Roháček › 2. Samuelova › 24

2. Samuelova

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Satan navedie Dávida spočítať ľud.1 A opät za­horel hnev Hos­podinov na Iz­raela. Lebo satan naviedol Dávida na nich po­vediac: Idi, spočítaj Iz­raela i Júdu! 2 Pre­to po­vedal kráľ Joábovi, veliteľovi voj­ska, ktorý bol u neho: Nože po­choď po všet­kých po­koleniach Iz­raelových od Dána až po Béršebu a spočítaj­te ľud, aby som vedel počet ľudu. 3 A Joáb po­vedal kráľovi: Ale nech pri­dá Hos­podin, tvoj Bôh, k ľudu sto ráz toľko, koľko len koľvek ho je, a oči môj­ho pána kráľa nech to vidia. Ale prečo má môj pán kráľ záľubu v tej­to veci? 4 Avšak slovo kráľovo bolo pev­né voči Joábovi i proti iným veliteľom voj­ska. A tak vy­šiel Joáb i velitelia voj­ska zpred kráľa, aby spočítali ľud, Iz­raela. 5 A pre­praviac sa cez Jor­dán položili sa táborom v Aro­ere po pravej strane mes­ta, ktoré leží prostred doliny potoka Gádov­ho a pri Jazere. 6 Po­tom prišli do Gileáda a do zeme Tach­tím-chodší, od­kiaľ prišli do Dán­jaana a na­okolo k Sidonu. 7 A prišli k pev­nos­ti Týru a do všet­kých miest Hevejov a Kananejov a od­tiaľ vyšli na juh do zeme Júdovej, do Bér-šeby. 8 A tak po­chodili celú zem a prišli po deviatich mesiacoch a po dvad­siatich dňoch do Jeruzalema. 9 A Joáb oddal počet sčítania ľudu kráľovi. A bolo Iz­raela osem­sto tisíc sil­ných mužov, súcich tasiť mečom, a mužov Júdových bolo päťsto tisíc mužov. Trest Boží na Dávida.10 Ale po­tom, keď už bol spočítal ľud, bilo srd­ce Dávidovo jeho, Dávida. A Dávid po­vedal Hos­podinovi: Zhrešil som veľmi, že som to urobil. A tak teraz, ó, Hos­podine, prosím, od­ním ne­právosť svoj­ho služob­níka, lebo som urobil veľmi bláz­nivo. 11 A keď vstal Dávid ráno, stalo sa slovo Hos­podinovo k prorokovi Gádovi, vidiacemu Dávidov­mu, po­vediac: 12 Iď a budeš hovoriť Dávidovi: Tak­to hovorí Hos­podin: Troje ukladám na teba. Vy­voľ si jed­no z nich, aby som ti ho učinil. 13 A tak prišiel Gád ku Dávidovi a oznámil mu a riekol mu: Či ti má prij­sť sedem rokov hladu vo tvojej zemi, alebo či chceš za tri mesiace utekať pred svojimi protiv­ník­mi, a on, p­rotiv­ník, aby ťa honil, a či aby bol za tri dni mor v tvojej zemi? Teraz si ro­zmys­li a vidz, čo mám od­povedať tomu, ktorý ma po­slal. 14 A Dávid po­vedal Gádovi: Úz­ko mi je veľmi. Nech upad­neme, prosím, do ruky Hos­podinovej, lebo jeho milo­sr­den­stvo je mnohé a veľké, ale nech ne­upad­nem do ruky človeka. 15 A tak dal Hos­podin mor na Iz­raela od rána až do uloženého času. A zo­mrelo z ľudu od Dána až po Bér-šebu sedem­desiat tisíc mužov. 16 A keď vy­strel an­jel svoju ruku na Jeruzalem, aby ho hubil, ľutoval Hos­podin toho zlého a riekol an­jelovi, ktorý hubil medzi ľudom: Do­sť je! Teraz už spusti svoju ruku. A an­jel Hos­podinov bol pri hum­ne Arav­nu Jebuzej­ského. 17 A Dávid po­vedal Hos­podinovi, keď uvidel an­jela, ktorý bil medzi ľudom, a riekol: Hľa, ja som zhrešil a ja som sa do­pus­til ne­právos­ti, ale tieto ov­ce, čo že tie urobily? ! Nech je, prosím, tvoja ruka proti mne a proti domu môj­ho ot­ca. Dávid postaví oltár na humne Aravnu. Rana zastavená.18 A Gád prišiel k Dávidovi toho dňa a riekol mu: Iď hore a postav Hos­podinovi ol­tár na hum­ne Arav­nu Jebuzej­ského. 19 A tak od­išiel Dávid hore podľa slova Gádov­ho, tak, ako pri­kázal Hos­podin. 20 A Arav­na hľadiac z domu videl kráľa a jeho služob­níkov, že idú k ne­mu, a pre­to vy­šiel Arav­na a po­klonil sa kráľovi svojou tvárou k zemi. 21 Arav­na po­vedal: Prečo prišiel môj pán kráľ k svoj­mu služob­níkovi? A Dávid riekol: Kúpiť od teba hum­no a postaviť na ňom Hospodinovi ol­tár, aby bola za­stavená rana a sňatá s ľudu. 22 A Arav­na po­vedal Dávidovi: Nech vez­me a nech obetuje môj pán kráľ to, čo sa mu vidí za dob­ré. Vidz, tu voly na zápal­nú obeť a mlatid­lá a správa p­re voly na drevo. 23 To všet­ko dával kráľ Arav­na kráľovi. A Arav­na po­vedal kráľovi: Hos­podin, tvoj Bôh, nech si ťa obľúbi! 24 Ale kráľ riekol Arav­novi: Nie, ale iba kúpim od teba a za­platím a nebudem obetovať Hos­podinovi, svoj­mu Bohu, zápal­ných obetí, daných darom. A tak kúpil Dávid hum­no i voly za päťdesiat šek­lov strieb­ra. 25 A Dávid tam po­stavil Hos­podinovi ol­tár a obetoval zápal­né obeti i po­koj­né obeti. A Hos­podin sa dal uprosiť zemi, a za­stavená bola rana a sňatá s Iz­raela.