Roháček › 1. Kráľov › 17

1. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22

Eliáš ohlasuje sucho. Pri potoku Karite.1 Vtedy po­vedal Eliáš Tišbän­ský, k­torý bol z cudzích obyvateľov Gileáda, Achabovi: Jako že žije Hos­podin, Bôh Iz­raelov, pred ktorého tvárou stojím, tak is­té je, že nebude po tieto roky rosy ani dažďa, len na moje slovo. 2 A stalo sa slovo Hos­podinovo k nemu po­vediac: 3 Odídi od­tiaľto a ob­ráť sa na východ a skry sa pri po­toku Karite, ktorý je naproti Jor­dánu. 4 A bude tak, že z po­toka budeš piť, a kr­kav­com som pri­kázal, aby ťa tam za­opat­rovali po­travou. 5 A tak od­išiel a učinil podľa slova Hos­podinov­ho. A odíduc usadil sa pri po­toku Karite, ktorý je naproti Jor­dánu. 6 A kr­kav­ci mu donášali chlieb a mäso ráno a chlieb a mäso večer, a z po­toka pil. 7 A stalo sa po nejakom čase, že vy­schnul po­tok, pre­tože nebolo dažďa v zemi. U vdovy v Sarepte.8 Vtedy sa stalo slovo Hos­podinovo k nemu po­vediac: 9 Vstaň, idi do Sarep­ty, ktorá pat­rí Sidonu, a budeš bývať tam. Hľa, pri­kázal som tam žene vdove, aby ťa za­opat­rovala po­travou. 10 A tak vstal Eliáš a išiel do Sarep­ty. A keď prišiel k bráne mes­ta, hľa, bola tam nejaká žena vdova, ktorá sbierala drevo, a za­volajúc na ňu riekol: Dones mi, prosím, v nádobe trochu vody, aby som sa na­pil. 11 A keď išla doniesť, za­volal na ňu a riekol: Dones mi, prosím, aj kúsok chleba vo svojej ruke. 12 Na to riek­la žena: Jako že žije Hos­podin, tvoj Bôh, ne­mám ani pod­popol­níka, iba čo mám v galete za hr­sť múky a trochu oleja v nádobe. A hľa, beriem dva kús­ky dreva, aby som, keď prij­dem, pri­pravila to sebe a svoj­mu synovi, aby sme to zjed­li a potom zomreli. 13 A Eliáš jej riekol: Neboj sa, idi, učiň, ako si riek­la, len najprv sprav mne z toho nejaký malý pod­popol­ník a dones mi sem von a sebe a svoj­mu synovi spravíš po­tom. 14 Lebo tak­to hovorí Hos­podin, Bôh Iz­raelov, že galeta múky sa ne­vyt­roví, ani nebude chýbať v nádobe oleja až do toho dňa, v ktorý dá Hos­podin dážď na zem. 15 A išla a učinila podľa slova Eliášov­ho. A tak jed­la ona i on i jej dom za m­noho dní. 16 Galeta múky sa ne­minula, ani nechýbalo z nádoby oleja, podľa slova Hos­podinov­ho, ktoré hovoril skr­ze Eliáša. Eliáš vzkriesi syna vdovy.17 A stalo sa po tých­to udalos­tiach, že onemoc­nel syn ženy, panej domu. A jeho ne­moc bola veľmi ťažká, takže nezos­talo v ňom ani dychu. 18 A riek­la Eliášovi: Čo ja mám s tebou, mužu Boží? Prišiel si ku mne na­to, aby si mi pri­pomenul moju ne­právosť a aby si usmr­til môj­ho syna? 19 Ale on jej po­vedal: Daj mi svoj­ho syna. A vez­múc ho z jej lona vy­niesol ho do hor­ného príbyt­ku, v ktorom on býval, a položil ho na svoju po­steľ. 20 A volal k Hos­podinovi a riekol: Hos­podine, môj Bože, či aj na vdovu, u ktorej po­hos­tínim, doložíš také zlo usmr­tiac jej syna? 21 A vy­strel sa na dieťa tri razy a volal k Hos­podinovi a riekol: Hos­podine, môj Bože, prosím, nech sa na­vráti duša tohoto dieťaťa do jeho vnútor­nos­ti! 22 A Hos­podin vy­slyšal hlas Eliášov, a duša dieťaťa sa na­vrátila do jeho vnútor­nos­tí, a ožilo. 23 A Eliáš vez­múc dieťa sniesol ho s hor­ného príbyt­ku dolu do domu a dal ho jeho mat­ke. A Eliáš riekol: Po­zri, tvoj syn žije. 24 Na to po­vedala žena Eliášovi: Toto už teraz viem, že si ty muž Boží, a že slovo Hos­podinovo je v tvojich ús­tach prav­dou.