Ekumenický › Jeremiáš › 52

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Údel Cidkiju, Jeruzalema a kráľovstva1 Cid­kija mal dvad­saťjeden rokov, keď začal kraľovať a jedenásť rokov bol kráľom v Jeruzaleme. Jeho mat­ka bola Chamútal, dcéra Jir­meju z Libny. 2 Robil, čo sa ne­páčilo Hos­podinovi, cel­kom tak, ako robil aj Jójakim. 3 Pre Hos­podinov hnev došlo v Jeruzaleme a v Judsku k tomu, že ich za­vr­hol spred svojej tváre. Cid­kija sa vzbúril proti babylon­skému kráľovi. 4 V deviatom roku jeho kraľovania, v desiatom mesiaci, desiateho dňa toho mesiaca, pri­tiahol babylon­ský kráľ Nebúkad­necar a celé jeho voj­sko proti Jeruzalemu, utáboril sa proti ne­mu, vy­budovali okolo neho násyp na ob­liehanie. 5 Mes­to bolo ob­liehané až do jedenás­teho roku kráľa Cid­kiju. 6 Na deviaty deň štvr­tého mesiaca, keď sa v meste roz­mohol hlad a nebolo chleba pre ľud v krajine, 7 vznikol prielom do mes­ta a všet­ci bojov­níci ušli. V noci vy­šli z mesta po ces­te, ktorá medzi dvoma múr­mi vied­la k bráne, ktorá bola pri kráľov­skej záh­rade, a utekali k Arábe, hoci Chal­deji ob­liehali mes­to zo všet­kých strán. 8 Voj­sko Chal­dejov však prena­sledovalo kráľa Cid­kiju. Do­honili ho na jerišs­kých stepiach. Všet­ci jeho bojov­níci od neho utiek­li. 9 Kráľa zajali a od­vied­li ho k babylonskému kráľovi do Rib­ly v krajine Chamát a ten nad ním vy­niesol roz­sudok. 10 Babylon­ský kráľ dal za­biť Cid­kijových synov pred jeho očami a v Rible dal po­zabíjať aj všet­ky jud­ské kniežatá. 11 Cid­kijovi oslepil oči, spútal ho okovami. Po­tom ho babylon­ský kráľ od­viedol do Babylonu, kde ho vr­hol do žalára, a tam bol až do dňa svojej smr­ti. 12 V piatom mesiaci, na šies­ty deň mesiaca, v jedenástom roku babylon­ského kráľa Nebúkad­necara prišiel veliteľ teles­nej stráže Nebúzaradan, ktorý stával v osobnej službe babylon­ského kráľa v Jeruzaleme, 13 pod­pálil Hos­podinov chrám, vy­pálil kráľov­ský palác, všet­ky jeruzalem­ské domy a všet­ky veľké budovy. 14 Celé chal­dej­ské voj­sko, ktoré bolo s veliteľom osob­nej stráže, zrúcalo všet­ky hrad­by okolo Jeruzalema. 15 Veliteľ teles­nej stráže Nebúzaradan od­viedol do zajatia chudob­ných z ľudu, aj zvyšok ľudí, ktorí zo­stali v meste, i zbehov, ktorí pre­beh­li k babylonskému kráľovi. 16 Z chudobných ľudí krajiny však veliteľ teles­nej stráže Nebúzaradan ponechal nie­ktorých ako vinoh­rad­níkov a roľníkov. 17 Bron­zové stĺpy, ktoré pat­rili k Hospodinovmu chrámu, vozíky a bron­zové more, ktoré bolo v Hospodinovom chráme, Chal­deji polámali a všetok bronz od­viez­li do Babylonu. 18 Vzali aj hr­n­ce, lopaty, nože, kropeničky, kadid­lové pan­vice a všet­ky bron­zové nádoby, ktoré sa po­užívali pri boho­službe. 19 Veliteľ teles­nej stráže vzal misy, pan­vice na uhlie, kropeničky, hr­n­ce, sviet­niky, kadid­lové pan­vice a mis­ky na nápojové obety, či boli zo zlata, alebo zo strieb­ra, 20 obi­dva stĺpy, jed­no more a dvanásť bron­zových býkov pod morom, ktoré dal zhotoviť kráľ Šalamún pre Hos­podinov chrám. Bronz všet­kých tých­to pred­metov sa nedal ani od­vážiť. 21 Po­kiaľ ide o stĺpy: každý bol osem­násť lakťov vy­soký a mal ob­vod dvanásť lakťov. Bol na štyri prs­ty hrubý a vnút­ri dutý. 22 Na ňom bola bron­zová hlavica. Každá hlavica bola päť lakťov vy­soká. Mriežkovanie a granátové ja­bl­ká boli do­okola hlavice. Všet­ko bolo z bronzu. Takis­to mal granátové ja­bl­ká aj druhý stĺp. 23 Granátových jabĺk na von­kajšej strane bolo deväťdesiatšesť. Cel­kovo bolo na mriežkovaní sto granátových jabĺk. 24 Veliteľ teles­nej stráže od­viedol veľkňaza Seráju a druhého kňaza Cefan­ju a troch strážcov prahu. 25 Z mesta vzal jed­ného dvorana, ktorý bol veliteľom bojov­níkov, ďalej sedem mužov z osobnej kráľovej služby, ktorí sa na­chádzali v meste, voj­vod­cov­ho pisára, ktorý vy­konával od­vody medzi ľudom krajiny, a šesťdesiat mužov z ľudu krajiny, ktorí sa na­chádzali v meste. 26 Veliteľ teles­nej stráže Nebúzaradan ich zajal a od­viedol k babylonskému kráľovi do Rib­ly. 27 Babylon­ský kráľ ich dal po­biť; usmr­til ich v Rible v krajine Chamát. Júda musel odísť do zajatia zo svojej pôdy. 28 Toto je ľud, ktorý od­viedol Nebúkad­necar do zajatia v siedmom roku svoj­ho kraľovania: tritisícd­vad­saťt­ri Júdov­cov, 29 v osemnástom roku Nebúkad­necara osem­stot­rid­saťd­va osôb z Jeruzalema, 30 v dvadsiatom treťom roku Nebúkad­necara veliteľ teles­nej stráže Nebúzaradan od­viedol do zajatia sedem­stoštyrid­saťpäť Júdov­cov, cel­kovo štyritisícšesťs­to duší. Milosť pre Jójakina31 V tridsiatom sied­mom roku po zajatí jud­ského kráľa Jójakina, dvad­siateho piateho dňa dvanás­teho mesiaca, babylon­ský kráľ Evil-Merodak omilos­til jud­ského kráľa Jójakina a pre­pus­til ho z väzenia. 32 Hovoril s ním lás­kavo a jeho trón po­z­dvihol nad tróny kráľov, ktorí boli s ním v Babylone. 33 Zmenil mu zajatec­ký odev a jedával s ním stále, po­kiaľ žil. 34 Svoje za­opat­renie, trvalé za­opat­renie, do­stával od babylon­ského kráľa podľa každoden­nej po­treby po celý život, až kým nezom­rel.