Ekumenický › Jeremiáš › 27

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Babylonské jarmo1 Na začiat­ku panovania jud­ského kráľa Jójakima, Joziášov­ho syna, za­znelo Jeremiášovi od Hos­podina toto slovo: 2 Hos­podin mi po­vedal toto: Urob si po­v­razy i jar­mo a daj si ich na šiju. 3 Pošli ich edóm­skemu kráľovi, moáb­skemu kráľovi, amón­skemu kráľovi, týr­skemu kráľovi a sidon­skému kráľovi pro­stred­níc­tvom po­slov, ktorí prišli do Jeruzalema k judskému kráľovi Cid­kijovi, 4 a odo­vzdaj im pre ich pánov ten­to príkaz: Toto hovorí Hos­podin zá­stupov, Boh Iz­raela: Svojim pánom po­vedz­te toto: 5 Ja som svojou veľkou mocou a vy­stretým ramenom utvoril zem, človeka i zver, čo sú na zemi, a dal som ju tomu, komu som chcel. 6 Ja som však teraz dal všet­ky tie krajiny do ruky môj­ho služob­níka, babylon­ského kráľa Nebúkad­necara, dal som mu aj poľnú zver, aby mu slúžila. 7 Všet­ky národy majú slúžiť jemu, jeho synovi a jeho vnukovi, kým ne­príde čas aj pre jeho krajinu, keď si ju mnohé národy a veľkí králi pod­mania. 8 Avšak národ alebo kráľov­stvo, ktoré nebude chcieť slúžiť jemu, babylon­skému kráľovi Nebúkad­necarovi, a ne­vloží šiju do jar­ma babylon­ského kráľa, budem tres­tať mečom, hladom a morom, kým ho ú­pl­ne ne­vydám do jeho ruky — znie výrok Hos­podina. 9 Vy pre­to ne­počúvaj­te svojich prorokov, vešt­cov, vy­kladačov snov, hádačov z mrakov a čarodej­níkov, ktorí vám hovoria: Nebudete slúžiť babylon­skému kráľovi. 10 Veď vám prorokujú klam­stvo, aby vás vzdialilo z vašej pôdy. Tak vás rozoženiem a za­hyniete. 11 Národ však, ktorý vloží svoju šiju do jar­ma babylon­ského kráľa a bude mu slúžiť, ponechám na jeho pôde — znie výrok Hos­podina — bude ju ob­rábať a na nej bývať. 12 Jud­skému kráľovi Cid­kijovi som po­vedal tie is­té slová: Vložte si šiju do jar­ma babylon­ského kráľa, slúžte jemu a jeho ľudu a ostanete nažive. 13 Prečo by mal teba i tvoj ľud usmr­tiť meč, hlad a mor, ako po­vedal Hos­podin o národe, ktorý nebude slúžiť babylon­skému kráľovi? 14 Ne­počúvaj­te reči prorokov, ktorí vám hovoria: Nebudete slúžiť babylon­skému kráľovi. Prorokujú vám klam­stvo. 15 Veď ja som ich ne­pos­lal — znie výrok Hos­podina — ale oni falošne prorokujú v mojom mene, aby som vás po­slal do vy­hnan­stva a za­hynuli ste vy aj proroci, ktorí vám prorokujú. 16 Kňazom a všet­kému ľudu som po­vedal: Toto hovorí Hos­podin: Ne­počúvaj­te slová svojich prorokov, ktorí vám prorokujú: Hľa, nádoby domu Hos­podina sa čo­skoro vrátia z Babylonu. Oni vám prorokujú lož. 17 Ne­počúvaj­te ich, slúžte babylon­skému kráľovi a ostanete nažive. Prečo by sa toto mes­to malo stať zborenis­kom? 18 Ak sú proroci a ak majú pri sebe slovo Hos­podina, nech radšej naliehavo žiadajú Hos­podina zá­stupov, aby sa do Babylonu nedos­tali nádoby, ktoré ešte zo­stali v dome Hos­podina, v dome jud­ského kráľa a v Jeruzaleme. 19 Veď toto hovorí Hos­podin zá­stupov o stĺpoch, o mori, o podvozkoch a o ostatnom náradí, ktoré zo­stalo v tomto mes­te 20 a ktoré ne­vzal babylon­ský kráľ Nebúkad­necar, keď od­viedol do zajatia z Jeruzalema do Babylonu jud­ského kráľa Jekon­ju, Jójakimov­ho syna, ako aj všet­kých šľach­ticov Jud­ska a Jeruzalema. 21 Toto hovorí Hos­podin zá­stupov, Boh Iz­raela, o nádobách, ktoré zo­stali v Hospodinovom dome a v dome jud­ského kráľa v Jeruzaleme: 22 Budú od­nesené do Babylonu a tam zo­stanú až do dňa, keď sa o ne po­starám — znie výrok Hos­podina — dám ich vy­niesť a na­vrátiť na toto mies­to.