Evanjelický › Jeremiáš › 50

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Proti Babylonii1 Slovo, ktoré Hos­podin vy­riekol proti Babylonii a proti Chal­dej­sku pro­stred­níc­tvom proroka Jeremiáša: 2 Oznamuj­te medzi národ­mi a hlásaj­te; zdvih­nite koruh­vu, hlásaj­te, nič nezataj­te, hovor­te: Pod­manený je Babylon, na han­bu vy­šiel Bél, zlomený je Mar­duk, na han­bu vy­šli jeho ob­razy, polámané sú jeho mod­ly. 3 Lebo tiah­ne proti nemu národ zo severu, ktorý ob­ráti na púšť jeho krajinu, takže nebude v ňom ni­kto bývať, od človeka po zvieratá všet­ko uj­de, odíde. 4 V oných dňoch a v tom čase - znie výrok Hos­podinov - prídu spoločne Iz­rael­ci a Júdej­ci, pôj­du v ne­us­tálom plači a hľadať budú Hos­podina, svoj­ho Boha. 5 Budú sa pýtať na ces­tu k Si­onu, ob­rátia k nemu svoju tvár: Poďte, pri­poj­me sa k Hos­podinovi večnou nezabud­nuteľnou zmluvou. 6 Môj ľud bol strateným stádom; ich pas­tieri ich za­vádzali, vied­li ich do vr­chov, putovali z vr­chu na pahor­ky, za­bud­li na mies­to svoj­ho od­počin­ku. 7 Ktokoľvek ich našiel, požieral ich, a ich protiv­níci hovorili: Ne­previníme sa, lebo hrešili proti Hos­podinovi, príbyt­ku spravod­livos­ti a nádeji svojich ot­cov. 8 Uj­dite z Babylonu, vy­j­dite z Chal­dej­ska, buďte ako barani pred stádom! 9 Lebo, hľa, vzbudzujem a pri­vádzam proti Babylonu zbor veľkých národov zo sever­nej krajiny; i zoradia sa proti nemu a od­tiaľ ho pod­mania. Ich šípy sú ako zdat­ný hr­dina, ktorý sa na­práz­dno ne­vracia. 10 Chal­dej­sko bude korisťou, na­sýtia sa všet­ci, ktorí ho plienia - znie výrok Hos­podinov. 11 Len sa tešte, len jasaj­te, vy, ktorí lúpite moje dedičs­tvo! Len po­skakuj­te ako teľce na zeleni, er­džite ako žreb­ce! 12 Vo veľkej han­be je vaša mat­ka, pýri sa tá, čo vás zrodila. Hľa, po­sled­nou bude medzi národ­mi, suchou púšťou a stepou. 13 Pre hnev Hos­podinov nebude obývaná, pu­statinou bude skrz na­skrz. Užas­ne každý, kto prej­de pop­ri Babylone, po­smešne za­syčí nad jeho všet­kými ranami. 14 Zoraďte sa zo všet­kých strán proti Babylonu, všet­ci luko­strel­ci, os­treľuj­te ho, nešet­rite šíp­mi, lebo sa proti Hos­podinovi pre­hrešil. 15 Kričte na pop­lach proti nemu zo všet­kých strán! Pod­dal sa, pad­li jeho piliere, zrúcané sú jeho hrad­by, lebo to je po­msta Hos­podinova. Po­mstite sa na ňom, urob­te s ním, ako on robieval! 16 Vy­hub­te z Babylonu roz­sievačov i tých, čo sa kosáka chytajú v čase žat­vy! Pred vražed­ným mečom každý sa ob­ráti k svoj­mu ľudu a každý ujde do svojej krajiny! 17 Iz­rael je za­hnaná ov­ca, ktorú levy vy­plašili. Pr­vý ho požieral kráľ asýr­sky, a teraz na­po­sledy babylon­ský kráľ Nebúkad­necar mu ohlodal kos­ti. 18 Pre­to tak­to vraví Hos­podin moc­nos­tí, Boh Iz­raela: Aj­hľa, po­tres­tám babylon­ského kráľa i jeho krajinu, ako som po­tres­tal kráľa asýr­skeho. 19 Iz­rael však na­vrátim na jeho nivy a pásť sa bude na Kar­meli i v Bášáne a sýtiť sa bude na Ef­rajim­skom po­horí i v Gileáde. 20 Za oných dní a v tých časoch - znie výrok Hos­podinov - vy­hľadávať budú vinu Iz­raela, ale jej nebude, i hriechy Júdu, ale ich nenáj­du, lebo od­pus­tím tým, ktorých ponechám. 21 Vy­tiah­ni proti Merátajimu a proti obyvateľom Pekódu! Vraždi, pod­rob ich kliat­be skrz-na­skrz - znie výrok Hos­podinov - a vy­konaj všet­ko, ako som ti pri­kázal! 22 Voj­nová vrava je v krajine a veľká skaza! 23 Aké roz­bité a dolámané je kladivo celej zeme! Ako sa stal pred­metom úžasu Babylon medzi národ­mi! 24 Na­stavil som ti osíd­lo a chytil si sa, Bábel, ani si ne­vedel o tom. Do­pad­li ťa a chytili, lebo si začal boj s Hos­podinom. 25 Hos­podin ot­voril svoju zbroj­nicu a vy­bral zbrane svoj­ho hnevu, lebo je to práca Pána, Hos­podina moc­nos­tí, v Chal­dej­sku. 26 Poďte proti nemu od všet­kých končín, ot­vor­te jeho sýp­ky, navŕšte ho ako hromady obilia, pod­rob­te ho kliat­be, nech nič ne­zvýši z neho. 27 Po­bite mu všet­ky jeho jun­ce; nech idú na jat­ku! Beda im, lebo prišiel ich deň, čas ich tres­tu. 28 Hlas utečen­cov z Babylonu má oznámiť na Si­one po­mstu nášho Boha, Hos­podina, po­mstu za Jeho chrám. 29 Zvolaj­te mnohých proti Babylonu, všet­kých luko­strel­cov. Utábor­te sa proti ne­mu, nech ni­kto ne­unik­ne z neho! Od­plaťte mu podľa jeho skut­kov, urob­te s ním všet­ko, čo on robieval. Lebo bol spup­ný proti Hos­podinovi, proti Svätému Iz­raela. 30 Pre­to jeho mláden­ci pad­nú na jeho námes­tiach a všet­ci jeho bojov­níci za­hynú v onen deň - znie výrok Hos­podinov. 31 Aj­hľa, ja som proti tebe, ty vtelená spup­nosť - znie výrok Pána, Hos­podina moc­nos­tí - lebo prišiel tvoj deň, čas tvoj­ho tres­tu. 32 Po­tkne sa spup­nosť, pad­ne a ni­kto ju ne­po­staví. Založím oheň v jeho mes­tách, ten strávi celé jeho okolie. 33 Tak­to vraví Hos­podin moc­nos­tí: Utláčaní sú synovia Iz­raela a spolu s nimi synovia Júdu. Tí, čo ich zajali, držia ich pev­ne, nech­cú ich pre­pus­tiť. 34 Ale ich Vy­kupiteľ je moc­ný, volá sa Hos­podin moc­nos­tí. On iste po­vedie ich spor, aby dal od­počinutie zemi a znepokojil babylon­ských občanov. 35 Meč na Chal­dej­cov - znie výrok Hos­podinov - a na obyvateľov Babylonu i na jeho kniežatá a mudr­cov! 36 Meč na jeho vešt­cov, aby sa zbláz­nili; meč na jeho hr­dinov, aby sa zľak­li. 37 Meč na jeho kone a vozy, na všet­ku zber­bu upro­stred neho; nech budú ako ženy. Meč na jeho po­klady, nech sú vy­lúpené. 38 Meč na jeho vody, nech vy­schnú, lebo je krajinou tesaných bôžikov; pri strašidel­ných mod­lách sa šalejú. 39 Pre­to tam bude bývať step­ná zver so šakal­mi, a pšt­rosy budú v ňom bývať. Ni­kdy nebude už osíd­lený ani obývaný po všet­ky po­kolenia. 40 Ako vtedy, keď Boh vy­vrátil Sodomu, Gomoru a jej sused­né mes­tá - znie výrok Hos­podinov - nebude tam ni­kto bývať a nebude sa tam zdržovať ľud­ský tvor. 41 Aj­hľa, pri­chádza ľud zo severu, veľký národ a mnohí králi; dvíhajú sa od najk­raj­nejších končín zeme, 42 chopia sa kuše a kopije, ukrut­ní sú, ne­poz­najú zmilovanie; ich hlas hučí ako more, ne­sú sa na koňoch, do chlapa vy­strojení do boja proti tebe, dcéra Bábel. 43 Babylon­ský kráľ počul správu o nich, ochab­li mu ruky, za­chvátila ho úz­kosť, kŕče ako rodičku. 44 Aj­hľa, ako lev vy­stupuje z jor­dán­skej húšte na stále zelené pas­tviny, tak ich od­tiaľ v okamihu zaženiem a ustanovím tam svoj­ho vy­voleného. Veď, kto je ako ja a kto ma vez­me na zod­poved­nosť? A kto je pas­tierom, ktorý by ob­stál predo mnou? 45 Pre­to čuj­te radu Hos­podinovu, ktorú chys­tá proti Babylonu, a Jeho úmys­ly, ktoré má proti Chal­dej­sku. Veru, od­vlečú ich, - aj naj­bied­nejšie kusy stáda - veru, aj vlast­ná pas­tva sa zhrozí nad nimi. 46 Na hlas: Pod­manený je Bábel! za­trasie sa zem a jeho krik bude počuť medzi národ­mi.