Roháček › 1. Kráľov › 10

1. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22

Kráľovná zo Šeby.1 A kráľov­ná zo Šeby slýchala po­vesť o Šalamúnovi dotyčne mena Hos­podinov­ho a prišla, aby ho zkúsila rôz­nymi záhadami. 2 A tak prišla do Jeruzalema s veľmi velikým s­prievodom a bohatstvom, s veľblúdmi, ktoré nies­ly voňavé veci a zlata veľmi mnoho i drahé kamene. A keď prišla k Šalamúnovi, hovorila s ním o všet­kom, čo mala vo svojom srd­ci. 3 A Šalamún je odpovedal na všetky jej slová, a nebolo veci, ktorá by bola bývala skrytá pred kráľom, na ktorú by jej nebol dal od­povede. 4 Vtedy, keď videla kráľov­ná Šeby všet­ku tú múd­rosť Šalamúnovu i dom, ktorý vy­stavil, 5 a jed­lá jeho stola, sedis­ká jeho služob­níkov, stanovis­ká tých, ktorí mu po­sluhovali, ich rúcha a po­hár­nikov, a jeho schodište, po ktorom chodil hore do domu Hos­podinov­ho, nebolo v nej viacej ducha od úžasu, 6 a po­vedala kráľovi: Bola to prav­da, čo som počula vo svojej zemi o tvojich veciach a o tvojej múd­ros­ti, 7 a ne­verila som tým rečiam, do­kiaľ som ne­prišla, a dokiaľ nevidely moje oči, a hľa, nebola mi po­vedaná ani polo­vica. Pre­výšil si čo do múd­ros­ti a dob­roty zvesť, ktorú som počula. 8 Blaho­slavení sú tvoji mužovia, blaho­slavení títo tvoji sluhovia, ktorí stoja pred tebou vždyc­ky, ktorí čujú tvoju múd­rosť! 9 Nech je požeh­naný Hos­podin, tvoj Bôh, ktorý má v tebe záľubu a ktorý si ťa obľúbil, aby ťa dal na trón Iz­raelov, pre­tože Hos­podin miluje Iz­raela až na veky, a ustanovil ťa za kráľa, aby si činil súd a spraved­livosť. 10 A dala kráľovi sto dvad­sať hrivien zlata a voňavých vecí veľmi mnoho i drahých kameňov; ne­prišlo už po­tom ni­kdy viacej takých voňavých vecí tak mnoho, jako dala kráľov­ná Šeby kráľovi Šalamúnovi. 11 Ale aj lode Chíramove, ktoré do­vážaly zlato z Ofíra, do­viez­ly z Ofíra dreva al­mug­gím veľmi mnoho i drahých kameňov. 12 A kráľ narobil z toho dreva al­mug­gím záb­radiel k domu Hos­podinov­mu a k domu kráľov­mu a citarí a hárf pre spevákov. Nik­dy po­tom neprišlo toľko a takého dreva al­mug­gím ani sa ne­videlo až do tohoto dňa. 13 A kráľ Šalamún dal kráľov­nej zo Šeby všet­ko, čo len chcela, čo si zažiadala, krome toho, čo jej dal Šalamún ako kráľov­ský dar. Po­tom sa ob­rátila a od­išla do svojej zeme, ona i jej služob­níci. Bohatstvo v zlate, zlaté štíty, trón, nádoby, striebra jako kamenia, kone, vozy.14 A váhy zlata, ktoré prišlo Šalamúnovi za jeden rok, bolo šesťs­to šesťdesiatšesť hrivien zlata, 15 krome toho, čo prišlo od kup­cov a zo zárob­ku ob­chod­níkov a od všetkých kráľov Arábie a od správ­cov zeme. 16 A kráľ Šalamún spravil dve­sto veľkých štítov z kovaného zlata; šesťs­to šek­lov zlata dal na jeden každý štít. 17 S­pravil aj tristo malých štítov z kovaného zlata; tri fun­tové many zlata dal na jeden taký štít. A kráľ ich dal do domu lesa Libanona. 18 A kráľ spravil veliký trón zo slonovej kos­ti a po­kryl ho rýdzim zlatom. 19 Trón mal šesť stupňov, a vrch mal trón ok­rúh­ly od za­dnej strany a mal operadlá z jed­ného i z druhého boku pri sedis­ku, a vedľa operadiel stáli dvaja ľvi. 20 A dvanásť ľvov tam stálo na šies­tich stupňoch z jed­nej i z druhej strany. Nebolo nič také učinené pre ni­ktoré kráľov­stvo. 21 A všet­ky nádoby kráľa Šalamúna, z ktorých sa pilo, boly zo zlata, a všet­ky nádoby domu lesa Libanona boly z čis­tého zlata. Nebolo ničoho zo striebra, ani nemalo s­trieb­ro vo dňoch Šalamúnových nijakej ceny. 22 Lebo kráľ mal taršíšs­ke lode na mori s loďami Chíramovými. Raz za tri roky pri­chádzaly taršíšs­ke lode, ktoré do­vážaly zlato a strieb­ro, slonovú kosť a opice a pávov. 23 A kráľ Šalamún bol väčší od všet­kých kráľov zeme čo do bohat­stva a do múd­ros­ti. 24 Ľudia celej zeme hľadali vidieť tvár Šalamúnovu, aby počuli jeho múd­rosť, ktorú dal Bôh do jeho srd­ca. 25 A tí všet­ci donášali, každý svoj dar, striebor­né nádoby a zlaté nádoby, rúcha, zbraň a voňavé veci, kone a mulice, a to tak každý rok, čo na ktorý rok pripadlo. 26 A Šalamún na­s­hromaždil vozov a jazd­cov a mal tisíc štyris­to vozov a dvanásť tisíc jazd­cov a umiest­nil ich v mes­tách vozov a u seba, u kráľa, v Jeruzaleme. 27 A kráľ na­hromadil strieb­ra v Jeruzaleme jako kamenia a ced­rového dreva na­hromadil ako sykomorí, ktorých ras­tie na rovine množs­tvo. 28 Kone do­vádzali Šalamúnovi z Egyp­ta, a čo do hromady koní, kup­ci kráľovi brali od­tiaľ hromadu koní za peniaze. 29 A tak išiel voz hore a vy­šiel z Egyp­ta za šesťs­to šek­lov striebra a kôň za sto päťdesiat, a tak vodili od­tiaľ svojou rukou pre všet­kých kráľov Hetejov a pre kráľov Sýrie.