Roháček › 1. Kráľov › 21

1. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22

Achab vezme Nábotovu vinicu.1 A po tých udalos­tiach stalo sa toto. Nábot Jiz­reel­ský mal vinicu, ktorá bola v Jiz­reele vedľa paláca Achaba, kráľa Samárie. 2 A Achab hovoril Nábotovi a riekol: Daj mi svoju vinicu a bude mi za­hradou na zeleniny, lebo je blíz­ko vedľa môj­ho domu, a dám ti za ňu lepšiu vinicu, ako je tá. Alebo ak sa ti ľúbi, dám ti za ňu peňazí, koľko je hod­na. 3 Ale Nábot riekol Achabovi: Od toho nech ma za­chová Hos­podin, aby som dal tebe dedičs­tvo svojich ot­cov! 4 Vtedy prišiel Achab do svoj­ho domu, na­mr­zený a na­hnevaný pre slovo, ktoré mu hovoril Nábot Jiz­reel­ský, vraj nedám ti dedičs­tva svojich ot­cov. A ľah­núc si na svoju po­steľ od­vrátil svoju tvár a nejedol chleba. 5 V tom prišla k nemu Jezábeľ, jeho žena, a hovorila mu: Prečo je tvoj duch na­mr­zený, a neješ chleba? 6 A hovoril jej a povedal: Pre­to, lebo som hovoril Nábotovi Jiz­reel­skému a po­vedal som mu: Daj mi svoju vinicu za peniaze, alebo ak sa ti ľúbi, dám ti za ňu inú vinicu. Ale on odpovedal: Nedám ti svojej vinice. 7 Na to mu riek­la Jezábeľ, jeho žena: A ty teraz vy­konávaš kráľov­skú moc nad Iz­raelom? Vstaň pojedz chlieb a buď dob­rej vôle. Ja ti dám vinicu Nábota Jiz­reel­ského. 8 A na­písala list v mene Achabovom a za­pečatila jeho pečaťou a po­slala list starším a pop­red­ným, ktorí boli v jeho mes­te, a ktorí bývali s Nábotom. 9 A v lis­te na­písala na­sledov­ne: Vy­hlás­te pôst a po­saďte Nábota na pr­vé mies­to ľudu. 10 A po­saďte dvoch mužov, synov beliála, na­proti ne­mu, ktorí budú svedčiť na neho po­vediac: Zlorečil si Bohu i kráľovi. Po­tom ho vy­veďte a ukameňuj­te, aby zo­mrel. 11 A mužovia jeho mes­ta, starší a pop­red­ní, ktorí bývali v jeho mes­te, urobili tak, ako im roz­kázala Jezábeľ, ako bolo na­písané v lis­te, ktorý im po­slala. 12 Vy­hlásili pôst a po­sadili Nábota na pred­né mies­to ľudu. 13 Po­tom prišli dvaja mužovia, synovia beliála, a po­sadili sa na­proti ne­mu. A tí mužovia beliála svedčili na neho, na Nábota, pred ľudom a riek­li: Nábot zlorečil Bohu i kráľovi! A vy­vied­li ho von za mes­to a uhádzali ho kamením, až i zo­mrel. 14 Po­tom po­slali k Jezábeli zp­rávu: Nábot je ukameňovaný a zo­mrel. 15 A stalo sa, keď počula Jezábeľ, že je Nábot ukameňovaný a že zo­mrel, že po­vedala Jezábeľ Achabovi: Vstaň, vez­mi do vlast­níc­tva vinicu Nábota Jiz­reel­ského, ktorú ti nech­cel dať za peniaze, lebo Nábot už nežije, ale zo­mrel. 16 A keď počul Achab, že zo­mrel Nábot, vstal Achab, aby od­išiel dolu do vinice Nábota Jiz­reel­ského, aby ju pre­vzal do vlast­níc­tva. Eliáš predpovedá Achabovi súd Boží.17 Vtedy stalo sa slovo Hos­podinovo k Eliášovi Tišbän­skému po­vediac: 18 Vstaň, idi dolu vús­trety Achabovi, iz­rael­skému kráľovi, ktorý býva v Samárii, hľa, je vo vinici Nábotovej, do ktorej sišiel, aby ju pre­vzal do vlast­níc­tva. 19 A budeš mu hovoriť a po­vieš: Tak­to hovorí Hos­podin: Za­vraždil si? A či vez­meš aj do vlast­níc­tva? A ešte mu budeš hovoriť a po­vieš: Tak­to hovorí Hos­podin: Na mies­te, na ktorom psi lízali krv Nábotovu psi budú lízať i tvoju krv. 20 Na to po­vedal Achab Eliášovi: Či si ma našiel, môj ne­priateľu? A riekol: Našiel, pre­tože si sa predal robiť to, čo je zlé v očiach Hos­podinových. 21 Hľa, uvediem na teba zlé a od­pracem po tebe a vy­plienim Achabovi močiaceho na stenu, a to za­vretého i opus­teného, v Iz­raelovi. 22 A dám, aby bol tvoj dom ako dom Jeroboáma, syna Nebátov­ho a jako dom Bášu, syna Achiášov­ho, pre popudzovanie, ktorým si ma popudzoval, a spôsobil si to, aby hrešil Iz­rael. 23 Aj o Jezábeli hovoril Hos­podin a riekol: Psi budú žrať Jezábeľ medzi múrami Jiz­reela. 24 Toho, kto zo­mrie Achabovi v mes­te, budú žrať psi, a toho, kto zo­mrie na poli, budú žrať nebes­kí vtáci. 25 Len že nebolo takého jako Achab, ktorý sa predal robiť to, čo je zlé v očiach Hos­podinových, ktorého zvádzala Jezábeľ, jeho žena. 26 A páchal veľkú ohav­nosť chodiac za ukydanými bohy cel­kom tak, ako robili Amoreji, ktorých vy­hnal Hos­podin zp­red tvári synov Iz­raelových. Pokánie Achabovo.27 A stalo sa, keď počul Achab tie slová, že roz­tr­hol svoje rúcho a vzal smútočnú vrecovinu na svoje telo a pos­til sa, líhal na vrecovine a chodil krot­ký. 28 Vtedy sa stalo slovo Hos­podinovo k Eliášovi Tišbän­skému po­vediac: 29 Či si videl, že sa ponížil Achab predo mnou? Pre­tože sa ponížil pred mojou tvárou, ne­uvediem toho zlého za jeho dní; za dní jeho syna uvediem to zlé na jeho dom.