Ekumenický › Jeremiáš › 42

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Útek do Egypta1 Tu pri­stúpili všet­ci velitelia od­dielov, Káreachov syn Jóchanan a Hóšajov syn Jaazan­ja, i všetok ľud, od naj­menšieho po naj­väčšieho, 2 a po­vedali prorokovi Jeremiášovi: Prij­mi našu pros­bu a mod­li sa k Hospodinovi, tvoj­mu Bohu, za nás, za všetok ten­to zvyšok, veď nás iba málo zo­stalo z množstva, ako nás vidíš na vlast­né oči. 3 Hos­podin, tvoj Boh, nech nám oznámi, ktorou ces­tou máme ísť a čo máme robiť. 4 Prorok Jeremiáš im po­vedal: Počul som. Hľa, budem sa mod­liť k Hospodinovi, vášmu Bohu, ako si žiadate, a oznámim vám všet­ko, čo vám od­povie Hos­podin. Nič pred vami nezatajím. 5 Oni však Jeremiášovi od­povedali: Nech je Hos­podin proti nám prav­divý a ver­ný svedok, ak nebudeme všet­ko robiť tak, ako nám Hos­podin, tvoj Boh, po tebe od­káže. 6 Či to bude dob­ré alebo zlé, budeme počúvať hlas Hos­podina, svoj­ho Boha, ku ktorému ťa po­sielame, aby sa nám dob­re vodilo; chceme počúvať hlas Hos­podina, svoj­ho Boha. 7 Po desiatich dňoch za­znelo Jeremiášovi Hos­podinovo slovo. 8 Ten za­volal Jóchanana, Káreachov­ho syna, všet­kých veliteľov od­dielov, ktoré boli s ním, a všetok ľud od naj­menšieho až po naj­väčšieho 9 a po­vedal im: Toto hovorí Hos­podin, Boh Iz­raela, ku ktorému ste ma po­slali, aby som mu pred­ložil vašu pros­bu. 10 Ak na­trvalo ostanete v tejto krajine, znova vás vy­budujem a ne­zrúcam, za­sadím vás a ne­vy­tr­hám, lebo som oľutoval zlo, ktoré som vám spôsobil. 11 Neboj­te sa babylon­ského kráľa, pred ktorým sa strachujete, neboj­te sa ho — znie výrok Hos­podina — keď som ja pri vás, aby som vás chránil a vy­slobodil z jeho ruky. 12 Ja vás ob­darím milo­sr­den­stvom a on sa zmiluje nad vami a na­vráti vás na vašu pôdu. 13 Ak si však mys­líte: Nezos­taneme v tejto krajine a nebudeme počúvať hlas Hos­podina, svoj­ho Boha, 14 a po­viete: Nie, pôj­deme do Egyp­ta, kde ne­uvidíme voj­nu, ani nebudeme počuť hlas trúby, ani nebudeme pociťovať hlad po chlebe, tam budeme bývať, 15 po­tom počuj­te Hos­podinovo slovo, zvyšky Júdu. Toto hovorí Hos­podin zá­stupov, Boh Iz­raela: Ak na­ozaj ob­raciate tvár k Egyptu a chcete tam bývať, 16 po­tom v Egypte za­siah­ne vás meč, ktorého sa bojíte, a hlad, pred ktorým máte strach, tam v Egypte sa vás zmoc­ní a tam po­mriete. 17 Všet­ci muži, ktorí sú od­hod­laní ísť do Egyp­ta, aby tam bývali ako cudzin­ci, po­mrú tam mečom, od hladu a na mor. Ni­kto z nich ne­unik­ne, nezach­ráni sa pred zlom, ktoré na nich do­pus­tím. 18 Toto hovorí Hos­podin zá­stupov, Boh Iz­raela: Ako sa vy­lial môj hnev a moja prch­kosť na obyvateľov Jeruzalema, tak sa moja prch­kosť vy­leje na vás, ak pôj­dete do Egyp­ta, takže sa stanete kliat­bou, hrôzou, zlorečením a han­bou a toto mies­to viac ne­uvidíte. 19 Hos­podin k vám, zvyškom Júdu, hovoril: Nechoďte do Egyp­ta! Dob­re si uvedom­te, že dnes som vás varoval! 20 Veď za­vádzate samých seba. Vy ste ma po­slali k Hospodinovi, svoj­mu Bohu, keď ste hovorili: Mod­li sa za nás k Hospodinovi, nášmu Bohu, a všet­ko nám oznám tak, ako ti po­vie Hos­podin, náš Boh, a urobíme to. 21 Dnes som vám to oznámil, ale vy ne­počúvate hlas Hos­podina, svoj­ho Boha, a všet­ko, čo vám pro­stred­níc­tvom mňa od­kázal. 22 Teraz si však dob­re uvedom­te, že po­mriete mečom, od hladu a na mor na mies­te, kam chcete odísť bývať ako cudzin­ci.