Ekumenický › Jeremiáš › 30

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Budúca spása1 Toto je slovo, ktoré za­znelo Jeremiášovi od Hos­podina: 2 Toto hovorí Hos­podin, Boh Iz­raela: Na­píš si do knihy všet­ky slová, ktoré som ti po­vedal. 3 Hľa, blíži sa čas — znie výrok Hos­podina —, keď zmením údel svoj­ho ľudu, Iz­raela i Jud­ska, hovorí Hos­podin, a na­vrátim ich do krajiny, ktorú som dal ich ot­com a oni ju pre­vez­mú do vlast­níc­tva. 4 Toto sú slová, ktoré hovoril Hos­podin o Izraeli a Jud­sku: 5 Tak­to hovorí Hos­podin: Počuli sme vy­strašený hlas, vlád­ne úz­kosť a po­koja niet. 6 Pýtaj­te sa a po­zrite, či môže muž porodiť. Prečo teda vidím, že každý muž má ruky na bed­rách ako rodička? Každá tvár sa zmenila, zbled­la. 7 Beda, lebo veľký je ten­to deň, niet mu podob­ného, čas úz­kos­ti pre Jákoba, ale bude z neho vy­slobodený. 8 V ten deň — znie výrok Hos­podina zá­stupov — dolámem jar­mo na ich šiji a roz­tr­hám ich po­v­razy a cudzin­ci ich nebudú viac zo­tročovať. 9 Budú slúžiť Hos­podinovi, svoj­mu Bohu, a svoj­mu kráľovi Dávidovi, ktorého im ustanovím. 10 Ty sa však neboj, môj služob­ník Jákob — znie výrok Hos­podina —, ne­strachuj sa, Iz­rael, lebo hľa, vy­slobodím ťa z diaľky a tvoje po­tom­stvo z krajiny jeho zajatia. Jákob sa vráti a bude žiť v pokoji, bez staros­tí a nik ho ne­vys­traší. 11 Ja som s tebou — znie výrok Hos­podina —, aby som ťa za­chránil. Veď skon­cujem so všet­kými národ­mi, medzi ktoré som ťa rozp­týlil. Iba s tebou ne­skon­cujem, budem ťa kar­hať podľa práva, no bez tres­tu ťa nenechám. 12 Toto hovorí Hos­podin: Nezahojiteľný je tvoj úraz a boľavá je tvoja rana. 13 Niet ni­koho, kto by pre­sadil tvoje právo, niet lieku na tvoj vred, nezaceľuje sa ti. 14 Všet­ci, čo ťa milovali, na teba za­bud­li, ne­vyhľadávajú ťa, veď ud­rel som ťa ako ne­priateľ, prís­nym po­kar­haním, pre veľkosť tvojej viny a množs­tvo tvojich hriechov. 15 Čo kričíš pre svoj úraz? Tvoja bolesť je ne­vyliečiteľná. Pre veľkosť tvojej viny a množs­tvo tvojich hriechov som ti to urobil. 16 Pre­to všet­ci, čo ťa požierajú, budú zožratí, všet­ci, čo ťa utláčajú, pôj­du do zajatia, tí, čo ťa plienia, stanú sa korisťou, a všet­kých, čo ťa olupujú, vy­dám za lup. 17 Uzdravím ťa, vy­liečim ťa z tvojich rán — znie výrok Hos­podina — veď ťa volajú Odo­hnaná, to je dcéra Si­on, ktorú ni­kto nehľadá. Obnova národa18 Toto hovorí Hos­podin: Určite zmením údel Jákobových stanov, zľutujem sa nad jeho príbyt­kami. Mes­to bude opäť vy­budované na svojom náv­rší a palác bude stáť na pôvod­nom mies­te. 19 Bude z nich za­znievať chválo­spev vďaky a hlas na­tešených. Rozm­nožím ich, ne­umenšia sa, dám im takú česť, že nebudú po­kladaní za bez­výz­nam­ných. 20 Jeho synovia budú ako kedysi, jeho po­spolitosť sa upev­ní predo mnou a po­tres­cem všet­kých jeho utláčateľov. 21 Bude mať moc­nára z vlastných radov, jeho panov­ník vy­j­de z jeho stredu. Pri­pus­tím ho k sebe a on sa ku mne pri­blíži. Veď kto na­sadí svoj život, aby sa ku mne pri­blížil? — znie výrok Hos­podina. 22 Budete mojím ľudom a ja budem vaším Bohom. 23 Hľa, víchor Hos­podinov, planie hnev, ženie sa po­vích­rica, ktorá sa krúti nad hlavami svoj­voľníkov. 24 Ne­od­vráti sa Hos­podinov pálčivý hnev, kým ne­vykoná a ne­spl­ní zámery svoj­ho srd­ca. Na kon­ci dní to po­chopíte.