Roháček › 1. Kráľov › 11

1. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22

Ženy Šalamúnove a jeho modlárstvo.1 Ale kráľ Šalamún miloval cudzie ženy mnohé i dcéru fara­onovu, Moáb­ky, Am­mon­ky, Edomän­ky, Sidončan­ky, Hetej­ky, 2 ženy to z národov, o ktorých zapovedal Hos­podin synom Iz­raelovým: Ne­voj­dete k nim, a oni ne­voj­dú k vám, lebo by is­tot­ne na­klonili vaše srd­ce, aby ste išli za ich boh­mi, a k tým priľnul Šalamún lás­kou. 3 A mal žien kňažní sedem­sto a ženín tri­sto, a jeho ženy na­klonily jeho srd­ce. 4 A stalo sa v čase staroby Šalamúnovej, že jeho ženy na­klonily jeho srd­ce, aby išiel za inými boh­mi, takže jeho srd­ce nebolo celé pri Hos­podinovi, jeho Bohu, jako bolo srd­ce Dávida, jeho ot­ca. 5 Ale Šalamún išiel za As­tar­tou, bohyňou Sidon­cov, a za Molochom, ohav­nosťou Am­mon­cov. 6 A tak robil Šalamún to, čo je zlé v očiach Hos­podinových, a ne­na­sledoval cele Hos­podina jako Dávid, jeho otec. 7 Vtedy vy­stavil Šalamún výšinu Chámošovi, ohav­nos­ti Moábov, na vr­chu, ktorý je na­proti Jeruzalemu, a Molochovi, ohav­nos­ti synov Am­monových. 8 A tak urobil všet­kým svojim ženám cudzozem­kám, ktoré kadily a obetovali svojim bohom. Súd Boží nad Šalamúnom.9 Pre­to sa roz­hneval Hos­podin na Šalamúna, že sa od­klonilo jeho srd­ce od Hos­podina, Boha Iz­raelov­ho, ktorý sa mu bol ukázal dva razy. 10 A pri­kázal mu o tej veci, aby ne­odišiel za inými boh­mi. Ale ne­os­tríhal toho, čo mu pri­kázal Hos­podin. 11 Pre­to riekol Hos­podin Šalamúnovi: Pre­to, že sa toto stalo u teba, a ne­os­tríhal si mojej sm­luvy a mojich ustanovení, ktoré som ti pri­kázal, tedy vedz, že istotne od­trh­nem od teba kráľov­stvo a dám ho tvoj­mu služob­níkovi. 12 Avšak za tvojich dní ne­učiním toho pre Dávida tvoj­ho ot­ca; z ruky tvoj­ho syna ho od­trh­nem. 13 Len priam celého kráľov­stva ne­od­trh­nem; jed­no po­kolenie dám tvoj­mu synovi pre Dávida, svoj­ho služob­níka, a pre Jeruzalem, ktorý som si vy­volil. Hospodin vzbudí Šalamúnovi protivníkov. Hadad Edomský.14 A Hos­podin vzbudil Šalamúnovi satana, protivníka, Hadada Edom­ského, zo semena kráľov­ského, ktorý bol kedysi v Edom­sku. 15 Bolo sa totiž stalo, keď bol Dávid zamest­naný voj­nou s Edomom, keď bol Joáb, veliteľ voj­ska, od­išiel hore po­chovať po­bitých a po­bil všet­ko mužs­kého po­hlavia v Edom­sku, 16 lebo tam bol šesť mesiacov Joáb i celý Iz­rael, do­kiaľ ne­vyhubil všet­kých mužs­kého po­hlavia v Edom­sku, 17 že utiekol Hadad, on i niek­torí mužovia edom­skí zo služob­níkov jeho otca s ním, aby od­išli do Egyp­ta. A Hadad bol vtedy malý chlapec. 18 Tedy vstali z Madian­ska a prišli do Fárana a poj­múc so sebou niekoľko mužov z Fárana prišli do Egyp­ta k fara­onovi, egypt­skému kráľovi, ktorý mu dal dom a za­opat­ril ho stravou a dal mu i zem. 19 A Hadad našiel veľkú milosť v očiach fara­onových, a dal mu za ženu ses­tru svojej ženy, ses­tru kráľov­nej Tach­penesi. 20 A ses­tra Tach­penesi mu porodila Genub­bata, jeho syna, a Tach­penes ho od­chovala v dome fara­onovom. A tak bol Genub­bat v dome fara­onovom medzi syn­mi fara­onovými. 21 A keď počul Hadad v Egyp­te, že Dávid leží so svojimi ot­cami, a že zo­mrel Joáb, veliteľ voj­ska, po­vedal Hadad fara­onovi: Pre­pus­ti ma, aby som išiel do svojej zeme. 22 A fara­on mu riekol: Čoho sa ti nedos­táva u mňa, že hľa, chceš ísť do svojej zeme? A on riekol: Ničoho, avšak ma len pre­pus­ti! Rezón.23 A Bôh mu vzbudil aj iného protivníka, Rezóna, syna El­jadov­ho, ktorý bol utiekol od Hadadezera, kráľa Cóby, svoj­ho pána. 24 Ten shromaždil k sebe mužov a stal sa vod­com čaty, keď ich za­bíjal Dávid. A odíduc do Damašku bývali v ňom a kraľovali v Damašku. 25 A bol protiv­níkom Iz­raelovi po všet­ky dni Šalamúnove, a to pri všet­kom tom zlom, ktoré popáchal Hadad, a mal Iz­raela v ošk­livos­ti a kraľoval nad Sýri­ou. Jeroboám a Achiášovo proroctvo.26 A Jeroboám, syn Nebátov, Ef­raťan z Cerédy, - jeho mat­ke bolo meno Cerua; a bola to žena vdova - služob­ník Šalamúnov, po­z­dvihol ruku na kráľa. 27 A to bola príčina, pre ktorú po­z­dvihol ruku na kráľa. Šalamún staväl Mil­lo; za­vrel medzeru mes­ta Dávida, svoj­ho ot­ca. 28 A ten is­tý muž Jeroboám bol človek udat­ný a mocný. Pre­to, keď videl Šalamún mláden­ca, že robí prácu, jako treba, ustanovil ho nad všet­kou ťažkou robotou domu Jozefov­ho. 29 A stalo sa v tom čase, keď vy­šiel Jeroboám z Jeruzalema, že ho našiel Achiáš Silon­ský, prorok, na ces­te, ktorý bol za­halený do nového rúcha, a boli len sami dvaja na poli. 30 A Achiáš po­chytil nové rúcho, ktoré mal na sebe, a roz­tr­hal ho na dvanásť kusov 31 a riekol Jeroboámovi: Vez­mi si desať kusov, lebo tak­to hovorí Hos­podin, Bôh Iz­raelov: Hľa, roz­trh­nem kráľov­stvo a vy­trh­nem ho z ruky Šalamúnovej a dám tebe desať po­kolení. 32 A toto jed­no po­kolenie bude jemu pre môj­ho služob­níka Dávida a pre Jeruzalem, mes­to, ktoré som si vy­volil zo všet­kých po­kolení Iz­raelových. 33 Pre­tože ma opus­tili a klaňali sa As­tar­te, bohyni Sidon­cov, a Chámošovi, boku Moábov, a Molochovi, bohu synov Am­monových, a nechodili po mojich ces­tách, aby boli činili to, čo je spraved­livé v mojich očiach, a zachovávali moje ustanovenia a činili moje súdy, jako Dávid, jeho otec. 34 No, ne­vez­mem celého kráľov­stva z jeho ruky, lebo ho po­stavím za knieža po všet­ky dni jeho života pre Dávida, svoj­ho služob­níka, ktorého som si vy­volil, ktorý os­tríhal moje pri­kázania a moje ustanovenia. 35 Ale vez­me kráľov­stvo z ruku jeho syna a dám ho tebe, desať po­kolení. 36 Jeho synovi dám jed­no po­kolenie, aby bola zachovaná svieca Dávidovi, môj­mu služob­níkovi, po všet­ky dni predo mnou v Jeruzaleme, v mes­te, ktoré som si vy­volil na­to, aby som ta položil svoje meno. 37 A vez­mem teba, a budeš kraľovať nad všet­kým, čo si bude žiadať tvoja duša, a budeš kráľom nad Iz­raelom. 38 A stane sa, ak budeš po­slúchať všet­ko, čo ti pri­kážem, a budeš chodiť po mojich ces­tách a budeš činiť to, čo je spraved­livé v mojich očiach, os­tríhajúc moje ustanovenia a moje pri­kázania, ako činil Dávid, môj služob­ník, že budem s tebou a vy­budujem ti stály dom, ako som vy­budoval Dávidovi, a dám ti Iz­raela 39 a po­trápim semeno Dávidovo pre tú vec, avšak nebudem ho trápiť po všet­ky dni. 40 A Šalamún hľadal za­biť Jeroboáma. Pre­to vstal Jeroboám a utiekol do Egyp­ta k Šišakovi, egypt­skému kráľovi, a bol v Egyp­te až do smr­ti Šalamúnovej. Ostatné deje Šalamúnove a jeho smrť.41 A os­tat­né deje Šalamúnove a všet­ko, čo robil, a jeho múd­rosť, či nie sú na­písané v knihe dejov Šalamúnových? 42 A dní, ktoré kraľoval Šalamún v Jeruzaleme nad celým Iz­raelom, bolo štyrid­sať rokov. 43 A tak ľahol Šalamún a ležal so svojimi ot­cami a po­chovaný bol v mes­te Dávida, svoj­ho ot­ca. A kraľoval Rechabeám, jeho syn, mies­to neho.