EkumenickýJeremiáš51

Jeremiáš

1 Toto hovorí Hos­podin: Hľa, vzbudím proti Babylonu a proti obyvateľom Chal­dej­ska ničivý vietor. 2 Pošlem do Babylonu pre­vievačov a tí ho pre­vejú, prečis­tia krajinu. Ob­sadia ho zo všet­kých strán v deň nešťas­tia. 3 Strelec nech ne­na­pína svoj luk, nech sa ne­vypína vo svojom br­není. Nešet­rite jeho mladíkov, vy­konaj­te hubiacu kliat­bu nad celým jeho voj­skom. 4 Nech padajú po­bodaní v krajine Chal­dejov a pre­bod­nutí na jej uliciach. 5 Veď Iz­rael a Júda nebudú svojím Bohom, Hos­podinom zá­stupov, opus­tení ako vdova. Ich krajina je pl­ná viny pred Svätým Iz­raela. 6 Utečte z Babylonu, každý nech si za­chráni život, aby ste nezahynuli pre jeho vinu, lebo pre Hos­podina je to čas po­msty a od­platy za jeho skut­ky. 7 Zlatým kalichom bol Babylon v ruke Hos­podina, opájal celú zem, z jeho vína pili národy, pre­to sa po­miat­li. 8 Náh­le padol Babylon a rozt­ries­kal sa, kvíľte nad ním, prines­te bal­zam na jeho ranu, azda sa uzdraví. 9 Liečili sme Babylon, ale ne­u­zdravil sa. Opus­tite ho! Poďme, každý do svojej krajiny! Veď až po nebesá siaha súd nad ním a dvíha sa k oblakom. 10 Hos­podin vy­viedol na svet­lo našu spravod­livú vec. Poďte, ohlasuj­me na Si­one dielo Hos­podina, nášho Boha! 11 Os­trite šípy, na­plňte tul­ce! Hos­podin vzbudí ducha méd­skych kráľov, lebo proti Babylonu smeruje jeho úmysel zničiť ho. Veď to je Hos­podinova po­msta, po­msta za jeho chrám. 12 Proti babylon­ským hrad­bám zdvih­nite zá­stavu, zo­sil­nite stráž, rozo­stav­te hliad­ky, po­sil­nite zálohy, lebo Hos­podin má svoj úmysel, aj ho vy­koná, to, čo po­vedal o obyvateľoch Babylonu. 13 Ty, čo bývaš nad veľkými vodami, v hojnosti po­kladov, prišiel tvoj koniec, na­pl­nila sa miera tvoj­ho zis­ku. 14 Hos­podin zá­stupov pri­sahal sám na seba: Na­pl­ním ťa ľuďmi ako kobyl­kami, spus­tia nad tebou víťaz­ný po­krik. 15 Zem utvoril svojou mocou, svet po­stavil svojou múd­rosťou a svojím dô­vtipom rozp­re­strel nebesá. 16 Keď za­znie jeho hromový hlas, za­hučia vody na nebesiach, od končín zeme dvíha ob­laky, k dažďu tvorí svoje bles­ky a zo svojich komôr vy­púšťa vietor. 17 Každý ospros­tel od svoj­ho po­znania, na han­bu vy­šiel každý zlievač modiel, lebo iba klam sú jeho od­liat­ky, niet v nich ducha. 18 Ničotou sú, dielom na po­smech, v čase svoj­ho navštívenia za­hynú. 19 Takýto nie je údel Jákoba, ním je Tvor­ca všet­kého a Iz­rael je jeho vlast­ný kmeň, Hos­podin zá­stupov je jeho meno. 20 Si mojím kladivom, výzb­rojou, tebou ro­zdr­vím národy a tebou zničím kráľov­stvá. 21 Tebou ro­zdr­vím koňa i jeho jazd­ca, tebou ro­zdr­vím voz i po­honiča, 22 tebou ro­zdr­vím muža i ženu, tebou ro­zdr­vím star­ca i chlap­ca, tebou ro­zdr­vím mláden­ca i pan­nu, 23 tebou ro­zdr­vím pas­tiera i jeho stádo, tebou ro­zdr­vím oráča i jeho záp­rah, tebou ro­zdr­vím mies­to­držiteľov i správ­cov. 24 Od­platím Babylonu a všet­kým obyvateľom Chal­dej­ska všet­ko ich zlo, ktoré popáchali na Si­one, pred vašimi očami — znie výrok Hos­podina. 25 Po­zri, som proti tebe, vrch nivočenia — znie výrok Hos­podina —, ktorý nivočíš celú zem. Vy­striem svoju ruku proti tebe, zrútim ťa zo skál a urobím ťa vy­páleným vr­chom. 26 Ne­vez­mú z teba uhol­ný kameň ani kameň do zá­kladov. Budeš večnou pu­statinou — znie výrok Hos­podina. 27 Zdvih­nite zá­stavu v krajine, za­trúb­te na rohu medzi národ­mi, po­sväťte národy proti ne­mu, zvolaj­te proti nemu kráľov­stvá: Ararat, Min­ni, Aškenaz, po­stav­te proti nemu vojen­ského pisára, žeňte kone ako roj kobyliek. 28 Po­sväťte národy proti ne­mu, méd­skeho kráľa s jeho voj­vod­cami, so všet­kými jeho správ­cami a s celou krajinou, nad ktorou vlád­ne. 29 Zem sa za­trasie a za­chveje, lebo sa pl­ní Hos­podinov zámer proti Babylonu, aby urobil babylon­skú krajinu ne­obývanou pu­statinou. 30 Hr­dinovia Babylonu pre­stali bojovať, sedia na ťažko prí­stup­ných mies­tach, vy­sch­la im sila, stali sa ženami. Jeho príbyt­ky pod­pálili a jeho závory polámali. 31 Bežec pred­bieha bežca a po­sol pred­bieha po­sla, aby oznámili babylon­skému kráľovi, že okrajová časť jeho mes­ta je dobytá. 32 Brody sú ob­sadené, tŕs­tie na močiaroch je vy­pálené, bojov­níci sú zdesení. 33 Toto hovorí Hos­podin zá­stupov, Boh Iz­raela: Dcéra Babylonu je ako holo­hum­nica, keď po nej šliapu, o chvíľu príde na ňu čas žat­vy. 34 Zožral ma, strávil ma babylon­ský kráľ Nebúkad­necar a od­ložil ma ako prázd­nu nádobu. Pre­hl­tol ma ako drak, na­pl­nil si brucho mojimi po­chúťkami a vy­pláchol ma. 35 Ne­právosť spáchaná na mne a mojom tele nech prej­de na Babylon, hovorí obyvateľka Si­ona, a moja krv na obyvateľov Chal­dej­ska, hovorí Jeruzalem. 36 Pre­to toto hovorí Hos­podin: Hľa, ja po­vediem tvoj spor, ja ťa po­mstím. Vy­suším jeho more a jeho pramene nechám vy­schnúť. 37 Babylon bude hromadou skál, príbyt­kom šakalov, pred­metom hrôzy a po­smechu, bude bez obyvateľov. 38 Spolu budú revať ako levy, vrčať ako mláďatá levíc. 39 Keď sa rozoh­nia, pri­pravím im hos­tinu, na­pojím ich, že budú jasať, po­tom však za­spia večným spán­kom a ne­prebudia sa — znie výrok Hos­podina. 40 Po­vediem ich ako barán­ky na za­bitie, ako barany s capmi. 41 Ako bol dobytý a pod­manený Šéšak, chvála celej zeme, ako sa stal Babylon pred­metom hrôzy medzi národ­mi! 42 More vy­stúpilo proti Babylonu, pri­kryl ho príval vĺn. 43 Jeho mes­tá sa stali pred­metom hrôzy, vy­pra­hnutou krajinou, stepou, krajinou, v ktorej ni­kto nebýva, cez ktorú človek ne­prej­de. 44 Navštívim Béla v Babylone a vy­tiah­nem mu z úst, čo pre­hl­tol. Nebudú sa viac k nemu hr­núť národy, hrad­ba Babylonu pad­ne. 45 Ľud môj, vy­j­di spomedzi nich! Každý nech si za­chraňuje život pred pálčivým hnevom Hos­podina. 46 Ne­strácaj­te od­vahu a neboj­te sa zves­ti, ktorú počuť v krajine, keď v jednom roku príde jeden chýr a v druhom roku zas iný chýr, keď bude v krajine násilie a vladár bude proti vladárovi. 47 Pre­to, hľa, blíži sa čas, keď po­tres­tám mod­ly Babylonu, za­han­bí sa celá jeho krajina a všet­ci jeho zranení popadajú v ňom. 48 Za­plesajú nad Babylonom nebesia i zem a všet­ko, čo je na nich, lebo od severu prídu proti nemu ničitelia — znie výrok Hos­podina. 49 Aj Babylon musí pad­núť pre pre­bod­nutých Iz­raela, lebo aj pre Babylon padali pre­bod­nutí celej zeme. 50 Vy, čo ste unik­li meču, choďte bez za­stavenia, spomeňte si z diaľky na Hos­podina, nech vám príde na myseľ Jeruzalem. 51 Han­bíme sa, lebo sme museli počúvať po­tupovanie, naša tvár je po­krytá po­hanou, pre­tože cudzin­ci vnik­li do svätých pries­torov Hos­podinov­ho domu. 52 Pre­to, hľa, blíži sa čas — znie výrok Hos­podina —, keď po­tres­tám jeho mod­ly a v celej jeho krajine budú stonať ranení. 53 Keby Babylon vy­stúpil na nebesá a na výsos­tiach upev­nil svoju moc, pred­sa odo mňa prídu naňho ničitelia. 54 Čuj volanie o pomoc z Babylonu a veľký lomoz z krajiny Chal­dejov! 55 Veď Hos­podin pus­toší Babylon, od­stráni z neho hlas­nú vravu. Jeho vlny sa valia ako veľké vody, šíri sa ich hukot. 56 Ničitelia pri­chádzajú proti ne­mu, proti Babylonu, jeho hr­dinov chytia, polámu im luky, veď Hos­podin je Bohom od­platy, určite im od­platí. 57 Opojím jeho kniežatá i mudr­cov, jeho mies­to­držiteľov, správ­cov a hr­dinov, po­tom za­spia večným spán­kom a ne­prebudia sa — znie výrok Kráľa, ktorý sa volá Hos­podin zá­stupov. 58 Toto hovorí Hos­podin zá­stupov: Široké hrad­by Babylonu budú zrúcané do zá­kladov a jeho vy­soké brány budú spálené ohňom, takže národy sa umárajú nadar­mo a kmene sa na­máhajú pre oheň. Kniha o zničení Babylonu59 Po­verenie, ktoré prorok Jeremiáš dal Serájovi, synovi Nériju, synovi Mach­séju, keď šiel s judským kráľom Cid­kijom do Babylonu vo štvr­tom roku jeho panovania. Serája sa staral o ubytovanie. 60 Jeremiáš za­písal do jed­nej knihy pred­poveď o všetkom nešťas­tí, ktoré malo prísť na Babylon, všet­ky tieto slová na­písané proti Babylonu. 61 Jeremiáš po­vedal Serájovi: Keď prídeš do Babylonu, hľaď prečítať všet­ky tieto slová, 62 a po­vedz: Hos­podin, ty si po­hrozil tomuto mies­tu, že ho vy­vrátiš, že ho viac nebude, nebude v ňom obyvateľov — ani ľudí, ani zvierat — bude večnou pu­statinou. 63 Keď dočítaš knihu, pri­viaž o ňu kameň, hoď ju do stredu Euf­ratu 64 a po­vedz: Tak­to sa ponorí Babylon a ne­povs­tane z nešťastia, ktoré naň ja pri­vediem, ale za­hynie.

EkumenickýJeremiáš51

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček