Evanjelický › 1. Mojžišova › 48

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Jákob požehnáva Jozefových synov1 Po tých­to udalos­tiach po­vedali Jozefovi: Aj­hľa, tvoj otec je chorý. Vtedy vzal so sebou svojich dvoch synov, Menaššeho a Ef­rajima. 2 Oznámili to Jákobovi a po­vedali: Po­zri, prišiel k tebe tvoj syn Jozef. Vtedy sa Iz­rael vzchopil a po­sadil sa na po­steli. 3 Jákob po­vedal Jozefovi: Keď sa mi všemohúci Boh zjavil v Lúze - v Kanaáne, a požeh­nal ma, 4 riekol mi: Hľa, učiním ťa plod­ným a rozm­nožím ťa na spoločen­stvo národov, a túto krajinu dám tvoj­mu po­tom­stvu po tebe do večného vlast­níc­tva. 5 Pre­to tvoji dvaja synovia, ktorí sa ti narodili v Egyp­te pred mojím príchodom k tebe do Egyp­ta, totiž Ef­rajim a Menašše, budú moji, budú mi teraz ako Rúben a Šimeón. 6 Ale po­tom­ci, ktorých si splodil po nich, budú pat­riť tebe; vo svojom dedičnom vlast­níc­tve sa budú označovať menom svojich bratov. 7 Keď som sa však vracal z Pad­dánu, zo­mrela mi Ráchel v Kanaáne, ešte kus ces­ty pred Ef­ratou, i po­choval som ju tam na ces­te do Ef­raty, to jest do Bet­lehema. 8 Keď Iz­rael videl Jozefových synov, opýtal sa: Kto sú títo? 9 A Jozef od­povedal svoj­mu ot­covi: To sú moji synovia, ktorých mi tu dal Boh. On však po­vedal: Pri­veď ich ku mne, nech ich požeh­nám. 10 Iz­raelove oči totiž oslab­li starobou, takže ne­videl. Keď ich pri­viedol bližšie k ne­mu, po­boz­kal a ob­jal ich. 11 Po­tom po­vedal Iz­rael Jozefovi: Nebol by som si po­mys­lel, že ešte uvidím tvoju tvár, a hľa, Boh mi dal vidieť aj tvojich po­tom­kov. 12 Keď mu ich Jozef zložil z kolien, po­klonil sa tvárou k zemi. 13 Po­tom Jozef vzal oboch, totiž Ef­rajima svojou pravicou k ľavej strane Iz­raelovi a Menaššeho svojou ľavicou k pravej strane Iz­raelovi, a tak ich pri­viedol blíz­ko k ne­mu. 14 Vtedy Iz­rael vy­strel pravicu a položil Ef­rajimovi na hlavu, hoci bol mladší, a ľavicu Menaššemu na hlavu; ruky položil teda krížom, i keď Menašše bol pr­vorodený. 15 I požeh­nal Jozefa a riekol: Boh, pred ktorým chodili ot­covia moji Ab­rahám a Izák, Boh, ktorý bol mojím pas­tierom po celý môj život až pod­nes, 16 a an­jel, ktorý ma vy­kúpil z každej ties­ne, nech chlap­cov požeh­ná, nech sa volajú mojím menom a menom mojich ot­cov Ab­raháma a Izáka a nech sa pre­veľmi rozm­nožia na zemi. 17 Keď Jozef videl, že otec položil pravú ruku na hlavu Ef­rajimovu, ne­páčilo sa mu to; chytil ot­covu ruku a chcel ju preložiť z Ef­rajimovej hlavy na hlavu Menaššeho. 18 Jozef po­vedal ot­covi: Nie tak, otče, veď ten­to je pr­vorodený, jemu polož pravicu na hlavu. 19 Jeho otec sa však zdráhal a po­vedal: Viem, syn môj, viem. Aj on bude ľudom a aj on bude veľký, ale jeho mladší brat bude väčší ako on a z jeho po­tom­stva bude množs­tvo národov. 20 Tak ich v ten deň požeh­nal a po­vedal: Tvojím menom bude Iz­rael požeh­návať tak­to: Nech s tebou naloží Boh ako s Ef­rajimom a Menaššem! Tak dal pred­nosť Ef­rajimovi pred Menaššem. 21 Po­tom po­vedal Iz­rael Jozefovi: Ja, hľa, umieram, ale Boh bude s vami a na­vráti vás do krajiny vašich ot­cov. 22 Tebe dávam viac ako tvojim bratom o hor­ský hrebeň , ktorý som vlast­ným mečom a lukom vzal Amorej­com z rúk.