Evanjelický1. Mojžišova9

1. Mojžišova

Genesis

Božia zmluva s Nóachom1 Vtedy Boh požeh­nal Nóacha i jeho synov a riekol im: Ploďte a množte sa a na­plňte zem! 2 Strach a hrôza z vás nech pad­ne na všet­ky zvieratá zeme, na všet­ko nebes­ké vtác­tvo, na všet­ko, čo sa plazí po zemi, na všet­ky mor­ské ryby; sú vám dané do rúk. 3 Nech vám slúži ako po­trava všet­ko, čo sa hýbe, čo je živé; ako kedysi zelené byliny, teraz vám dávam všet­ko. 4 Len mäso s kr­vou, jeho dušou, ne­smiete jesť. 5 Ba aj za vašu krv, za váš život budem brať na zod­poved­nosť; budem brať na zod­poved­nosť za ňu každé zviera i človeka; človeka i jeho brata budem brať na zod­poved­nosť za život človeka. 6 Ak nie­kto prelieva ľud­skú krv, tomu nech človek preleje jeho krv, lebo Boh učinil človeka na Boží ob­raz. 7 Vy však ploďte a množte sa, hýb­te sa na zemi a množte sa na nej. 8 Po­tom Boh riekol Nóachovi a jeho synom, čo boli s ním: 9 Aj­hľa, ja ustanovujem svoju zmluvu s vami a s vaším budúcim po­tom­stvom 10 aj s každým živým tvorom, čo je pri vás, totiž s vtác­tvom, dobyt­kom a všet­kou poľnou zverou pri vás, od všet­kého, čo vy­šlo z korábu, až po všet­ky živočíchy zeme. 11 Ustanovujem s vami svoju zmluvu, že vody po­topy už ne­vyničia všet­ko tvor­stvo a nebude už po­topy, aby zničila zem. 12 Boh ďalej riekol: Toto bude znamením zmluvy, ktorú pre všet­ky budúce po­kolenia robím medzi sebou a medzi vami i medzi všet­kými živými tvor­mi, čo sú pri vás: 13 svoju dúhu kladiem na ob­laky; bude znamením zmluvy medzi mnou a medzi zemou. 14 Keď na­kopím ob­laky nad zemou a ukáže sa dúha na ob­lakoch, 15 roz­pomeniem sa na svoju zmluvu medzi mnou a medzi vami i medzi všet­kými živými tvor­mi zo všet­kého tvor­stva; a vody sa už ne­stanú po­topou, aby zničili každé z tvor­stva. 16 Keď bude dúha na ob­lakoch, po­zriem sa na ňu, aby som sa roz­pomenul na večnú zmluvu medzi Bohom a medzi každým živým tvorom zo všet­kého tvor­stva, ktoré je na zemi. 17 Vtedy riekol Boh Nóachovi: Toto je znamenie zmluvy, ktorú som ustanovil medzi sebou a medzi každým tvorom, čo je na zemi. Nóachova kliatba a požehnanie18 Nóachovi synovia, ktorí vy­šli z korábu, boli: Šém, Chám a Jáfet; Chám bol ot­com Kanaánovým. 19 Títo traja boli Nóachovi synovia a z nich sa zaľud­nila celá zem. 20 Roľník Nóach začal pr­vý vy­sádzať vinicu. 21 Raz sa na­pil vína, opil sa a ľahol si ob­nažený vo svojom stane. 22 Chám, otec Kanaánov, však uzrel na­hotu svoj­ho otca a oznámil to svojim dvom bratom von­ku. 23 Vtedy Šém a Jáfet vzali plášť, obaja si ho položili na plecia, šli chrb­tom, a tak za­kryli na­hotu svoj­ho ot­ca. Ich tvár bola od­vrátená, takže ne­videli na­hotu svoj­ho ot­ca. 24 Keď sa Nóach pre­bral zo svoj­ho opojenia a do­zvedel sa, čo mu urobil jeho najm­ladší syn, 25 po­vedal: Pre­kliaty Kanaán, ot­rokom ot­rokov buď svojim bratom. 26 Ďalej po­vedal: Požeh­naný Hos­podin, Boh Šémov, no Kanaán mu bude ot­rokom. 27 Nech dá Boh Jáfetovi šíriť sa, nech býva v stanoch Šémových, no Kanaán mu bude ot­rokom. 28 A Nóach žil po po­tope tri­stopäťdesiat rokov. 29 Cel­kove Nóach žil deväťs­topäťdesiat rokov; po­tom zo­mrel.