Ekumenický › Jeremiáš › 17

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Hriech Judska1 Hriech Jud­ska je na­písaný želez­ným ryd­lom a diaman­tovým hrotom, je vy­rytý do tabule ich srd­ca a na rohy ich ol­tárov, 2 lebo ich synovia za­chovávajú svoje mod­lár­ske ol­táre a svoje ašéry pri zelených stromoch na vy­sokých pahor­koch. 3 Vrch môj, na šírom poli, tvoj majetok, všet­ky tvoje po­klady vy­dám za korisť ako od­platu za hriech páchaný na celom tvojom území. 4 Budeš sa musieť vzdať svoj­ho dedičs­tva, ktoré som ti dal. Urobím ťa ot­rokom tvoj­ho ne­priateľa v krajine, ktorú ne­poz­náš. Roz­dúchali ste totiž oheň môj­ho hnevu, ktorý bude večne horieť. Poučenie o dôvere5 Toto hovorí Hos­podin: Pre­kliaty je muž, ktorý dôveruje človekovi a spolieha sa na telo, jeho srd­ce sa však od­vracia od Hos­podina. 6 Bude ako boriev­ka na púšti, ne­uz­rie pri­chádzať dob­ro, bude pre­bývať na roz­pálených mies­tach púšte, v krajine soľnej a ne­obývanej. 7 Požeh­naný je muž, ktorý dôveruje Hos­podinovi a ktorého nádejou je Hos­podin. 8 Bude ako strom za­sadený pri vode, svoje korene za­pus­tí pri po­toku, nebude sa báť, že príde horúčava, jeho lís­tie zo­stane zelené. V suchom roku bude bez obáv a ne­pres­tane rodiť ovocie. 9 Nadovšet­ko klam­livé je srd­ce, je ne­na­praviteľné, kto sa v ňom vy­zná? 10 Ja, Hos­podin, skúmam srd­ce a skúšam ob­ličky, aby som každého od­menil podľa jeho ciest, podľa ovocia jeho skut­kov. 11 Podob­ný jarabici, ktorá sedí na vaj­ciach, ale mladé ne­vyvedie, je ten, kto ne­spravod­livo zhŕňa bohat­stvo; v polovici svojich dní ho musí opus­tiť a na­koniec sa zbláz­ni. 12 Trón slávy, vy­výšený od počiat­ku, je mies­to našej svätyne. 13 Hos­podin, ty si nádej Iz­raela. Všet­ci, čo ťa opúšťajú, budú za­han­bení. Tí, čo sa vzďaľujú od teba, budú za­písaní do zeme, lebo opus­tili prameň živej vody — Hos­podina. Prorokova prosba14 Uzdrav ma, Hos­podin, a budem uzdravený, za­chráň ma a budem za­chránený, lebo ty si moja chvála. 15 Po­zri, títo mi hovoria: Kde je slovo Hos­podina? Nech sa spl­ní! 16 Nenaliehal som na teba so zlým úmys­lom a po nešťast­nom dni som ne­túžil. Ty vieš, čo vy­chádza z mojich úst, je to zjav­né pred tebou. 17 Nebuď pre mňa po­strachom, ty si mojím útočis­kom v deň nešťas­tia. 18 Nech sa han­bia tí, čo ma prena­sledujú, len nech sa ja nehan­bím. Nech sa trasú oni, len nech sa ja ne­trasiem. Pri­veď na nich deň nešťas­tia, znič ich dvoj­násob­ným úderom. Zasvätenie dňa sobotného odpočinku19 Toto mi po­vedal Hos­podin: Choď a po­stav sa do brány synov ľudu, ktorou vchádzajú a vy­chádzajú jud­skí králi, a do všet­kých brán Jeruzalema, 20 a po­vedz im: Počuj­te slovo Hos­podina, jud­skí králi a všet­ci obyvatelia Jeruzalema, ktorí vchádzate touto bránou. 21 Toto hovorí Hos­podin: Dávaj­te na seba po­zor: V deň sobot­ného od­počin­ku nenos­te ná­klad a ne­prinášaj­te ho do brán Jeruzalema. 22 V deň sobot­ného od­počin­ku ne­vynášaj­te bremeno ani zo svojich domov a nekonaj­te nijakú prácu, ale za­sväťte deň sobot­ného od­počin­ku, ako som pri­kázal vašim ot­com. 23 Oni však ani ne­počúvali, ani nez­bys­trili sluch, ale tvrdo­hlavo sa vzop­reli, ani ne­pos­lúch­li a ani ne­prijali výs­trahu. 24 Ak ma budete počúvať — znie výrok Hos­podina — a v deň sobot­ného od­počin­ku nebudete vy­nášať bremená cez brány toh­to mes­ta, deň sobot­ného od­počin­ku aj za­svätíte a nebudete v ňom konať nijakú prácu, 25 po­tom budú pre­chádzať bránami toh­to mes­ta kniežatá a králi, ktorí budú sedieť na Dávidovom tróne, po­vezú sa na vozoch a koňoch, králi i kniežatá, muži Jud­ska, obyvatelia Jeruzalema, a toto mes­to bude vždy obývané. 26 Z judských miest, z okolia Jeruzalema, z Benjamínovej krajiny, z Nížiny, z Pohoria, ako aj z Negevu budú pri­chádzať ľudia a budú prinášať spaľovanú obetu, obetu s hostinou, po­kr­movú obetu, kadid­lo a ďakov­nú obetu tiež prinesú do Hos­podinov­ho domu. 27 Ak ne­pos­lúch­nete môj príkaz o zasvätení dňa sobot­ného od­počin­ku, ale budete nosiť bremená a s nimi vchádzať do brán Jeruzalema, po­tom zošlem na jeho brány oheň, ktorý nez­has­ne, a spáli jeruzalem­ské paláce.