Roháček › 1. Kráľov › 2

1. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22

Dávid hovorí Šalamúnovi o bázni Božej, o Joábovi, o Barzillajovi, o Šimeim; jeho smrť.1 A keď sa pri­blížily dni Dávidove, aby zo­mrel, pri­kázal Šalamúnovi, svoj­mu synovi, a riekol: 2 Ja od­chádzam ces­tou celej zeme, pre­to buď sil­ný a buď mužom! 3 A os­tríhaj príkazy Hos­podina, svoj­ho Boha, chodiac po jeho ces­tách a ostríhajúc jeho ustanovenia, jeho pri­kázania, jeho súdy a jeho svedoc­tvá, jako je na­písané v zákone Mojžišovom, aby si roz­um­ne konal všet­ko, čo budeš činiť a rozum­ne si počínal všade, kam­koľvek sa ob­rátiš, 4 aby Hos­podin po­stavil svoje slovo, ktoré hovoril o mne po­vediac: Ak budú os­tríhať tvoji synovia svoju ces­tu tak, aby chodili predo mnou v prav­de celým svojím srd­com a celou svojou dušou, tak povedal: Nebude ti vy­plienený muž s trónu Iz­raelov­ho. 5 A vieš aj ty, čo mi urobil Joáb, syn Ceruje, čo urobil dvom veliteľom voj­sk Iz­raelových, Ab­nerovi, synovi Nérov­mu, a Amazovi, synovi Jeterov­mu, že ich za­vraždil a vy­lial voj­novú krv v po­koji a dal voj­novú krv na svoj opasok, ktorý je na jeho bed­rách, i na svoju obuv, ktorá je na jeho nohách. 6 A učiníš podľa svojej múd­ros­ti a nedáš jeho šedinám sos­túpiť v po­koji do hrobu. 7 A synom Bar­zil­laja Gileád­skeho učiníš milosť, a budú medzi jediacimi z tvojho stola, lebo tak prišli ku mne, keď som utekal pred Ab­salomom, tvojím bratom. 8 A hľa, je u teba aj Šimei, syn Géru, syn Jeminiho, z Bachuríma, ktorý mi ukrut­ne zlorečil toho dňa, keď som išiel do Mach­nai­ma, a ktorý mi po­tom prišiel vús­trety dolu k Jor­dánu, a ktorému som v­tedy prisahal na Hos­podina po­vediac: Nezabijem ťa mečom. 9 A tak teraz nedaj, aby bol bez viny; lebo si múd­ry muž a budeš vedieť, čo mu máš učiniť a spôsobíš to, aby jeho šediny sos­túpily v krvi do hrobu. 10 Po­tom us­nul Dávid a ležal so svojimi ot­cami a bol po­chovaný v mes­te Dávidovom. 11 A dní, ktoré kraľoval Dávid nad Iz­raelom, bolo štyridsať rokov; v Heb­rone kraľoval sedem rokov a v Jeruzaleme kraľoval trid­saťt­ri rokov. Adoniáš úkladí Šalamúnovi; jeho smrť.12 A tak sedel Šalamún na tróne Dávida, svoj­ho ot­ca, a jeho kráľov­stvo sa upev­nilo a stálo veľmi pev­ne. 13 Po­tom prišiel Adoniáš, syn Chag­gity, k Bat-šebe, mat­ke Šalamúnovej, ktorá po­vedala: Či je tvoj príchod pokojný? ! A po­vedal: Pokojný. 14 Po­tom po­vedal: Mám k tebe slovo. A ona riekla: Hovor! 15 A po­vedal: Ty vieš, že moje bolo kráľov­stvo, a že na mňa boli ob­rátili, celý Iz­rael, svoju tvár, aby som kraľoval; ale potom sa zvrt­lo kráľov­stvo a dostalo sa môj­mu bratovi, lebo od Hos­podina sa mu dostalo. 16 A tak teraz len jednu vec žiadam od teba, ne­od­by ma! Na to mu riek­la: Hovor! 17 A po­vedal: Po­vedz, prosím, kráľovi Šalamúnovi, lebo teba ne­od­byje, aby mi dal Abizagu Sunamit­skú za ženu. 18 A Bat-šeba riek­la: Dob­re, ja budem hovoriť o tebe s kráľom. 19 Tak vošla Bat-šeba ku kráľovi Šalamúnovi, aby mu hovorila o Adoniášovi. A kráľ jej po­vs­tal vús­trety a keď sa jej po­klonil, po­sadil sa na svojej stolici a dal po­staviť stolicu i matke kráľovej, ktorá si sad­la po jeho pravici. 20 A riek­la: Jed­nu malú vec žiadam od teba, ne­od­by ma! A kráľ jej po­vedal: Žiadaj, moja mat­ko, lebo ťa ne­od­byjem. 21 A riek­la: Nech sa dá Abizaga Sunamit­ská Adoniášovi, tvoj­mu bratovi, za ženu! 22 Na to od­povedal kráľ Šalamún a riekol svojej mat­ke: A prečože ty žiadaš Abizagu Sunamit­skú pre Adoniáša? Ale žiadaj pre neho kráľov­stvo, lebo on je môj brat, starší odo mňa! Áno pre neho a pre Ebiatára, kňaza, a pre Joába, syna Ceruje! 23 A kráľ Šalamún pri­sahal na Hos­podina a riekol: Tak nech mi učiní Bôh a tak nech pri­dá, že proti svojej duši hovoril Adoniáš toto slovo. 24 A tak teraz ako že žije Hos­podin, ktorý ma upev­nil a dal, aby som sedel na tróne Dávida, svoj­ho ot­ca, a ktorý mi učinil dom, tak ako hovoril, že dnes zo­mrie Adoniáš! 25 Vtedy po­slal kráľ Šalamún po Benai­ášovi, synovi Jehojadovom, vykonať rozsudok, a uderil na neho, a zo­mrel. 26 A Ebiatárovi, kňazovi, po­vedal kráľ: Iď do Anatota na svoje pole, lebo si mužom smr­ti, ale ťa nezabijem tohoto dňa, lebo si nosil truh­lu Panov­níka Hos­podina pred Dávidom, mojím ot­com, a pre­to, že si znášal všet­ky út­rapy, ktoré znášal môj otec. 27 A tak za­hnal Šalamún Ebiatára, aby nebol kňazom Hos­podinovi, aby na­pl­nil slovo Hos­podinovo, ktoré hovoril o dome Éliho v Síle. Smrť Joábova.28 A prišla zvesť o tom až k Joábovi. Lebo Joáb bol po­stúpil po Adoniášovi, hoci po Ab­salomovi nebol po­stúpil. Vtedy utiekol Joáb do stánu Hos­podinov­ho a chytil sa rohov ol­tára. 29 A bolo oznámené kráľovi Šalamúnovi, že Joáb utiekol do stánu Hos­podinov­ho a že hľa, s­tojí vedľa ol­tára. A Šalamún po­slal Benai­áša, syna Jehojadov­ho, a riekol: Idi, obor sa na neho! 30 A keď prišiel Benai­áš do stánu Hos­podinov­ho, riekol mu: Tak­to hovorí kráľ: Vy­j­di! A on povedal: Nie, ale tu zo­mriem. A Benai­áš doniesol kráľovi od­poveď a riekol: Tak­to hovorí Joáb a tak­to mi od­povedal. 31 A kráľ mu po­vedal: Učiň tak, ako hovoril, obor sa na neho a po­chovaj ho, a od­praceš krv, vyliatu bez príčiny, ktorú vy­lial Joáb, so mňa a s domu môj­ho ot­ca. 32 A Hos­podin na­vráti jeho krv na jeho hlavu, pre­tože sa oboril na dvoch mužov, spraved­livejších a lepších, ako je sám, a za­vraždil ich mečom, ale môj otec Dávid ne­vedel o tom, Ab­nera, syna Nérov­ho, veliteľa voj­ska Iz­raelov­ho, a Amazu, syna Jeterov­ho, veliteľa voj­ska Júdov­ho. 33 A ich krv sa na­vráti na hlavu Joábovu a na hlavu jeho semena až na veky. Ale Dávid a jeho semeno, jeho dom a jeho trón nech majú pokoj až na veky od Hos­podina. 34 Vtedy od­išiel Benai­áš, syn Jehojadov, hore a oboriac sa na neho za­bil ho, a bol po­chovaný vo svojom dome na púšti. 35 A kráľ dal Benai­áša, syna Jehojadov­ho, mies­to neho, aby bol nad voj­skom, a Cádoka, kňaza, dal kráľ mies­to Ebiatára. Šimei zruší prísahu a zomrie.36 Po­tom po­slal kráľ a po­volal Šimeiho a riekol mu: Vy­stav si dom v Jeruzaleme, a budeš bývať tam a ne­vyj­deš od­tiaľ ani sem ani ta. 37 A bude, že toho dňa, ktorého vy­j­deš a prej­deš cez po­tok Kid­ron, vedz is­tot­ne, že zo­mrieš, tvoja krv bude na tvoju hlavu. 38 A Šimei po­vedal kráľovi: To je dob­ré slovo. Jako hovoril môj pán kráľ, tak učiní tvoj služob­ník. A tak býval Šimei v Jeruzaleme mnoho dní. 39 Ale stalo sa po troch rokoch, že utiek­li Šimeimu dvaja sluhovia k Achišovi, synovi Maachu, kráľovi Gátu. A oznámili Šimeimu: Hľa, tvoji sluhovia sú v Gáte. 40 A Šimei vstal, osed­lal svoj­ho osla a od­išiel do Gátu k Achišovi hľadať svojich sluhov. A tedy od­išiel Šimei a do­viedol svojich sluhov z Gátu. 41 A Šalamúnovi bolo oznámené, že Šimei od­išiel z Jeruzalema do Gátu a že sa na­vrátil. 42 Vtedy po­slal kráľ, po­volal Šimeiho a riekol mu: Či som ťa nezaviazal prísahou na Hos­podina a neosvedčil som proti tebe po­vediac, že toho dňa, ktorého vy­j­deš a poj­deš nie­kam sem alebo ta, vedz is­tot­ne, že zo­mrieš? A po­vedal si mi: To je dob­ré slovo, k­toré som počul. 43 Nuž prečože si ne­os­tríhal prísahy Hos­podinovej a pri­kázania, ktoré som ti pri­kázal? 44 A tak­tiež povedal kráľ Šimeimu: Ty vieš všet­ko to zlé, o ktorom vie tvoje srd­ce, ktoré si učinil Dávidovi, môj­mu ot­covi, a tak teraz navráti Hos­podin tvoje zlo na tvoju hlavu. 45 Ale kráľ Šalamún bude požehnaný, i trón Dávidov bude stáť pev­ne pred Hos­podinom až na veky. 46 A kráľ roz­kázal Benai­ášovi, synovi Jehojadov­mu, ktorý vy­šiel a oboril sa na neho, a zo­mrel. A kráľov­stvo stálo pev­ne v ruke Šalamúnovej.