EkumenickýJeremiáš48

Jeremiáš

Proti Moábčanom1 O Moábsku. Toto hovorí Hos­podin zá­stupov, Boh Iz­raela: Beda mes­tu Nebó, lebo bude zničené, za­han­bený a pod­manený bude Kir­jatajim! Zhanobená a zrúcaná bude skal­ná pev­nosť. 2 Pýcha Moáb­ska už nejes­tvuje, v Chešbóne mu pri­pravujú nešťas­tie. Poďte, zničme ho, nech už nie je národom! Aj ty, Mad­men, zmĺk­neš, za tebou tiah­ne meč. 3 Z Chóronajimu počuť krik o pomoc: Veľké násilie a skaza! 4 Moáb­sko je roz­bité, jeho maličkí kričia o pomoc. 5 Po úbočí Luchítu vy­stupuje veľký plač, na svahu Chóronajimu počuť krik pre skazu: 6 Utekaj­te, za­chráňte si život, budete ako boriev­ka na púšti. 7 Pre­tože si sa spoliehal na svoje diela a po­klady, aj ty budeš pod­manený. Kemóš pôj­de do zajatia, jeho kňazi spolu s kniežatami. 8 Ničiteľ vnik­ne do každého mes­ta, ani jed­no mes­to sa nezach­ráni. Zničené bude údolie a úbočie spust­ne, ako po­vedal Hos­podin. 9 Daj­te kríd­la Moáb­sku, nech sa letiac vzdiali! Jeho mes­tá sa stanú púšťou, obyvateľov v nich nebude. 10 Pre­kliaty, kto bude vy­konávať dielo Hos­podinovo ned­ban­livo, pre­kliaty, kto svoj meč nech­ce za­kr­vaviť. 11 Bez­starost­ne si žil Moáb od mlados­ti, spokoj­ne spočíval ako víno na svojich kvas­niciach, ne­prelieval sa z nádoby do nádoby a do zajatia nešiel. Pre­to si za­choval svoju chuť a jeho vôňa sa ne­zmenila. 12 Pre­to hľa, blíži sa čas — znie výrok Hos­podina —, keď pošlem proti nemu vinárov, ktorí ho stočia, jeho nádoby vy­práz­dnia a jeho krčahy poroz­bíjajú. 13 Na han­bu vy­j­de Moáb pre Kemóša, ako vy­šiel na han­bu dom Iz­raela pre Bétel, ktorému dôveroval. 14 Ako môžete hovoriť: Sme hr­dinovia a moc­ní muži súci do boja? 15 Ničiteľ Moába vchádza do jeho miest, vý­kvet jeho mládeže ide na jat­ky — znie výrok Kráľa, ktorý sa volá Hos­podin zá­stupov. 16 Blíži sa skaza Moáb­ska, jeho nešťas­tie sa veľmi ponáhľa. 17 Ľutuj­te ho, všet­ci susedia, všet­ci, ktorí po­znáte jeho meno, hovor­te: Ako sa zlomila sil­ná palica, ber­la pre­krás­na! 18 Zo­stúp zo svojej slávy, seď o smäde, obyvateľka, dcéra Dibónu, veď ničiteľ Moáb­ska pri­chádza na teba, zrúca tvoje pev­nos­ti. 19 Po­stav sa na ces­tu a po­zoruj, obyvateľka Aróeru, pýtaj sa bežcov a utečen­cov. Po­vedz: Čo sa stalo? 20 Na han­bu vy­šlo Moáb­sko, je pl­né hrôzy; kvíľte a kričte, oznám­te v Arnóne, že Moáb­sko je zničené. 21 Príde súd na rovinatý kraj, na Cholón, na Jahac a na Méfaat, 22 na Dibón, na Nebó a na Bét-Dib­látajim, 23 na Kir­jatajim, Bét-Gamúl a na Bét-Meón, 24 na Kerijót, na Boc­ru a na všet­ky ďaleké i blíz­ke mes­tá Moáb­ska. 25 Od­rezaný je roh Moáb­ska, jeho rameno je zlomené — znie výrok Hos­podina. 26 Opoj ho, lebo sa vy­vyšoval nad Hos­podina. Nech sa Moáb váľa v tom, čo vy­vrátil, nech je sám na po­smech. 27 Či ti nebol Iz­rael na po­smech? Či ho pri­chytili medzi zlodej­mi, že si nad ním po­smešne po­kyvoval hlavou, kedykoľvek si o ňom hovoril? 28 Opus­tite mes­tá, bývaj­te v skaliskách, obyvatelia Moáb­ska, buďte ako holub, čo hniez­di na okraji priepas­ti. 29 Počuli sme o pýche Moába, veľmi je pyšný, o jeho na­mys­lenos­ti a pýche, nadutos­ti a po­výšenec­kom srd­ci. 30 Ja po­znám — znie výrok Hos­podina — jeho spup­nosť, jeho táranie je bez­ob­sažné a jeho konanie bez­cieľne. 31 Pre­to kvílim nad Moáb­skom, volám o pomoc pre celé Moáb­sko, vzdychám nad ľuďmi v Kír-Cherese. 32 Oplakávam ťa viac ako Jázer, vinič Sib­my, tvoje ratoles­ti prerást­li more, siahali až k Jázeru. Do tvojej let­nej oberačky a vinob­rania vpadol ničiteľ. 33 Stratila sa radosť i plesanie z ovocnej záh­rady a z Moábska. Vínu z lisov urobím koniec, ten, čo šliape v lise, už nebude lisovať, po­krik už nebude radost­ným po­krikom. 34 Krik z Chešbónu za­znieva až po Eleále, až po Jahac vy­dávajú svoj hlas, od Cóaru po Chóronajim, po Eg­lat-Šelišiju; veď aj vody Nim­rímu sa zmenia na púšť. 35 V Moábsku skon­cujem s tými — znie výrok Hos­podina —, čo vy­stupujú na výšinu a tam pália kadid­lo svojim bohom. 36 Pre­to srd­ce mi vzdychá nad Moáb­skom ako flau­ta, moje srd­ce vzdychá nad ľuďmi v Kír-Cherese ako flau­ta, lebo stratia všet­ko, čo im zo­stane. 37 Veď každá hlava bude plešivá, každá brada oholená, na všet­kých rukách budú zárezy a na bed­rách vrecovina. 38 Na všet­kých strechách v Moábsku a na jeho uliciach bude iba nárek, lebo som roz­bil Moáb­sko ako nádobu, ktorá sa ni­komu ne­páči — znie výrok Hos­podina. 39 Aké je len roz­bité! Kvíľte! Ako sa len Moáb s hanbou ob­racia chrb­tom! Moáb­sko vy­šlo na po­smech a hrôzu pred všet­kými jeho sused­mi. 40 Veď toto hovorí Hos­podin: Ktosi priletí ako orol, rozp­res­trie kríd­la nad Moáb­skom. 41 Zajaté budú mes­tá, za­brané pev­nos­ti. Srd­ce moáb­skych hr­dinov bude v ten deň ako srd­ce ženy pri pôrod­ných boles­tiach. 42 Moáb bude zničený, nebude už národom, pre­tože sa vy­vyšoval nad Hos­podina. 43 Po­strach, priepasť, pas­ca, pre teba, obyvateľ Moáb­ska — znie výrok Hos­podina. 44 Kto unik­ne po­strachu, pad­ne do priepas­ti, a kto vy­j­de z priepasti, chytí sa do pas­ce. Toto do­pus­tím na Moáb­sko v roku jeho po­tres­tania — znie výrok Hos­podina. 45 V tôni Chešbónu zo­stanú vy­silení utečen­ci. Veď oheň vy­šľah­ne z Chešbónu a plameň z domu Síchona, po­hl­tí sluchy Moába a temeno hlučného ľudu. 46 Beda ti, Moáb­sko, za­hynie ľud Kemóša, lebo ti vez­mú synov do väzenia, a dcéry do zajatia. 47 V budúcnosti však zmením údel Moáb­ska — znie výrok Hos­podina.

EkumenickýJeremiáš48

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček