Ekumenický › Jeremiáš › 9

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

1 Kiežby som mal na púšti prís­trešie, kde nocujú pút­nici, aby som mohol opus­tiť svoj ľud a odísť od neho. Veď všet­ci sú cudzoložníci a zber­ba zrad­cov. 2 Na­pínajú si jazyk ako luk, klam­stvo, nie však ver­nosť, za­vlád­lo v krajine. Páchajú jeden zločin za druhým, mňa však ne­uz­návajú — znie výrok Hos­podina. 3 Každý nech sa chráni pred svojím blížnym, nedôveruj­te ani svoj­mu bratovi, lebo každý brat je zbabelý pod­vod­ník a každý priateľ pri­chádza a ohovára. 4 Všet­ci sa na­vzájom pod­vádzajú, nehovoria prav­du, učia svoj jazyk hovoriť lož, vy­čer­pávajú sa zvrátenosťou. 5 Tvoj príbytok je upro­stred pod­vodu. Pri pod­vádzaní o mne nech­cú vedieť — znie výrok Hos­podina. 6 Pre­to tak­to hovorí Hos­podin zá­stupov: Hľa, ja ich tavím a skúmam, veď akože mám konať zoči-voči ich zločin­nos­ti? 7 Ich jazyk je smr­tiaci šíp, ich ús­ta hovoria lesť. Po­koj, hovorí nie­kto priateľovi, v srdci však chys­tá ú­klad. 8 Či ich ne­mám za to po­tres­tať — znie výrok Hos­podina — azda sa ne­mám po­mstiť na národe ako je ten­to? Žalospev9 Plačem a bedákam nad vr­ch­mi a nad pas­tvinami púšte žalos­tím, ni­kto tade ne­prej­de, lebo sú vy­pálené, ne­počuť hlas stád, od nebes­kých vtákov až po dobytok, všet­ko sa roz­pŕch­lo, od­išlo. 10 Jeruzalem ob­rátim na rumovis­ko, na príbytok šakalov. Z judských miest urobím ne­obývanú pu­statinu. 11 Kto je taký múd­ry, že si to vez­me k srdcu a oznámi, čo mu hovorili ús­ta Hos­podina? Prečo hynie krajina ako vy­pálená púšť, cez ktorú ni­kto ne­prej­de? 12 Hos­podin po­vedal: Pre­tože opus­tili môj zákon, ktorý som im dal, ne­pos­lúchali ma a nešli za mnou. 13 Išli však za svojím za­tvr­deným srd­com a za Baál­mi, čomu ich priúčali ich ot­covia, 14 pre­to Hos­podin zá­stupov, Boh Iz­raela, hovorí toto: Hľa, na­kŕmim ten­to ľud palinou a na­pojím ich ot­rávenou vodou. 15 Rozp­týlim ich medzi národy, ktoré ne­poz­najú oni ani ich ot­covia, a pošlem na nich meč, do­kiaľ ich ne­vyhubím. 16 Tak­to hovorí Hos­podin zá­stupov: Uvažuj­te a za­volaj­te nariekajúce ženy, nech prídu a po naj­múd­rejšie pošlite, aby prišli. 17 Nech sa ponáhľajú a nad nami nariekajú, nech naše oči ronia slzy a nech kvap­ká voda spod našich mihal­níc. 18 Veď nárek počuť zo Si­ona: Akí sme zničení a veľmi za­han­bení! Krajinu musíme opus­tiť, naše príbyt­ky sú vy­vrátené. 19 Počuj­te, ženy, slovo Hos­podina, vaše uši nech prijímajú slová jeho úst. Na­učte svoje deti nariekať a žena svoju priateľku žalos­tiť. 20 Veď sm­rť vchádza cez naše ok­ná, vniká do našich palácov, kynoží deti z ulice a mladíkov z námestí. 21 Vrav: Tak­to hovorí Hos­podin: Ľud­ské mŕt­voly ako hnoj padajú na pole, ako snop za žen­com a ni­kto ich nez­biera. 22 Tak­to hovorí Hos­podin: Múd­ry nech sa nech­váli svojou múd­rosťou, silák nech sa nehonosí svojou silou a boháč svojím bohat­stvom. 23 Kto sa však chváli, nech sa chváli tým, že je roz­um­ný a po­zná mňa, lebo ja som Hos­podin, ktorý uskutočňuje milo­sr­den­stvo, právo a spravod­livosť na zemi, veď v nich mám záľubu, znie výrok Hos­podina. 24 Hľa, blíži sa čas — znie výrok Hos­podina —, keď po­tres­tám všet­kých, ktorí, hoci sa dávajú ob­rezať, pred­sa sú ne­ob­rezaní: 25 Egypt, Júdu, Edóm, Amónčanov, Moáb a všet­kých, ktorí si strihajú sluchy a bývajú na púšti, pre­tože všet­ky tieto národy vlast­ne sú ne­ob­rezané, aj celý dom Iz­raela, keďže ne­majú ob­rezané srd­ce.