Ekumenický › Jeremiáš › 16

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Jeremiáš — obraz nešťastného národa1 Po­tom mi za­znelo slovo Hos­podina tak­to: 2 Ne­vez­mi si manžel­ku, ne­maj synov ani dcéry na tom­to mies­te. 3 Tak­to hovorí Hos­podin o synoch a dcérach narodených na tom­to mies­te, aj o matkách, ktoré ich zrodili, a o ich ot­coch narodených v tejto krajine: 4 Budú zomierať vo veľkých boles­tiach, ne­op­lačú ich ani ne­pochovajú, na tej­to zemi budú ako hnoj, za­hynú mečom a hladom, ich mŕt­voly budú po­kr­mom nebes­kých vtákov a zvierat na zemi. 5 Hos­podin totiž hovorí toto: Ne­vk­roč do domu smút­ku, nechoď ta nariekať ani im ne­vys­lov sús­trasť, pre­tože som tomuto ľudu odo­bral svoj po­koj — znie výrok Hos­podina — aj milosť a zľutovanie. 6 Veľkí i malí po­mrú v tejto krajine, ne­pochovajú ich, ne­op­lačú ich, ni­kto si pre nich ne­urobí smútočné zárezy na tele ani si na znak smút­ku ne­vyholí lysinu. 7 Nebudú lámať smútočný chlieb, ni­kto ich ne­poteší nad mŕt­vym, ani im nedajú piť kalich útechy nad ich ot­com a mat­kou. 8 Ne­vk­roč ani do domu hodovania, aby si s nimi sedel, jedol a pil. 9 Lebo toto hovorí Hos­podin zá­stupov, Boh Iz­raela: Z tohto mies­ta pred vašimi očami od­stránim vo vašich dňoch hlas plesania, hlas rados­ti, hlas ženícha a ne­ves­ty. 10 Keď oznámiš všet­ky tieto slová tomuto ľudu a oni sa ťa spýtajú: Prečo nám Hos­podin oznamuje všet­ko toto nešťas­tie? Aká je naša vina a náš hriech, ktorého sme sa do­pus­tili proti Hos­podinovi, nášmu Bohu? 11 Od­povieš im: Pre­tože mňa opus­tili vaši ot­covia — znie výrok Hos­podina — a chodili za cudzími boh­mi, slúžili im a klaňali sa im. Mňa však opus­tili a môj zákon nezachovávali. 12 No vy ste konali ešte horšie ako vaši ot­covia, lebo každý z vás kráča podľa svoj­ho za­tvr­deného a zlého srd­ca bez toho, aby ma počúval. 13 Pre­to vás vy­ženiem z tejto krajiny do krajiny, ktorú ste ne­poz­nali ani vy, ani vaši ot­covia, a budete tam slúžiť cudzím bohom vo dne i v noci, pre­tože vám ne­udelím milosť. 14 Pre­to prídu dni — znie výrok Hos­podina —, keď už nebudete hovoriť: Akože žije Hos­podin, ktorý vy­viedol synov Iz­raela z Egypta, 15 ale len: Akože žije Hos­podin, ktorý vy­viedol synov Iz­raela zo sever­nej krajiny a zo všet­kých krajín, do ktorých som ich rozoh­nal, a ja ich pri­vediem späť do krajiny, ktorú som dal ich ot­com. 16 Hľa, pošlem po mnohých rybárov — znie výrok Hos­podina —, ktorí ich vy­chytajú. Po­tom pošlem po mnohých lov­cov a tí ich po­chytajú na všet­kých vr­choch, na všet­kých kop­coch a vo všet­kých skal­ných puk­linách. 17 Veď mám oči na všet­kých ich ces­tách, predo mnou sa ne­skryjú, ani ich vina nie je skrytá pred mojimi očami. 18 Najprv dvoj­násob­ne od­platím ich vinu a ich hriech, pre­tože znes­vätili moju krajinu mŕt­volami svojich ohav­nos­tí a svojimi ohav­nosťami na­pl­nili moje dedičs­tvo. 19 Hos­podin, moja sila a moja pev­nosť, moje útočis­ko v dni úz­kos­ti! K tebe prídu národy od končín zeme a po­vedia: Len klam­stvo dedili naši ot­covia, iba ničoty, ktoré nič ne­osožia. 20 Či si môže človek robiť bohov? Veď to nie sú bohovia! 21 Pre­to ja ich po­učím, ten­toraz im dám spoz­nať svoju moc a silu a spoz­najú, že moje meno je Hos­podin.