Ekumenický › Jeremiáš › 3

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Možnosť obrátenia1 Po­tom mi za­znelo slovo Hos­podina tak­to: Ak muž pre­pus­tí svoju ženu a ona odíde od neho, po­tom sa od­dá inému mužovi, či sa ešte vráti k nej? Či nie je táto krajina cel­kom zne­uc­tená? Ty si smil­nila s mnohými priateľmi a máš sa vrátiť ku mne? — znie výrok Hos­podina. 2 Po­z­dvih­ni si oči k výšinám a po­zri tam, kde si nebola poškvr­nená. Vy­sedávala si na ces­tách ako Arab na púšti. Znes­vätila si krajinu smils­tvami a svojimi zločin­mi. 3 Pre­stali dažde a nebolo ani ne­skorého dažďa. Ty si však mala čelo ako ne­vies­t­ka, vôbec si sa nehan­bila. 4 Prav­da, teraz voláš na mňa: Otče, ty si pred­sa môj priateľ od mlados­ti. 5 Či budeš na­trvalo pre­chovávať hnev? Či sa budeš navždy hnevať? Tak­to hovoríš, ale robíš zle, ako len vládzeš. Hriech Izraela a Júdu6 V dňoch kráľa Joziáša mi Hos­podin po­vedal: Videl si, čo robila iz­rael­ská od­pad­líčka? Chodila na každý vy­soký vrch a pod každý zelený strom a tam smil­nila. 7 Mys­lel som si: Po všet­kom, čo popáchala, vráti sa ku mne; ale ne­vrátila sa. Videla to však jej ses­tra, jud­ská ne­ver­nica. 8 Videla, že som odo­hnal preč iz­rael­skú od­pad­líčku, pre­tože cudzoložila, a dal som jej priepust­ný list, no jud­ská ne­ver­nica, jej ses­tra, sa nebála, šla a smil­nila aj ona. 9 Svojím vy­zývavým smils­tvom znes­vätila celú krajinu a cudzoložila s kameňom i drevom. 10 Na­priek tomu všet­kému sa jej ne­ver­ná jud­ská ses­tra ne­vrátila ku mne s úprimným srd­com, ale falošne — znie výrok Hos­podina. 11 Hos­podin mi po­vedal: Iz­rael­ská od­pad­líčka je spravod­livejšia ako jud­ská ne­ver­nica. 12 Choď, volaj tieto slová smerom k severu a hovor: Vráť sa, iz­rael­ská od­pad­líčka! — znie výrok Hos­podina. Moja tvár sa na vás nebude mračiť, Veď ja som milos­tivý — znie výrok Hos­podina — nebudem sa hnevať naveky. 13 Len uznaj svoju vinu, že si sa spreneverila Hos­podinovi, svoj­mu Bohu, že si blúdila na svojich ces­tách za cudzími boh­mi, pod každý zelený strom, na môj hlas si však ned­bala — znie výrok Hos­podina. Obrátenie Júdu14 Vráťte sa, od­pad­líci — znie výrok Hos­podina — lebo ja som váš Pán. Vez­mem vás po jed­nom z mesta a po dvoch z rodu a pri­vediem vás na Si­on. 15 Dám vám pas­tierov podľa svoj­ho srd­ca a budú vás pásť roz­um­ne a obo­zret­ne. 16 Keď sa budete množiť a plodiť v krajine v tých dňoch — znie výrok Hos­podina — nebudú už hovoriť: Ar­cha Hos­podinovej zmluvy! Ni­kto nebude na ňu mys­lieť, nebude ju spomínať ani po nej túžiť, ani ju viac nez­hotovia. 17 V tom čase Jeruzalem budú volať trónom Hos­podina a zhromaždia sa k nemu všet­ky národy do Jeruzalema pre meno Hos­podina a nebudú už chodiť podľa svoj­ho za­tvr­deného zlého srd­ca. 18 V tých dňoch príde dom Júdu k domu Iz­raela a vrátia sa spolu zo sever­nej krajiny do krajiny, ktorú som dal vašim ot­com ako dedičné vlast­níc­tvo. Nevďak Izraela19 Ja som však po­vedal: Ako ťa za­radím medzi synov a dám ti vy­túženú krajinu, naj­skvost­nejšie dedičs­tvo národov? Po­vedal som: Budete ma volať: Otče môj a ne­od­vrátite sa odo mňa. 20 No ako ne­ver­ná žena opúšťa svoj­ho druha, tak ste ma ne­ver­ne opus­tili vy, dom Iz­raela, — znie výrok Hos­podina. Vyznanie viny21 Hlas počuť na holiach, úpen­livý plač synov Iz­raela, lebo si po­krivili ces­ty, za­bud­li na Hos­podina, svoj­ho Boha. 22 Vráťte sa, od­pad­líci, vy­liečim vás z odpadlíctva. Po­zri, pri­chádzam k tebe, lebo ty si Hos­podin, náš Boh. 23 Na­ozaj, klamom sú kop­ce, lomoz na vr­choch. Na­ozaj v Hospodinovi, našom Bohu, je spása Iz­raela. 24 Han­ba po­hl­tila mozole našich ot­cov od našej mlados­ti, ich ov­ce, dobytok, synov i dcéry. 25 Ležíme vo svojej han­be, po­krýva nás naša po­tupa, lebo sme zhrešili proti Hos­podinovi, nášmu Bohu, my aj naši ot­covia od našej mlados­ti až pod­nes a ne­pos­lúchali sme Hos­podina, nášho Boha.