Roháček › 1. Kráľov › 18

1. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22

Eliáš poslaný k Achabovi. Obadiáš.1 A stalo sa po mnohých dňoch, že sa stalo slovo Hos­podinovo k Eliášovi, v treťom roku, po­vediac: Idi, ukáž sa Achabovi, a dám dážď na zem. 2 Vtedy išiel Eliáš, aby sa ukázal Achabovi. A hlad bol veľký v Samárii. 3 A Achab za­volal Obadiáša, ktorý bol nad jeho domom. A Obadiáš sa veľmi bál Hos­podina. 4 A stalo sa, keď vraždila Jezábeľ prorokov Hos­podinových, že vzal Obadiáš sto prorokov a skryl ich po päťdesiatich mužoch v jas­kyni a za­opat­roval ich chlebom a vodou. 5 A Achab po­vedal Obadiášovi: Zaj­di v zemi ku všet­kým prameňom vôd a ku všet­kým po­tokom, ak by sme našli voľak­de trávu, aby sme za­chovali živé kone i mulice a ne­vyhubili všetok ten­to statok. 6 A tak si roz­delili zem, aby ňou prešli. Achab išiel jed­nou ces­tou sám, a Obadiáš druhou ces­tou tiež sám. 7 A stalo sa, keď bol Obadiáš na ces­te, že hľa, Eliáš sa s ním stretol. A keď ho po­znal, padol na svoju tvár a po­vedal: Či si to ty, môj pane, Eliášu? 8 A riekol mu: Som. Idi, po­vedz svoj­mu pánovi: Hľa, Eliáš prišiel! 9 Na to po­vedal Obadiáš: Čo som zhrešil, že vy­dávaš svoj­ho služob­níka do ruky Achabovej, aby ma za­bil? 10 Ako že žije Hospodin, tvoj Bôh, niet národa ani kráľov­stva, kam by nebol po­slal môj pán ťa hľadať. A keď po­vedali, že ťa niet, dal pri­sahať kráľov­stvu a národu, že ťa nenašli. 11 A teraz ty hovoríš, idi vraj, po­vedz svoj­mu pánovi: Hľa, Eliáš prišiel! 12 A stane sa, keď ja odídem od teba, že ťa od­nesie Duch Hos­podinov na voľak­toré miesto, o ktorom ja neviem, a keď prij­dem a oznámim Achabovi, že si prišiel, a keď ťa nenaj­de, za­bije ma. A tvoj služob­ník sa bojí Hos­podina od svojej mlados­ti.- 13 Či nebolo oznámené môj­mu pánovi, čo som urobil, keď vraždila Jezábeľ prorokov Hos­podinových, že som ukryl z prorokov Hos­podinových sto mužov po päťdesiatich mužoch v jas­kyni a za­opat­roval som ich chlebom a vodou? 14 A ty teraz hovoríš, idi vraj, po­vedz svoj­mu pánovi: Hľa, Eliáš prišiel! A za­bije ma. 15 Na to riekol Eliáš: Ako že žije Hos­podin Zá­stupov, pred ktorého tvárou stojím, že sa mu dnes ukážem. 16 A tak od­išiel Obadiáš vús­trety Achabovi a oznámil mu to. A Achab vy­šiel vús­trety Eliášovi. Eliáš sa stretne s Achabom.17 A stalo sa, keď uvidel Achab Eliáša, že mu po­vedal Achab: Či si to ty, ktorý trápiš Iz­raela? 18 Ale on riekol: Ne­trápim Iz­raela, ale ty a dom tvoj­ho otca tým, že ste opus­tili pri­kázania Hos­podinove, a že ideš za Bál­mi. 19 A tak teraz pošli, shromaždi ku mne celého Iz­raela na vrch Kar­mel i prorokov Bálových štyris­to päťdesiat i prorokov hája štyris­to, ktorí jedia zo stola Jezábelin­ho. 20 Vtedy po­slal Achab pos­lov ku všet­kým synom Iz­raelovým a shromaždi prorokov na vrch Kar­mel. Eliáš na Karmeli; ruší modlárstvo.21 Vtedy pri­stúpil Eliáš ku všet­kému ľudu a po­vedal: Do­kedy budete kul­hať na obe strany? Ak je Hospodin Bohom, na­sleduj­me ho, a jest­li je ním Bál, iďte za ním! A ľud mu ne­od­povedal ani slova. 22 Tu po­vedal Eliáš ľudu: Ja som len sám zo­stal prorok Hos­podinovi, a prorokov Bálových je štyris­to päťdesiat mužov. 23 Nech nám tedy dajú dvoch jun­cov, a jed­ného z juncov nech si vy­berú oni a nech ho roz­sekajú na kusy a položia na drevo, ale ohňa nech ne­pod­ložia, a ja pri­pravím druhého jun­ca a dám ho na drevo a ohňa ani ja ne­pod­ložím. 24 A budete vzývať meno svoj­ho boha, a ja budem vzývať meno Hos­podinovo, a bude, že Bôh, ktorý od­povie ohňom, ten nech je Bohom. A všetok ľud od­povedal a riekol: To je dobré slovo. 25 Vtedy riekol Eliáš prorokom Bálovým: Vy­ber­te si jed­ného z juncov a pri­prav­te najprv vy, lebo vás je viac a vzývaj­te meno svoj­ho boha, ale ohňa ne­pod­kladaj­te. 26 A vzali jun­ca, ktorého im dal, a pri­pravili a vzývali meno Bálovo od rána až do polud­nia a vraveli: Bálu, vy­slyš nás! Ale nebolo hlasu, ani nebolo, kto by od­povedal, a skákali okolo ol­tára, ktorý im spravili. 27 Po­tom stalo sa na polud­nie, že sa im po­smieval Eliáš a riekol: Volaj­te veľkým hlasom, lebo veď je boh! Možno, že roz­mýšľa alebo je nejako ináče zamestnaný alebo hádam je na ces­te alebo azda spí; nech sa zo­budí! 28 A tak volali veľkým hlasom a bodali sa, podľa svojej obyčaje, nožami a pikami, až sa kr­vou polievali. 29 A stalo sa, keď prešlo polud­nie, že prorokovali až do času, keď sa obetuje obet­ný dar večerný. Ale nebolo hlasu, ani nebolo ni­koho, kto by bol od­povedal, ani toho, kto by bol po­zoroval. 30 Po­tom riekol Eliáš všet­kému ľudu: Pri­stúp­te ku mne! A pri­stúpil k nemu všetok ľud. A opravil ol­tár Hos­podinov, ktorý bol zborený. 31 A Eliáš vzal dvanásť kameňov podľa počtu po­kolení synov Jakobových, ku ktorému sa bolo stalo slovo Hos­podinovo po­vediac: Iz­rael bude tvoje meno. 32 Z tých kameňov po­stavil ol­tár v mene Hos­podinovom. A spravil jarok okolo ol­tára jako pries­tor dvoch satov semena. 33 Po­tom uložil drevo, po­sekal jun­ca na kusy a po­kládol na drevo. 34 A riekol: Na­plňte štyri ved­rá vodou a vy­lej­te na zápal­nú obeť a na drevo. A zase riekol: Urob­te to po druhé. A urobili po druhé. A ešte riekol: Urob­te to po tretie. A urobili po tretie, 35 takže tiek­la voda okolo ol­tára. I jarok na­pl­nil vodou. 36 A stalo sa o čase, keď sa obetuje obet­ný dar večerný, že pri­stúpil prorok Eliáš a riekol: Hos­podine, Bože Ab­rahámov, Izákov a Iz­raelov, nech sa dnes po­zná, že si ty Bôh Iz­raelovi, a ja že som tvoj služob­ník a že všet­ko toto učinil som tvojím slovom. 37 Vy­slyš ma, Hos­podine, vy­slyš ma, aby po­znal ten­to ľud, že ty, Hos­podine, si Bôh, a že si to ty, k­torý si obrátil jeho srd­ce naz­pät. 38 Vtedy pad­nul oheň Hos­podinov a strávil zápal­nú obeť i drevo i kamene i prach, i vodu, ktorá bola v jar­ku, slízal. 39 Keď to uvidel všetok ľud, pad­li všet­ci na svoju tvár a po­vedali: Hos­podin je Bôh! Hos­podin je Bôh! 40 A Eliáš im riekol: Po­chytaj­te prorokov Bálových! Nech ne­uj­de ni­ktorý z nich! A po­chytali ich. A Eliáš ich od­viedol dolu k po­toku Kíšonu a tam ich po­bil. Dážď, vyprosený od Boha.41 Po­tom riekol Eliáš Achabovi: Iď hore, najedz sa a napi sa, lebo sa blíži hukot veľkého dažďa. 42 A tak od­išiel Achab hore, aby sa najedol a na­pil, a Eliáš od­išiel hore na temeno Kar­mela, zo­hnul sa k zemi a položil svoju tvár medzi svoje kolená. 43 A po­vedal svoj­mu sluhovi: Nože vy­j­di hore, podívaj sa smerom k moru! A išiel a podíval sa a po­vedal: Nieto ničoho. Na to mu riekol: Iď a navráť sa, sedemk­rát. 44 A stalo sa po sied­me, že po­vedal: Hľa, ob­láčik ako dlaň človeka vy­stupuje od mora. Vtedy mu riekol: Iď hore, po­vedz Achabovi: Za­priah­ni do voza a sídi dolu, aby ťa nezad­ržal dážď. 45 A stalo sa po malej chvíli, že sa nebesia začier­nily ob­lak­mi a vet­rom, z čoho bol veľký dážď. A Achab vy­sadol na voz a išiel do Jiz­reela. 46 A ruka Hos­podinova bola s Eliášom, ktorý pod­pášuc svoje bed­rá bežal pred Achabom až po­tiaľ, kde už vchádzaš do Jiz­reela.