Roháček1. Kráľov1

Kde kúpiť Bibliu

Tla­če­nú ver­ziu
naj­po­pu­lár­nej­šie­ho
pre­kla­du Biblie
prof. Roháčka
kú­pi­te napr.:
tu ale­bo tu

1. Kráľov

Abizaga Sunamitská opatruje Dávida.1 A kráľ Dávid bol starý a sošlý vekom, a hoci ho pri­krývali rúchom, nezoh­rial sa. 2 Pre­to mu po­vedali jeho služob­níci: Nech po­hľadajú môj­mu pánu kráľovi devu pan­nu, ktorá by stála pred kráľom a opat­rovala ho, a bude ležať v tvojom lone, a tak bude môj­mu pánu kráľovi tep­lo. 3 A tak hľadali krás­nu devu po všet­kých krajoch Iz­raelových a našli Abizagu Sunamit­skú a do­vied­li ju ku kráľovi. 4 A deva bola náram­ne krás­na a opat­rovala kráľa a po­sluhovala mu, ale kráľ jej ne­poz­nal. Povyšovanie sa Adoniášovo.5 A Adoniáš, syn Chag­gity, sa po­z­dvihoval a vravel: Ja budem kraľovať! A za­dovážil si vozy a jazd­cov a päťdesiatich mužov, ktorí behali pred ním. 6 A jeho otec ho ni­kdy nezar­mútil, aby bol po­vedal: Prečo to robíš? A on bol tiež veľmi krás­nej po­stavy, ktorého porodila po Ab­salomovi. 7 A mal do­hovor s Joábom, synom Ceruje, a s Ebiatárom, kňazom. A po­máhali za Adoniášom. 8 Ale Cádok, kňaz, a Benai­áš, syn Jehojadov, a prorok Nátan a Šimei a Rei a iní hrdinovia, ktorých mal Dávid, neboli s Adoniášom. 9 A Adoniáš na­bil oviec a volov a iného tučného dobyt­ka pri kameni Zochelet, ktorý je vedľa stud­ne Rogel, a po­volal všet­kých svojich bratov, synov kráľových, i všet­kých mužov Júdových, služob­níkov kráľových. 10 Ale proroka Nátana a Benai­áša a hr­dinov ani Šalamúna, svoj­ho brata, ne­povolal. Nátan a Bat-šeba prosia za Šalamúna.11 Vtedy po­vedal Nátan Bat-šebe, mat­ke Šalamúnovej, a riekol: Či si ne­počula, že kraľuje Adoniáš, syn Chag­gity? A náš pán Dávid ne­vie o tom. 12 Pre­to teraz poď, prosím, nech ti dám radu, a za­chráň, svoj život i život svoj­ho syna, Šalamúna. 13 Iď a voj­di ku kráľovi Dávidovi a po­vieš mu: Či si ty, môj pán kráľ, ne­prisahal svojej služob­nici po­vediac: Šalamún, tvoj syn, bude kraľovať po mne, cele is­te, a on bude sedieť na mojom tróne? Nuž prečože kraľuje Adoniáš? 14 A hľa, kým ty tam budeš ešte hovoriť s kráľom, voj­dem ja za tebou a do­pl­ním tvoje slová. 15 A tak vošla Bat-šeba ku kráľovi do iz­by. A kráľ bol veľmi starý, a Abizaga Sunamit­ská po­sluhovala kráľovi. 16 A Bat-šeba sa zo­hla a po­klonila sa kráľovi. A kráľ po­vedal: Čo chceš? 17 A riek­la mu: Môj pane, ty si pri­sahal svojej služob­nici na Hos­podina, svoj­ho Boha, povediac: Šalamún, tvoj syn, bude kraľovať po mne, cele is­te, a on bude sedieť na mojom tróne. 18 A teraz hľa, Adoniáš kraľuje, a teraz ty, môj pán kráľ, ne­vieš o tom. 19 Na­bil volov a vy­tučeného s­tat­ku a drob­ného dobyt­ka množs­tvo a po­volal všet­kých synov kráľových aj Ebiatára, kňaza, i Joába, veliteľa voj­ska, ale Šalamúna, tvoj­ho služob­níka, ne­povolal. 20 A ty, môj pán kráľ, vieš, že oči celého Iz­raela ob­rátené sú na teba, aby si im oznámil, kto má sedieť na tróne môj­ho pána kráľa po ňom. 21 Lebo ináče stane sa, keď raz bude ležať môj pán kráľ so svojimi ot­cami, že ja i môj syn Šalamún budeme hriešnikmi 22 A hľa, kým ona ešte hovorila s kráľom, prišiel prorok Nátan. 23 A oznámili kráľovi a riek­li: Hľa, prorok Nátan! A keď vošiel pred kráľa, po­klonil sa kráľovi na svoju tvár k zemi. 24 A Nátan po­vedal: Môj pán kráľ, či si ty po­vedal: Adoniáš bude kraľovať po mne a on bude sedieť na mojom tróne? 25 Lebo dnes od­išiel dolu a na­bil volov a tučného stat­ku a drob­ného dobyt­ka množs­tvo a po­volal všet­kých synov kráľových i veliteľov voj­ska i Ebiatára, kňaza, a hľa, jedia a pijú pred ním a hovoria: Nech žije kráľ Adoniáš! 26 Ale mňa, tvoj­ho služob­níka, ani Cádoka, kňaza, ani Benai­áša, syna Jehojadov­ho, ani Šalamúna, tvoj­ho služob­níka, ne­povolal. 27 Jest­li sa stala táto vec od môj­ho pána kráľa, nuž ne­oz­námil si svojim služob­níkom, kto bude sedieť na tróne môj­ho pána kráľa po ňom. 28 A kráľ Dávid od­povedal a riekol: Za­volaj­te mi Bat-šebu! A voj­dúc pred kráľa stála pred kráľom. 29 A kráľ pri­sahal a riekol: Ako že žije Hos­podin, ktorý vy­slobodil moju dušu zo všet­kých úz­kos­tí, 30 že jako som ti pri­sahal na Hos­podina, Boha Iz­raelov­ho, po­vediac, že Šalamún, tvoj syn, bude, cele is­te, kraľovať po mne a že on bude sedieť na mojom tróne mies­to mňa, tak aj učiním tohoto dňa. 31 Vtedy sa sklonila Bat-šeba s­vojou tvárou k zemi a po­klonila sa kráľovi a riek­la: Nech žije môj pán kráľ Dávid na veky! Šalamún pomazaný za kráľa.32 A kráľ Dávid po­vedal: Za­volaj­te mi Cádoka, kňaza, a Nátana, proroka, a Benai­áša, syna Jehojadov­ho! A prišli pred kráľa. 33 Vtedy im po­vedal kráľ: Vez­mite so sebou služob­níkov svoj­ho pána a vy­saďte Šalamúna, môj­ho syna, na moju mulicu a za­veďte ho dolu do Gichona. 34 A tam ho po­maže Cádok, kňaz, a Nátan, prorok, za kráľa nad Iz­raelom, a za­trúbite na trúbu a po­viete: Nech žije kráľ Šalamún! 35 Po­tom poj­dete za ním sem hore, a prij­de a sad­ne na môj trón a on bude kraľovať mies­to mňa, a jemu som pri­kázal, aby bol vod­com nad Iz­raelom i nad Júdom. 36 A Benai­áš, syn Jehojadov, od­povedal kráľovi a riekol: Ameň! Tak nech po­vie i Hospodin, Bôh môj­ho pána kráľa! 37 Jako bol Hos­podin s mojím pánom kráľom, tak nech je aj so Šalamúnom a nech zvelebí jeho trón nad to, jako bol zvelebený trón môj­ho pána kráľa Dávida! 38 A tak od­išiel dolu Cádok, kňaz, a Nátan, prorok, a Benai­áš, syn Jehojadov, a Keréťania a Peléťania a vy­sadili Šalamúna na mulicu kráľa Dávida a za­vied­li ho na rovinu Gichon. 39 A Cádok, kňaz, vzal roh na olej zo stánu Božieho, po­mazal Šalamúna, a za­trúbili na trúbu, a riek­li, všetok ľud: Nech žije kráľ Šalamún! 40 A všetok ľud išiel za ním hore, a ľud pís­kal na píšťaly, a všet­ci sa radovali veľkou radosťou, tak, že sa zem tr­hala od ich radost­ného kriku. 41 A počul to Adoniáš i všet­ci po­volaní, ktorí boli s ním, keď boli práve dojed­li. A keď počul Joáb zvuk trúby, po­vedal: Prečo ten zvuk mes­ta búr­livý? 42 No, kým on ešte hovoril, tu hľa, prišiel Jonatán, syn Ebiatára, kňaza. A Adoniáš mu povedal: Voj­di, lebo si chrab­rý muž a ne­sieš dob­rú zvesť. Zdesený Adoniáš i jeho strana.43 A Jonatán od­povedal a riekol Adoniášovi: Áno, ale náš pán kráľ Dávid ustanovil za kráľa Šalamúna. 44 A kráľ po­slal s ním Cádoka, kňaza, a Nátana, proroka, a Benai­áša, syna Jehojadov­ho, a Keréťanov a Peléťanov, a vy­sadili ho na mulicu kráľovu. 45 A po­mazali ho Cádok, kňaz, a Nátan, prorok, za kráľa v Gichone a od­išli od­tiaľ hore radujúci sa tak, že až hučalo mes­to. To je ten hukot, ktorý ste počuli. 46 Ba už sa aj po­sadil Šalamún na tróne kráľov­stva. 47 Áno, aj služob­níci kráľovi prišli, aby dob­rorečili nášmu pánu kráľovi Dávidovi a riek­li: Nech učiní tvoj Bôh meno Šalamúnovo ešte lepším než tvoje meno a nech zvelebí jeho trón nad to, jako bol zvelebený tvoj trón! A kráľ sa po­klonil na po­steli. 48 A ešte aj tak­to po­vedal kráľ: Požeh­naný Hos­podin, Bôh Iz­raelov, ktorý dal dnes toho, ktorý by sedel na mojom tróne, a moje oči to vidia. 49 Vtedy sa predesili a vstali všet­ci po­zvaní, ktorí boli za Adoniáša, a išli každý svojou ces­tou. 50 A Adoniáš bojac sa Šalamúna vstal a od­išiel a chytil sa rohov ol­tára. 51 A oznámili Šalamúnovi a riekli: Hľa, Adoniáš sa bojí kráľa Šalamúna a hľa, drží sa rohov ol­tára a hovorí: Nech mi pri­sahá dnes kráľ Šalamún, že nezabije svoj­ho služob­níka mečom. 52 A Šalamún riekol: Ak bude statočným mužom chrab­rým, ani jeho vlas ne­pad­ne na zem, ale jest­li sa naj­de na ňom zlé, zo­mrie. 53 Po­tom po­slal kráľ Šalamún, aby ho do­vied­li od ol­tára dolu. A keď prišiel, po­klonil sa kráľovi Šalamúnovi. A Šalamún mu po­vedal: Idi do svoj­ho domu.