Ekumenický › Jeremiáš › 5

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Skazenosť Jeruzalema1 Pre­beh­nite ulicami Jeruzalema, po­zeraj­te, skúmaj­te a hľadaj­te po jeho námes­tiach, ak náj­dete nie­koho, kto by konal podľa práva a do­držiaval ver­nosť, tak mu od­pus­tím. 2 Aj keď hovoria: Akože žije Hos­podin! určite pri­sahajú falošne. 3 Hos­podin, či tvoje oči nehľadajú ver­nosť? Ud­rel si ich, ale zo­stali bez­cit­ní, ničil si ich, ale ne­prijali kar­hanie, za­tvr­dili sa väčšmi ako kameň a zdráhali sa ob­rátiť. 4 Ja som však po­vedal: Sú to len úbožiaci, pri­hlúpi, lebo ne­poz­najú ces­tu Hos­podina, práv­ny poriadok svoj­ho Boha. 5 Záj­dem k vysoko po­staveným a budem s nimi hovoriť, tí pred­sa po­znajú ces­tu Hos­podina, práv­ny poriadok svoj­ho Boha. Aj tí však polámali jar­mo a roz­tr­hali po­v­razy. Spustošenie krajiny6 Pre­to ich lev z lesa po­bije, vlk z púšte ich znivočí, le­opard strieh­ne na ich mes­tá, každého, kto z nich vy­kročí, roz­tr­há, pre­tože sa rozm­nožili ich hriechy a závažné sú ich zvrátenos­ti. 7 Ach, ako ti to mám od­pus­tiť? Tvoji synovia ma opus­tili a pri­sahali na tých, čo nie sú bohovia. Sýtil som ich, oni však cudzoložili, v dome ne­vies­t­ky sa schádzali. 8 Sú to vy­pasené a buj­né žreb­ce, každý er­dží za ženou svoj­ho blížneho. 9 Či toto ne­mám po­tres­tať — znie výrok Hos­podina — a či sa na takom­to národe ne­mám vy­pom­stiť? Súd10 Vy­stúp­te na jeho viničné terasy a ničte, ale ú­pl­ne ich ne­zničte. Od­stráňte jeho ratoles­ti, lebo ne­pat­ria Hos­podinovi. 11 Dom Iz­raela a dom Júdu sa mi ú­pl­ne spreneverili — znie výrok Hos­podina. 12 Za­preli Hos­podina a hovorili: Niet ho! Ne­príde na nás nešťas­tie, ne­uz­rieme ani meč, ani hlad. 13 Proroci sú ako vietor a jeho slovo nie je v nich; tak nech sa im stane. 14 Pre­to tak­to hovorí Hos­podin, Boh zá­stupov: Pre­tože hovoria takéto reči, zmením ten­to ľud na drevo a svoje slová v tvojich ús­tach na oheň, ktorý ich strávi. 15 Dom Iz­raela, z diaľky pri­vediem proti tebe národ — znie výrok Hos­podina — národ vy­trvalý, pradáv­ny, národ, ktorého jazyk ne­poz­náš a nerozumieš, čo hovorí. 16 Jeho tulec je ako ot­vorený hrob, samí hr­dinovia. 17 Požerie tvoju žat­vu i tvoj chlieb, požerie tvojich synov i tvoje dcéry, požerie tvoje ovce i tvoj dobytok, požerie tvoje hroz­no i tvoje figy, mečom dobyje tvoje opev­nené mes­tá, na ktoré sa spoliehaš: 18 No ani v tie dni — znie výrok Hos­podina — vás ú­pl­ne ne­zničím. 19 Ak po­tom po­vedia: Prečo nám Hos­podin, náš Boh, toto všet­ko urobil? , po­vedz im: Ako ste ma vy opus­tili a slúžili ste cudzím bohom vo svojej krajine, tak vy budete slúžiť cudzin­com v krajine, ktorá vám ne­pat­rí. Nerozumný a lakomý národ20 Toto oznám­te v Jákobovom dome a vy­hlás­te to aj v Judsku: 21 Počuj toto, národ hlúpy a nerozum­ný! Majú oči, ale ne­vidia, majú uši, ale ne­počujú. 22 Či sa ma nebojíte? — znie výrok Hos­podina. Či sa ne­trasiete predo mnou? Moru som určil piesok za breh ako večnú hrádzu, ktorú ne­prek­ročí. Hoci dorážajú jeho vl­ny, nič ne­zmôžu, hoci hučia, ne­prek­ročia ju. 23 Ten­to národ však má srd­ce vzdorovité a od­boj­né; od­vrátili sa a od­išli. 24 Ani si ne­pomys­leli: Boj­me sa Hos­podina, nášho Boha, ktorý v pravý čas dáva dážď, dážď skorý i ne­skorý, aj týžd­ne, určené na žat­vu, nám za­chováva. 25 Vaše viny to narušili, vaše hriechy vás po­zbavili šťas­tia. 26 Aj v mojom ľude sa náj­du svoj­voľníci, čo zhr­bení strieh­nu ako poľov­níci, stavajú osíd­la na chytanie ľudí. 27 Ako je kôš pl­ný vtákov, tak sú ich domy pl­né pod­vodu; pre­to sa zveľadili a obohatili. 28 Stučneli a vy­pás­li sa, ešte aj zlými rečami pre­kypujú. Súd­ny spor ne­vedú, o pravotu siroty ne­majú záujem, a súd­ny spor chudob­ných neriešia. 29 Či toto ne­mám po­tres­tať — znie výrok Hos­podina — a či sa na takom­to národe ne­mám vy­pom­stiť? 30 Hrôza a ohav­nosť sa deje v krajine. 31 Proroci prorokujú klam­stvo a kňazi vlád­nu na vlast­nú päsť, môj­mu ľudu sa to však páči. Čo urobíte, keď sa to skončí?