Ekumenický › Jeremiáš › 13

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Podobenstvo o opasku1 Tak­to mi po­vedal Hos­podin: Choď, kúp si ľanový opasok a polož si ho na bed­rá, ale nedaj ho do vody. 2 Kúpil som si teda opasok podľa Hos­podinov­ho slova a položil som si ho na bed­rá. 3 Po­tom mi za­znelo slovo Hos­podina po druhý raz tak­to: 4 Vez­mi si opasok, ktorý si si kúpil a máš ho na bed­rách, vstaň, choď k Eufratu a tam ho ukry v skalnej trh­line. 5 Šiel som, ukryl som ho pri Euf­rate, ako mi pri­kázal Hos­podin. 6 Po uplynutí mnohých dní mi Hos­podin po­vedal: Vstaň, choď k Eufratu a vez­mi od­tiaľ opasok, ktorý som ti ta pri­kázal ukryť. 7 Šiel som teda k Eufratu, vy­hrabal som opasok a vzal z miesta, kde som ho ukryl. Opasok už bol skazený, nebol na nič. 8 Vtedy pre­hovoril ku mne Hos­podin: 9 Tak­to hovorí Hos­podin: Rov­nako po­kazím pýchu Júdu a veľkú pýchu Jeruzalema. 10 Ten­to zlý národ, ktorý sa zdráha počúvať moje slová a so za­tvrd­nutým srd­com chodí za cudzími boh­mi, aby im slúžil a klaňal sa im, do­pad­ne ako ten­to opasok, ktorý nie je na nič. 11 Veď ako sa vinie opasok na drieku muža, tak som pri­vinul celý dom Iz­raela a celý dom Júdu — znie výrok Hos­podina —, aby bol mojím ľudom, slávou môj­ho mena, mojím cieľom, mojou oz­dobou, ale ne­pos­lúch­li. Podobenstvo o krčahoch12 Po­vedz im tieto slová: Tak­to hovorí Hos­podin, Boh Iz­raela: Každý džbán sa na­pl­ní vínom. Nato ti po­vedia: Či ne­vieme, že každý džbán sa na­pl­ní vínom? 13 Po­vedz im: Tak­to hovorí Hos­podin: Hľa, ja uvediem do opitos­ti všet­kých obyvateľov tej­to krajiny, kráľov, ktorí sedia na Dávidovom tróne, kňazov a prorokov i všet­kých obyvateľov Jeruzalema. 14 Rozt­lčiem ich, muža o muža, ot­cov i synov spolu — znie výrok Hos­podina. Bez ohľadu, bez zhovievavos­ti, bez ľútos­ti ich zničím. Proti pýche15 Počúvaj­te, zbys­trite sluch, ne­vys­tatuj­te sa, pre­tože tak­to hovorí Hos­podin: 16 Vzdaj­te Hos­podinovi, svoj­mu Bohu, chválu, kým sa nezot­mie a kým vám nohy nenarazia na vr­chy v súmraku. Po­tom môžete čakať na svet­lo, ob­ráti sa však na tmu a urobí z neho tem­notu. 17 Ak toto ne­pos­lúch­nete, v skrytosti bude plakať moja duša a pre vašu pýchu bude usedavo nariekať, moje oči budú roniť sl­zy, lebo Hos­podinovo stádo je v zajatí. Zajatie Judska18 Po­vedz kráľovi a kráľov­nej: Po­saďte sa nižšie, pre­tože vám z hlavy spad­ne vaša nád­her­ná koruna. 19 Mes­tá juhu sú uzav­reté, ni­kto ich ne­ot­vorí. Od­vlečú celé Jud­sko, od­vlečú ú­pl­ne. Zajatie — trest za hriech20 Po­z­dvih­nite zrak a hľaďte na tých, čo pri­chádzajú zo severu! Kdeže je stádo, ktoré ti bolo zverené, tvoje nád­her­né ov­ce? 21 Čo po­vieš, keď sa ti stane, že nad tebou ustanovia za po­hlavárov tých, ktorých si sama učila? Či ťa nezach­vátia boles­ti rodičky? 22 Ak si po­vieš: Prečo ma toto pos­tih­lo? Pre tvoj veľký hriech zdvih­li ti podol­ky, spôsobili ti násilie. 23 Či môže Kúšijec zmeniť far­bu svojej kože a le­opard svoje škvr­ny? Ako do­kážete konať dob­ro vy, navyk­nutí na zlobu? 24 Rozoženiem ich ako plevy, ktoré poletujú vo vet­re z púšte. 25 Toto je tvoj lós, tvoj podiel, ktorý som ti vy­meral — znie výrok Hos­podina — lebo si na mňa za­bud­la a spoliehala si sa na klam­stvo. 26 Ja ti však tvoj podolok vy­hr­niem na tvár, aby bolo vidieť tvoju han­bu, 27 tvoje cudzoložs­tvá, tvoje er­džania, tvoje haneb­né smils­tvá! Na kop­coch, na poli videl som tvoje ohav­nos­ti. Beda ti, Jeruzalem, že sa nech­ceš očis­tiť! Ako dlho to ešte po­tr­vá?