EkumenickýJeremiáš7

Jeremiáš

Reč o chráme1 Slovo, ktoré za­znelo od Hos­podina Jeremiášovi: 2 Po­stav sa do brány domu Hos­podina a oznám tam toto slovo. Po­vedz: Počuj­te slovo Hos­podina, všet­ci Júdov­ci, ktorí cez tieto brány pri­chádzate klaňať sa Hos­podinovi. 3 Tak­to hovorí Hos­podin zá­stupov, Boh Iz­raela: Na­prav­te svoje ces­ty a svoje skut­ky, aby som vás mohol nechať bývať na tom­to mies­te. 4 Ne­spoliehaj­te sa však na takéto klam­livé reči: Hos­podinov chrám, Hos­podinov chrám, Hos­podinov chrám je toto! 5 Ak skutočne na­pravíte svoje ces­ty a skut­ky, ak na­ozaj budete uplatňovať právo medzi ľuďmi, 6 ak nebudete utláčať cudzin­ca, sirotu a vdovu, ak nebudete na tom­to mies­te prelievať ne­vin­nú krv a ak nebudete chodiť za cudzími boh­mi na vlast­nú škodu, 7 po­tom vás nechám bývať na tom­to mies­te, v krajine, ktorú som dal vašim ot­com od vekov naveky. 8 Lenže vy sa spoliehate na klam­livé slová, ktoré ne­prinesú úžitok. 9 Či chcete krad­núť, vraždiť, falošne pri­sahať, páliť Baálovi kadid­lo a behať za cudzími boh­mi, ktorých ne­poz­náte, 10 a po­tom prísť a po­staviť sa predo mňa v tomto dome, ktorý sa nazýva mojím menom, a hovoriť: Sme v bezpečí! , len aby ste moh­li naďalej robiť všet­ky tieto ohav­nos­ti? 11 Či ten­to dom, ktorý sa nazýva mojím menom, je vo vašich očiach pelech lot­rov? Ja sám som to videl, znie výrok Hos­podina. 12 Choďte len na moje mies­to, ktoré je v Šíle, kde som pred­tým pri­pravil príbytok pre svoje meno, a po­zrite, čo som z neho urobil pre zločin­nosť môj­ho ľudu, Iz­raela. 13 Teraz však, pre­tože ste robili všet­ky tieto skut­ky, znie výrok Hos­podina, keď som k vám ne­us­tále hovoril, ne­počúvali ste, a keď som vás volal, ne­od­povedali ste, 14 naložím s týmto domom, ktorý sa nazýva mojím menom a na ktorý sa vy spoliehate, s miestom, ktoré som dal vám a vašim ot­com, ako som naložil so Šílom. 15 Odoženiem vás spred seba, ako som odo­hnal všet­kých vašich bratov, celé po­tom­stvo Ef­rajima. Uctievanie Kráľovnej nebies16 Ty sa však ne­prihováraj za ten­to ľud, ne­vysielaj za nich pros­by a príhovory, ne­ob­racaj sa, lebo ťa ne­vypočujem. 17 Či ne­vidíš, čo robia po jud­ských mes­tách a po uliciach Jeruzalema? 18 Deti zbierajú drevo, ot­covia za­kladajú oheň, ženy miesia ces­to na koláče pre Kráľov­nú nebies. Pri­pravujú nápojové obety cudzím bohom, aby ma za­rmucovali. 19 Urážajú mňa? — znie výrok Hos­podina. — Nerobia skôr han­bu sami sebe? 20 Pre­to tak­to hovorí Pán, Hos­podin: Môj zlost­ný hnev vy­lejem na toto mies­to, na ľudí, na dobytok, na stromy poľa a plody zeme; bude horieť a ne­vyhas­ne. Poslušnosť, nie obety21 Tak­to hovorí Hos­podin zá­stupov, Boh Iz­raela: Hromaďte spaľované obety na obety s hostinou a jedz­te mäso. 22 Vašim ot­com som nehovoril ani ne­prikazoval vtedy, keď som ich vy­viedol z Egypta o spaľovaných obetách a obetách s hostinou. 23 Dal som im iba ten­to príkaz: Po­slúchaj­te môj hlas a budem vaším Bohom a vy budete mojím ľudom. Kráčaj­te po každej ces­te, ktorú vám pri­kazujem, aby sa vám dob­re vodilo. 24 Oni ma však ne­počúvali, neboli ochot­ní zbys­triť sluch, vzdorovito kráčali vo svojom zlom zmýšľaní a ob­rátili sa ku mne chrb­tom, a nie tvárou. 25 Odo dňa, keď vaši ot­covia vy­šli z Egypta, ne­us­tále až pod­nes som k nim po­sielal svojich služob­níkov, prorokov, 26 ale ne­počúvali ma a neboli ochot­ní zbys­triť sluch, za­tvr­dili si šiju a boli horší ako ich ot­covia. 27 Keď im po­vieš všet­ky tieto slová, nebudú ťa počúvať, ak na nich za­voláš, ne­od­povedia ti. 28 Po­vedz im teda: Toto je národ, ktorý ne­pos­lúcha Hos­podina, svoj­ho Boha, ani nie je ochot­ný prijať výs­trahu. Za­hynula ver­nosť a vy­tratila sa z ich úst. Zločin modlárstva29 Ostrihaj si vlasy a od­hoď ich, na holiach za­spievaj žalo­spev! Hos­podin za­vr­hol a od­hodil po­kolenie, na ktoré sa hnevá. 30 Veď Júdov­ci robili, čo sa mi ne­páči — znie výrok Hos­podina. Svoje ohav­nos­ti umiest­nili v dome, ktorý sa nazýva mojím menom, aby ho poškvr­nili. 31 Vy­stavili obet­nú výšinu Tófet, ktorá je v Údolí Ben-Hin­nóm, aby tam moh­li pre­vádzať cez oheň svojich synov a dcéry, čo som im ne­prikázal, čo mi ani na myseľ ne­prišlo. 32 Pre­to prídu dni — znie výrok Hos­podina —, že už sa nebude hovoriť Tófet ani Údolie Ben-Hin­nóm, ale Údolie vraždenia a Tófet sa pre nedos­tatok mies­ta stane poh­rebis­kom. 33 Mŕt­voly toh­to ľudu budú po­kr­mom nebes­kých vtákov a poľnej zveri a nebude ni­koho, kto by ich od­plašil. 34 Od­stránim z miest Júdu a z jeruzalemských ulíc hlas rados­ti a hlas veselos­ti, hlas ženícha a hlas ne­ves­ty a krajina sa stane rumovis­kom.

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček