Roháček › 1. Kráľov › 19

1. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22

Eliáš uteká pred Jezábeľou.1 A Achab oznámil Jezábeli všet­ko, čo učinil Eliáš i všet­ko to, jako po­bil všet­kých prorokov mečom. 2 Vtedy po­slala Jezábeľ po­sla k Eliášovi s od­kazom: Tak nech mi učinia bohovia a tak nech pri­dajú, že zaj­tra o tom­to čase učiním to, aby bola tvoja duša jako duša jed­ného z nich. 3 A on vidiac, čo sa strojí, vstal a od­išiel pre zá­chranu svojho života a prišiel do Bér-šeby, ktorá pat­rí Júdovi, a svoj­ho sluhu nechal tam. 4 A sám išiel púšťou ces­ty jed­ného dňa a prij­dúc sadol si pod nejakým jalov­com a žiadal si zo­mrieť a po­vedal: Už teraz do­sť, ó, Hos­podine, vez­mi moju dušu, lebo nie som lepší ako moji ot­covia. 5 Po­tom si ľahol a usnul pod nejakým jalov­com. A hľa, toď, an­jel sa ho dot­kol a riekol mu: Vstaň, jedz! 6 A keď sa podíval tu hľa, pri jeho hlave bol koláč, pečený na uhlí, a nádoba vody. A keď pojedol a vy­pil, zase si ľahol. 7 A an­jel Hos­podinov sa vrátil pod­ruhé a dot­kol sa ho a riekol: Vstaň, pojedz, lebo máš pri­veľkú ces­tu p­red sebou. 8 Vtedy vstal, pojedol a vy­pil a išiel v sile toho po­kr­mu štyrid­sať dní a štyrid­sať nocí až na vrch Boží Horeb. Hospodin sa zjaví Eliášovi.9 A keď prišiel ta k jas­kyni, nocoval tam. A hľa, slovo Hos­podinovo k ne­mu, a riekol mu: Čo tu robíš, Eliášu? 10 A on povedal: Veľmi som hor­lil za Hos­podina, Boha Zá­stupov, lebo synovia Iz­raelovi opus­tili tvoju sm­luvu, tvoje ol­táre po­borili a tvojich prorokov po­v­raždili mečom, a os­tal som len ja sám, a hľadajú i moju dušu, aby ju vzali. 11 A riekol: Vy­j­di, po­stav sa a stoj na vr­chu pred Hos­podinom. A hľa, Hos­podin išiel po­mimo. A najprv sa valil veľký vietor sil­ný, ktorý pod­vracal vr­chy a lámal skaly, pred Hos­podinom. Ale Hospodin nebol vo vet­re. A po vet­re na­sledovalo zemetrasenie; ale Hospodin nebol v zemetrasení. 12 A po zemetrasení oheň; ale ani v ohni nebol Hospodin. A po ohni bolo počuť tichý hlas jem­ný. 13 A stalo sa, keď to počul Eliáš, že za­vinul svoju tvár do svoj­ho plášťa a vy­j­dúc stál pri ot­vore jas­kyne, a hľa, p­rišiel k nemu nejaký hlas, ktorý hovoril: Čo tu robíš, Eliášu? 14 A on odpovedal: Veľmi som hor­lil za Hos­podina, Boha Zá­stupov, lebo synovia Iz­raelovi opus­tili tvoju sm­luvu, tvoje ol­táre po­borili a tvojich prorokov po­v­raždili mečom, a zo­stal som len ja sám, a hľadajú i moju dušu, aby ju vzali. 15 A Hos­podin mu riekol: Idi, vráť sa svojou ces­tou na púšť Damašku a prij­deš a po­mažeš Hazaela za kráľa nad Sýri­ou, 16 a Jehu-va, syna Nimšiho, po­mažeš za kráľa nad Iz­raelom a Elizea, syna Šafatov­ho, z Ábel-mecholy, po­mažeš za proroka mies­to seba. 17 A stane sa, že toho, kto by ušiel meču Hazaelov­mu, usmr­tí Jehu, a toho, kto by ušiel meču Jehuvov­mu, usmr­tí Elize­us. 18 A ponechal som v Iz­raelovi sedem tisíc, všet­ko to kolená, ktoré sa ne­sklonily Bálovi, a všet­ko to ústa, ktoré ho neboz­kaly. Povolanie Elizea.19 Keď po­tom išiel od­tiaľ, našiel Elizea, syna Šafatov­ho, práve keď oral majúc pred sebou dvanásť párov volov a on s dvanás­tym. A Eliáš prej­dúc k nemu hodil svoj plášť na neho. 20 A on opustil voly, bežal za Eliášom a po­vedal: Do­voľ, prosím, aby som boz­kal svoj­ho otca a svoju mat­ku a po­tom poj­dem za tebou. Na to mu riekol: Idi, vráť sa, lebo veď čo som ti učinil? 21 A keď sa na­vrátil od neho, vzal pár volov, za­bil ich a riadom od volov ich uvaril, mäso z nich, a dal ľudu a jed­li. Po­tom vstal a išiel za Eliášom a po­sluhoval mu.