EkumenickýJeremiáš25

Jeremiáš

Predpoveď o babylonskom zajatí1 Toto je slovo, ktoré za­znelo Jeremiášovi o celom jud­skom ľude vo štvr­tom roku jud­ského kráľa Jójakima, Joziášov­ho syna — bol to pr­vý rok babylon­ského kráľa Nebúkad­necara — 2 a ktoré prorok Jeremiáš oznámil všet­kému jud­skému ľudu a všet­kým obyvateľom Jeruzalema: 3 Od trinás­teho roka jud­ského kráľa Joziáša, Amónov­ho syna, až do­dnes je to dvad­saťt­ri rokov, čo mi za­znievalo Hos­podinovo slovo. Hovoril som vám ho bez pre­stania, ale ne­počúvali ste ma. 4 Hos­podin k vám stále po­sielal všet­kých svojich služob­níkov, prorokov, ale vy ste ich ne­pos­lúchali ani ste nez­bys­trili sluch, aby ste počuli: 5 Od­vráťte sa každý od svojej zlej ces­ty a od svojich zlých skut­kov, po­tom budete bývať v krajine, ktorú dal Hos­podin vám a vašim ot­com na večné veky. 6 Nechoďte za cudzími boh­mi, aby ste im slúžili a klaňali sa im, ned­ráždite ma výt­vorom svojich rúk a ja vám nebudem robiť zle. 7 Vy ste ma však ne­pos­lúchali — znie výrok Hos­podina —, ale hnevali ste ma výt­vorom svojich rúk na vaše nešťas­tie. 8 Toto hovorí Hos­podin zá­stupov: Pre­tože ste ne­počúvali moje slová, 9 pošlem po všet­ky kmene severu — znie výrok Hos­podina — aj po babylon­ského kráľa Nebúkad­necara, môj­ho sluhu, a pri­vediem ich proti tej­to krajine, proti jej obyvateľom a proti okolitým národom, uvalím na nich kliat­bu a ob­rátim ich na hrôzu, po­smech a trvalé pus­tošenie. 10 Od­stránim spomedzi nich hlas plesania, hlas rados­ti, hlas ženícha, hlas ne­ves­ty, zvuk mlyn­ského kameňa a svet­lo lam­py. 11 Celá táto krajina sa stane púšťou a hrôzou a tieto národy budú sedem­desiat rokov slúžiť babylon­skému kráľovi. 12 Keď sa na­pl­ní tých sedem­desiat rokov, po­tres­cem babylon­ského kráľa a ten ľud — znie výrok Hos­podina — pre ich hriech, ako aj krajinu Chal­dejov, a pre­mením ju na večnú pu­statinu. 13 Na tú krajinu zošlem na vy­pl­nenie všet­kých mojich slov, ktoré som vy­slovil proti nej, všet­ko, čo je na­písané v tejto knihe, ako prorok Jeremiáš prorokoval proti všet­kým národom. 14 Zo­tročia ich mnohé národy a moc­ní králi a tak im od­platím podľa ich skut­kov a podľa diela ich rúk. Boží hnev proti národom15 Toto mi po­vedal Hos­podin, Boh Iz­raela: Vez­mi z mojej ruky ten­to kalich s vínom hnevu a daj z neho piť všet­kým národom, ku ktorým ťa po­sielam. 16 Na­pijú sa, budú sa tac­kať a budú šalieť pred mečom, ktorý na nich pošlem. 17 Vzal som teda kalich z Hospodinovej ruky a na­pojil som všet­ky národy, ku ktorým ma Hos­podin po­slal: 18 Jeruzalem, mes­tá Jud­ska, jeho kráľov i kniežatá, aby som ich pre­menil na rumovis­ko, na pred­met údesu, po­smechu a kliat­by, ako je to dnes. 19 Na­pojil som i faraóna, egypt­ského kráľa, jeho služob­níkov, jeho kniežatá a všetok jeho ľud, 20 celú zmiešaninu národov, všet­kých kráľov krajiny Úc, všet­kých kráľov krajiny Filištín­cov, Aškalón, Gazu, Ek­rón a zvyšky Ašdóda, 21 Edóm, Moáb a Amónčanov, 22 všet­kých kráľov Týru, všet­kých kráľov Sidonu, kráľov po­brežia, ktoré je za morom; 23 Dedán, Tému, Búz a všet­kých, ktorí si holia sluchy, 24 všet­kých kráľov Arábie a všet­kých kráľov zmiešaných národov, ktoré obývajú púšť; 25 všet­kých kráľov Zim­ri, všet­kých kráľov Élamu a všet­kých kráľov Méd­ska; 26 všet­kých kráľov severu, blíz­kych i od seba vzdialených, a všet­ky kráľov­stvá sveta, ktoré sú na po­vr­chu zeme. Kráľ Šéšak však bude piť po nich. 27 Po­vieš im: Toto hovorí Hos­podin zá­stupov, Boh Iz­raela: Pite a opite sa, dáv­te a pad­nite, takže ne­povs­tanete pre meč, ktorý po­sielam na vás. 28 Ak sa budú zdráhať vziať si z tvojej ruky kalich a piť, po­tom im po­vieš: Toto hovorí Hos­podin zá­stupov: Musíte piť! 29 Hľa, v meste, ktoré sa nazýva podľa môj­ho mena, začínam s pohromou a vy by ste mali byť ušet­rení? Nebudete ušet­rení, lebo ja pri­volám meč proti všet­kým obyvateľom zeme — znie výrok Hos­podina zá­stupov. 30 Ty im prorokuj všet­ky tieto slová a po­vedz im: Hos­podin skrík­ne z výsosti, zo svoj­ho svätého príbyt­ku vy­dá svoj hlas, hlas­ne skrík­ne nad svojou nivou, veselo zvolá ako lisovači hroz­na na všet­kých obyvateľov zeme. 31 Dunenie prenik­ne až do končín zeme, lebo Hos­podin má spor s národmi, súdi sa s každým telom, svoj­voľníkov vy­dá meču — znie výrok Hos­podina. 32 Toto hovorí Hos­podin zá­stupov: Hľa, po­hroma ide z národa na národ, veľká búr­ka sa dvíha od končín zeme. 33 V ten deň budú Hos­podinom pre­bod­nutí ležať od jed­ného kon­ca zeme až po druhý; ne­op­lačú ich, ne­poz­bierajú ani ne­pochovajú, budú hnojom na po­vr­chu poľa. 34 Kvíľte, pas­tieri, a kričte, zvíjaj­te sa, vod­covia stáda, pre­tože sa na­pl­nil čas, aby vás za­rezali; rozp­rášim vás a budete padať ako vzác­ne nádoby. 35 Niet útočis­ka pre pas­tierov ani úniku pre vod­cov stáda. 36 Čuj krik pas­tierov, kvílenie vod­cov stáda, lebo Hos­podin pus­toší ich pas­tvu, 37 hynú po­koj­né nivy pre pálčivý Hos­podinov hnev. 38 Lev opus­til svoju húštinu, lebo ich krajina sa stala pu­statinou pre ničiaci meč a pre jeho pálčivý hnev.

EkumenickýJeremiáš25

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček