tárom a odíď; najprv sa zmier s bratom, a po­tom príď a obetuj svoj dar. 25 Po­konaj sa čím skôr so svojím protiv­níkom, do­kiaľ si s ním na ces­te, aby ťa protiv­ník ne­odo­vzdal sud­covi, sud­ca strážcovi a ne­u­vr­h­li ťa do väzenia. 26 Vprav­de hovorím ti: Ne­vyj­deš od­tiaľ, kým neza­platíš do po­sled­nej koruny. 27 Počuli ste, že bolo po­vedané: Ne­scudzoložíš! 28 Ale ja vám hovorím: Každý, kto žiados­tivo po­zerá na ženu, už scudzoložil s ňou v srd­ci. 29 Ak ťa teda pravé oko zvádza na hriech, vy­lúp ho a za­hoď; lebo ti je užitočnejšie, aby zhynul jeden tvoj úd, než aby celé tvoje telo bolo uvr­hnuté do pek­la. 30 A ak ťa pravá ruka zvádza na hriech, od­tni ju a za­hoď; lebo ti je užitočnejšie, aby za­hynul jeden tvoj úd, než aby celé tvoje telo prišlo do pek­la. 31 A bolo po­vedané: Kto by pre­pus­til manžel­ku, nech jej dá priepust­ný list. 32 Ale ja vám hovorím, že ktokoľvek pre­púšťa manžel­ku, ok­rem príčiny smils­tva, vy­stavuje ju cudzoložs­tvu, a kto si vez­me pre­pus­tenú, cudzoloží. 33 Opäť ste počuli, že bolo po­vedané ot­com : Nebudeš krivo pri­sahať, ale spl­níš Pánovi svoje prísahy! 34 Ale ja vám hovorím: Nijako ne­prisahaj­te: ani na nebo, lebo je Božím trónom; 35 ani na zem, lebo Mu je pod­nožou; ani na Jeruzalem, lebo je mes­tom veľkého kráľa; 36 ani len na vlast­nú hlavu nebudeš pri­sahať, lebo ani jediný vlas ne­môžeš urobiť bielym alebo čier­nym. 37 Ale nech je vaša reč: áno - áno; nie - nie; lebo čo je nad to, je od zlého. 38 Počuli ste, že bolo po­vedané: Oko za oko, zub za zub. 39 Ale ja vám hovorím: Ne­protiv­te sa zlému! Na­opak: Ak ťa nie­kto ud­rie po pravom líci, na­stav mu aj druhé, 40 a kto sa chce súdiť s tebou a vziať ti spod­né rúcho, daj mu aj plášť; 41 a ak ťa nie­kto núti na míľu, choď s ním dve. 42 Kto ťa prosí, tomu daj, a ne­od­vracaj sa od toho, kto si chce požičať od teba. 43 Počuli ste, že bolo po­vedané: Milovať budeš svoj­ho blížneho a nenávidieť svoj­ho ne­priateľa. 44 Ale ja vám hovorím: Miluj­te svojich ne­priateľov, [dob­rorečte tým, ktorí vás pre­klínajú, čiňte dob­re tým, ktorí vás nenávidia], a mod­lite sa za tých, ktorí vás prena­sledujú [a vám sa protivia]; 45 aby ste boli syn­mi svoj­ho Ot­ca, ktorý je v nebesiach; veď On dáva vy­chádzať sln­ku na zlých aj na dob­rých a zo­siela dážď na spravod­livých aj na ne­spravod­livých. 46 Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, aká vám za to od­mena? Či nerobia to is­té aj col­níci? 47 A ak po­zdravujete len svojich bratov, čo zvlášt­ne robíte? Či nerobia to is­té aj po­hania? 48 Vy teda buďte do­konalí, ako je do­konalý váš Otec nebes­ký.

EvanjelickýMatúš5