Ekumenický › Jeremiáš › 12

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

1 Hos­podin, ty si v práve, keď sa s tebou súdim. Pred­sa chcem s tebou hovoriť o práve. Prečo je ús­pešná ces­ta svoj­voľných? Všet­ci, ktorí sa do­púšťajú ne­very, si žijú po­koj­ne. 2 Za­sadil si ich, už sa za­korenili, rást­li a prinies­li aj ovocie. Si blíz­ky ich ús­tam, ale ďaleký ich srd­cu. 3 Ty však, Hos­podin, po­znáš ma i vidíš, skúmaš, aké je moje srd­ce voči tebe. Veď ich ako stádo na za­bitie a po­sväť ich pre deň za­bíjania. 4 Do­kedy bude smútiť krajina a väd­núť zeleň všet­kých polí? Pre zlobu jej obyvateľov hynú zvieratá i vtác­tvo, lebo hovoria: Ne­vidí našu budúc­nosť. Hospodinova odpoveď5 Keď ťa už beh s pešiakmi unavuje, ako sa do toho pus­tíš s koňmi? Keď si trúfaš iba v pokojnej krajine, čo budeš robiť v húštine Jor­dána? 6 Veď aj tvoji bratia, dom tvoj­ho ot­ca, aj tí sa od­vrátili od teba a veľmi kričia za tebou. Ne­ver im, aj keď prívetivo hovoria k tebe. 7 Opus­til som svoj dom, za­vr­hol som svoje dedičs­tvo. Vy­dal som miláčika svojej duše do rúk jeho ne­priateľov. 8 Moje dedičs­tvo sa ku mne správa ako lev v lese; po­z­dvih­lo proti mne svoj hlas, pre­to ho nenávidím. 9 Moje dedičs­tvo je strakatý vták, drav­ci sú okolo neho. Nože, zhromaždite všet­ku poľnú zver, poďte k žrádlu. 10 Mnohí pas­tieri mi zničili vinicu, pošliapali mi dedičs­tvo, môj roz­košný podiel ob­rátili na znivočenú púšť. 11 Ob­rátili ju na púšť, smúti predo mnou spus­tošená, celá krajina je zničená, ni­kto si to však neberie k srdcu. 12 Na všet­ky holé kop­ce na púšti pri­chádzajú ničitelia, lebo Hos­podin má meč, ktorý požiera od jed­ného kon­ca zeme po druhý. Nič živé nezos­tane na po­koji. 13 Siali pšenicu, ale žali tŕnie, na­máhali sa, ale nič nezís­kali. Vy­šli na po­smech so svojou úrodou pre planúci hnev Hos­podina. Proti zlým susedom Judska14 Tak­to hovorí Hos­podin: O všetkých zlých susedoch, ktorí siah­li na dedičs­tvo, ktoré som dal svoj­mu ľudu, Iz­raelu, vravím: Vy­trh­nem ich z ich krajiny a Júdov dom vy­trh­nem spomedzi nich. 15 Keď ich vy­trh­nem, znova sa zľutujem nad nimi a každého vrátim k jeho dedičs­tvu, každého do jeho krajiny. 16 Po­tom, až sa priučia ces­tám môj­ho ľudu a budú pri­sahať na moje meno — akože žije Hos­podin — tak ako oni na­učili môj ľud pri­sahať na Baála, vy­ras­tú upro­stred môj­ho ľudu. 17 Ak však nebudú počúvať, ten ľud určite vy­korením a zničím — znie výrok Hos­podina.